postavenie v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a ľudia im tolerujú aj niekoľkomesačné oneskorenie výplat. Majú strach, že si nenájdu prácu, mnohí však ani nepoznajú svoje práva.
Zákonník práce hovorí, že zamestnanec môže okamžite ukončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy alebo ich časť do 15 dní po uplynutí splatnosti. Zamestnanec, ktorý takto v práci skončil, má nárok na náhradu mzdy za dva mesiace vo výške priemerného mesačného zárobku. Dĺžka zamestnania nehrá úlohu, povedal právnik Ján Matlák.
Pracovný pomer však môže zamestnanec okamžite skončiť iba do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Ak je napríklad výplatný termín 13. júl, mzda musí byť podľa Zákonníka práce vyplatená do 15. dňa po uplynutí jej splatnosti, teda najneskôr do 28. júla. Ak sa tak nestane, má zamestnanec mesiac na to, aby dal výpoveď. Ak nie je lehota splatnosti vyslovene dohodnutá, potom mzdu za prácu vykonávanú napríklad v júli musí firma vyplatiť zamestnancovi najneskôr do 31. augusta, informoval tlačový odbor ministerstva práce. Postupné vyplácanie mzdy nie je v rozpore so zákonníkom, ak sa na tom dohodol zamestnanec so zamestnávateľom. Výplatné termíny podľa právnika Jána Matláka nemusí spomínať ani pracovná zmluva.
Ak chce niekto upozorniť na svojho zamestnávateľa, ktorý si neplní povinnosti, môže sa obrátiť na Národný inšpektorát práce. Podnet môže byť aj anonymný, treba však uviesť presné označenie zamestnávateľa, jeho adresu a okolnosti, na základe ktorých podnet podáva.
Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na súd. Zákonník práce hovorí, že spory o nárokoch z pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom riešia súdy.
Ak v podniku existuje odborová organizácia, môže dohodnúť výplatu mzdy v splátkach. Ďalšie podmienky závisia od kolektívnej zmluvy, povedala Jana Sláviková z Konfederácie odborových zväzov.
Ako postupovať po výpovedi
Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer okamžite pre nevyplatenú mzdu, môže sa zaregistrovať na úrade práce do siedmich kalendárnych dní. Na úrade ho zaregistrujú, aj keď vedie s bývalým zamestnávateľom súdny spor, potrebná je výpoveď v písomnej forme a občiansky preukaz.
Nároky na dávky v nezamestnanosti sú v právomoci Sociálnej poisťovne. Nemá na ne vplyv, či zamestnávateľ za svojho človeka platil, alebo neplatil odvody, bývalý zamestnanec musel byť za posledné štyri roky pred zaradením do evidencie poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky. Šesť mesiacov potom dostáva dávku v nezamestnanosti, ktorá je 50 percent z denného vymeriavacieho základu. Ak spoločnosť zanikne alebo sa zamestnávateľ stane platobne neschopným, zamestnanec má nárok na dávku z garančného poistenia. Žiadosť o ňu podáva do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Dávku mu vypláca Sociálna poisťovňa.
Aj brigádnici už budú chránení
Zamestnanec, ktorý pracuje na dohodu o brigádnickej práci alebo o vykonaní práce, dnes nie je chránený pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Od 1. augusta však bude účinná novela zákona o sociálnom poistení, ktorá ukladá zamestnávateľom platiť garančné poistenie aj za tieto osoby.
Garančné poistenie je poistenie pre prípad insolventnosti zamestnávateľa a slúži na uspokojovanie finančných nárokov zamestnanca, ktoré nezaplatil zamestnávateľ. Ak je niekto zamestnaný na dohodu, môže žalovať firmu a žiadať zaplatenie mzdy. Aj nevyplatený honorár sa rieši ako občianskoprávny spor, hovorí právnik Ján Matlák.
Aké sú pravidlá
* pracovný pomer môže zamestnanec okamžite ukončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu,
* vznikne mu zároveň nárok na dvojmesačnú náhradu mzdy,
* môže dať anonymný podnet na inšpektorát práce,
* zástupcovia odborov môžu dohodnúť ďalšie podmienky,
* od 1. augusta budú chránení aj brigádnici proti platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
