Šarišských Michalian, ktorí majú s divadlom niekoľkoročné skúsenosti. Spoločne sa predstavili pri oslavách Dní Sabinova hrou Obchod na korze - divadelnou verziou rovnomenného slávneho filmu, ktorý získal Oscara a ktorý sa nakrúcal práve v Sabinove v 1965. roku.

Vari nikomu netreba oscarový film zvlášť predstavovať. Snáď stačí iba pripomenúť, že dej filmu sa odohráva počas druhej svetovej vojny v malom meste Slovenského štátu. Stolár Tóno Brtko je poctivý a slušný človek. Pod nátlakom svojej ženy a vysoko postaveného švagra Markusa prijme arizačný dekrét na obchod staručkej panej, nevinnej Židovky Rozálie Lautmannovej so srdcom na dlani. Napriek tomu, že obchod je nevýnosný, Brtko v ňom zotrváva a predstiera, že arizuje. Pani Rozália sa o Tóna stará ako o syna, on jej pomáha, ako môže. Príde však deň, keď všetci Židia z mestečka obdržia predvolanie k transportu. Všetci okrem pani Rozálie. Brtko sa ju spočiatku snaží ukryť, no neskôr ju prehovára, aby sa sama prihlásila. Tlak udalostí dovedie Brtka k hraničnej životnej situácii...

S nápadom naštudovať spomínané divadelné predstavenie prišla skúsená ochotníčka Eva Arvayová zo Sabinova. Je vedúcou oddelenia kultúry Prešovského samosprávneho kraja, pôvodným povolaním je učiteľka. Pochádza zo Šarišských Michalian a niekoľko rokov tam pôsobila na miestnej divadelnej scéne. E. Arvayová je veľmi činorodá osoba milujúca divadlo. Keďže už dlhšiu dobu nestála na doskách, ktoré znamenajú svet, začalo jej to chýbať. „Takmer dva roky som nosila v taške scenár predstavenia komédie Jeppe z vŕšku. Prehovárala som Juraja Navrátila. Vravela som mu: Podzme to bavic, ja už mušim so sebu coška robic, bo ze mnu narabja. No nechcel, lebo bol riaditeľom mestského kultúrneho strediska a že vraj sa to nepatrí. Ja mu na to: Ja ti na to kašlem, že sa to nepatrí. Je chcem baviť divadlo. Keď skončil s riaditeľovaním, povedala som mu: Teraz si už iba obyčajný človek, tak poď hrať s obyčajnými ľuďmi," smeje sa.

Spomínaná komédia mala v Sabinove úspech. O predstavení Obchod na korze začala rozmýšľať v lete minulého roku, keď sledovali spolu so svojím manželom a dcérou slávny film, ktorý vysielala televízia. Jeden z komparzistov vo filme bol jej manžel Paľo. „Manžel dcére vtedy povedal: Vidziš teho maleho chlopca, jak šedzi na tim kufru? Ta to ja. Nato ja som jej vravela: Vidziš totu staru babu? Ta to babča Žgravčáková z Michaľan. Oni chodzeli do filmu bavic a znaš, keľo peňeži zarobeli? Furt mi dali dzešec korun do kešeni. Keď som dodala, že ten film dostal v 1966 Oscara, nechcela veriť. Vravím jej: Vidziš, jake to vy mlade gluptaci?" spomína so smiechom E. Arvayová.

Ešte v ten deň sa s dcérou rozhodli, že takýto slávny film nakrúcaný v Sabinove musia dostatočne využiť. Spolu so skupinkou ďalších nadšencov zohnali scenár filmu a získali povolenia na odohranie predstavenia do roku 2008. „Keď som oznámila kolegom ochotníkom, že ideme hrať Obchod na korze, opýtali sa ma, či som sa zošalela. Povedala som im: Buďte ticho a hybajte hrať divadlo," vraví.

Začalo naháňanie hercov, potrebovali osemnástich. „Zháňali sme hercov ochotníkov kade-tade, aj po školách. No nedarilo sa nám toľkých nájsť. Vtedy som povedala, že musíme zájsť za ochotníkmi do Šarišských Michalian. U nich sme sa stretli s veľkou ochotou a nadšením," dodáva.

Nasledovalo prehováranie režiséra, ktorým sa stal člen činohry Štátneho divadla v Košiciach Peter Cibula a začali skúšať. Odohrali niekoľko skvelých predstavení. Eva Arvayová pred nami neskrývala nadšenie a radosť z vydareného diela: „Divadlo je moja láska, bez neho nemôžem žiť. Pani Kolníková zomrela 85-ročná a dovtedy hrala. Vravím: Šak do divadla treba i starych i glupych. Ta čom by ja nemohla. Ja ľitam jak šaľena a zhaňam kulisy. A čom by ňe, kedz me to bavi. Pridzem do prešovskeho divadla a nemaju na mňe ancug. Na poradnu ženu nemaju, bo šicke su tam jak vytrašene detvy," vtipkuje. Kostým Ruženy, Markusovej ženy, ktorú E. Arvayová v predstavení hrala, jej nakoniec museli ušiť.

Režisér Peter Cibula úlohu pani Rozálie v spomínanom predstavení zveril Soni Bazlerovej. Sabinovčania ju poznajú najmä z jej lekárskej praxe - je psychiatričkou. Málokto však vie, že je poslednou žijúcou Židovkou v Sabinove. Hoci nikdy predtým divadlo nehrala, tejto úlohy sa zhostila skvele. „Bola to krasota," hodnotí E. Arvayová.

Soňa Bazlerová vraví: „Od detstva som túžila byť herečkou, no nepodarilo sa. Ako dieťa som hrala v nejakom tom predstavení, ale odvtedy som mala 40-ročnú prestávku až doteraz." Za úlohu Rozálie je vďačná. Vraví, že sa jej so sabinovskými ochotníkmi spolupracovalo veľmi dobre, rovnako aj s režisérom. „Kolegovia mi pomáhali, režisér ma buzeroval. Ale to neprezraďte," smeje sa. Hoci sa niekedy ich pohľad na rolu nestretol, nakoniec došli ku dohode. „Pravda však je, že bolo pre mňa pomerne ťažké zhltnúť režisérovu predstavu o Rozálii. On chcel, aby to bolo trošku komické, aby som tam hrala mierne dementnú ženu, čo ja som veľmi nechcela. Ja som chcela byť hluchá, nie dementná. Chcela som byť láskavá a nie smiešna. To, čo z toho nakoniec vyšlo, bol taký kompromis, ale stálo to za to," dodáva.

Úlohu Tóna Brtka, ktorého vo filme hral Jozef Kroner, dostal Štefan Lipták zo Šarišských Michalian, pôvodným povolaním lesník. Keď ho oslovili, ani na chvíľu nezaváhal. „Taká úloha sa neodmieta," vraví. Tvrdí, že režisérovi sa vynikajúco podarilo prehodiť filmový scenár na javisko. Ďalší skúsený ochotník zo Šarišských Michalian - učiteľ Vojtech (Belo) Kolarčík stvárnil postavu Markusa. „Ja som tu vlastne iba náhodou. Pôvodný Markus sa zrejme zľakol a odstúpil. Spomenuli si na mňa, na starého divadelníka," hovorí.

Hoci na naskúšanie postavy mal iba málo času, jeho výkon to vôbec nepoznačilo pretože vie, čo divadlo obnáša. Takmer celé jeho pedagogické pôsobenia je spojené s divadlom. „Preto viem, že treba počúvať režiséra. Obdivujem tohto Petra Cibulu. Páčilo sa mi, ako postavil scénu, ako si to celé premyslel. Jednoducho, som spokojný ," dodáva V. Kolarčík.

Do úlohy Kucharského obsadili Juraja Navrátila. O predstavení vraví: „Podkladom k scenáru filmu aj divadelného predstavenia bola rovnomenná novela Ladislava Grosmana. Jej obrovská mravná a morálna nadčasovosť je priam ohromujúca. Hoci bola napísaná pred niekoľkými desaťročiami, jej aktuálnosť je, žiaľ, na pulze dňa. Ľudstvo je totiž nepoučiteľné."

Tvrdí, že za vydareným predstavením stojí tímová práca nielen sabinovského ochotníckeho súboru, ktoré je skúsenosťami mladé, ale aj ochotníkov z neďalekých Šarišských Michalian. „Sú výborní. Musím však povedať, že to, čo sa v ich obci udialo nielen s divadlom, je barbarstvo. Obec je bez kina, bez divadelnej sály, ktorú si kompetentní nedokázali udržať. Práve tam sa konali tradičné divadelné prehliadky s celoslovenskou účasťou," konštatuje J. Navrátil.

O tom, že sabinovskí divadelníci sa so svojím Obchodom na korze pred

obecenstvom skutočne vyznamenali, svedčí aj fakt, že mnohí zúčastnení vyjadrili presvedčenie, že táto inscenácia má všetky predpoklady na to, aby sa stala kvalitným umeleckým divadelným počinom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári