Košiciach, kde sme si trošku poklábosili.

Leto je pre teba zrejme synonymom hudobných festivalov...

- Popravde, neviem sa nikdy dočkať, kedy sa skončí zima a začnú sa letné festivaly. Cítim neuveriteľnú slobodu, keď tak cestujem po Slovensku z jedného festivalu na druhý. Koncertovať a byť v neustálom kontakte s fanúšikmi, to je to, čo chcem robiť. Navyše sa v rámci festivalov dostanem na miesta, kde som ešte nikdy nebola. Takže sa na to vždy veľmi teším. Už si ani nepamätám, či som mala vôbec nejaké lepšie leto ako tie, odkedy chodím na festivaly.

Stihneš popri tom nejakú dovolenku?

- Minulý rok sme s chalanmi stihli na jedenásť dní odísť do Afriky. Toto leto však je skôr pracovné. Zatiaľ o žiadnej dovolenke neuvažujem. Pred festivalmi sme boli akurát na štyri dni na chate. Väčšie voľno ma čaká až v októbri. Potom možno niečo vymyslím.

Máš rada exotické dovolenky?

- Nepotrpím si na to. Tá Afrika nás napadla len tak. Už sme mali Slovenska dosť, tak sme si povedali, že skúsime niečo celkom iné. Vybrali sme si teda miesto, kde doposiaľ nikto z nás nebol.

Celá kapela chodíte na spoločné dovolenky, na chaty, pracujete spolu. To sa vám ešte naozaj nepritrafila ponorková choroba?

- Zistila som, že ani minulý rok, ktorý bol mimoriadne pracovne náročný, sme žiadnu ponorku nemali. Sú, samozrejme, momenty, keď si vymieňame názory, ale ponorkovú chorobu sme doposiaľ nemali. Je nám spolu dobre.

Sú chalani z kapely tvoji najlepší kamaráti?

- Áno, sú.

A nevyčítajú ti tvoje kamarátky, že ich zanedbávaš?

- Dúfam, že nie. Nedávno som bola navštíviť svoju kamarátku zo strednej školy. Veľa sme sa rozprávali o tom, ako sa máme. A teším sa už aj na stretnutie zo strednej školy.

Spomenieš si ešte niekedy na to, ako si prázdninovala ako puberťáčka?

- Minule som zistila, že si už neviem vybaviť ten pocit slobody, keď som v posledný školský deň zahodila tašku do kúta. Aj teraz mám mesiac voľna, ale už si ten pocit školáka vybaviť neviem. No pamätám si, že tie dva mesiace prázdnin boli pre mňa niečo neuveriteľné. Veľmi som sa tešila, že mám pokoj, môžem sa venovať svojim koníčkom a kamarátom.

Hrávala si celé leto na gitare?

- Celé určite nie, ale bolo obdobie, keď som gitaru nedala z ruky. Začínala som s tým niekedy v 15-16 rokoch. Uvedomila som si, že ma skladanie veľmi napĺňa, tak som sa tomu chcela venovať.

Bola si kvôli gitare obľúbený spoločník?

- Na internáte som hrávala tzv. chodbovice. Obrátila som si vedro naopak, sadla si naň a hrala som na chodbe tak dlho, kým ma vychovávateľka nehrešila, prečo ešte nespím. A hrávala som aj pri táborákoch. Lebo veď tam to bez gitary ani nejde.

Sotvačo si dorazila na chatu, už si musela hrať, však?

- Áno. (Smiech) Lebo, hoci aj môj brat hral na gitare, vždy mi ju posunul. Ja som si totiž zakladala rôzne zošity, kde som si písala pesničky od Elánu a podobné, ktoré pri táboráku nemôžu chýbať.

Hrala si aj vlastné pesničky?

- To som sa neodvážila a ani mi nepripadalo dôležité, aby som ich hrala. Písala som ich pre seba do šuflíčka a nemala som pocit, že by som ich mala niekomu hrať. Boli to moje tajomstvá.

Kamaráti o nich vôbec nevedeli?

- Nie.

Kedy to zistili?

- Keď ma niekoľkokrát volali von a ja som nešla. Tak som im prezradila, že nemôžem, lebo skladám pesničky. Že ma práve kopla múza. Boli veľmi prekvapení a možno ani nechápali, prečo som to vymenila za možnosť ísť s nimi von. Ale pre mňa to bolo vtedy dôležité.

Kto boli tvoji prví poslucháči?

- Mama a brat. Mala som trému. Taký čudný pocit. Ako keď navaríš obed a čakáš, či to ostatným bude chutiť.

Autor: ato

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári