Hlavnej ulici, vyšťavené deti i dospelí sa osviežovali vodou z potôčika alebo hrajúcej fontány. Skupinka upotených maďarských turistov si očividne chcela zobrať príklad z čvachtajúcich sa detí, ale potom dala prednosť drinku v klimatizovanej reštaurácii. Horúčava bola okolo obeda taká veľká, že psíky vyhľadávali chládok v tieňoch svojich pánov či okoloidúcich. Na chlad sa ani náhodou v týchto dňoch nemôžu sťažovať ani tí, ktorí musia v neznesiteľnom úpeku celý deň pracovať. Na ulici pri stánkoch, v letných záhradách, prípadne v páľavou sálajúcich vozidlách MHD.
"Hrozné teplo," vzdychala pri vozíku s práve vyrobenými horúcimi pukancami študentka Kristína Andrássyová. "Každý deň tu stojím tri až šesť hodín, ale nedá sa nič robiť. Musím vydržať. Nesmiem si ani sadnúť alebo sa ochladiť v potôčiku. Šéf zakázal."
Najmä starší Košičania si vychutnávali príjemný chládok v Dóme sv. Alžbety či iných kostoloch. Klaudia, čapujúca pivo v jednej z letných záhrad, o takom čosi mohla iba snívať.
"Horúčava a dusno sú neskutočné, ale dá sa to prežiť," povedala nám mladá žena, ktorá obsluhuje hostí 12 hodín. "Najviac letí kofola, tej predávame najviac. Môžem si načapovať i pre seba. Všetko, čo vypijem, však musím zaplatiť."
Pri konečnej zastávke autobusov MHD na Sídlisku KVP (Kláštor) sme oslovili oddychujúcich vodičov. Zaujímalo nás, ako zvládajú horúčavy, keď jazdia aj niekoľko hodín v kuse.
"Výborne," trochu si zaironizoval spotený vodič 19-ky Ladislav Vaško, ktorý za volantom strávil už celé štvrťstoročie.
"Zažil som aj vyššie teploty. Asi pred ôsmimi rokmi stúpali vonku až na 37 stupňov Celzia. Ale samozrejme i teraz, keď takto pečie slnko, dáva nám to zabrať. V kabíne máme hocikedy možno 40 stupňov. Veď vidíte. Nahodil som ľahký letný odev, inak neviem, neviem. A svoje si teda užijú aj cestujúci."
Za autobusom L. Vaška stál zaparkovaný voz č. 31. Má pravdepodobne najdlhšiu trasu zo všetkých liniek v meste. Okruh, ktorý musia vodiči prejsť, má desiatky kilometrov a od prvej zastávky po konečnú trvá jazda skoro hodinu. Jozef Galamboši práve nastupoval do služby. Pustil nás do autobusu, aby sme sa na vlastnej koži presvedčili, aké je vo vnútri neuveriteľné teplo. Tyče na držanie boli rozpálené, takisto sedadlá. O niekoľko minút sme boli mokrí ako myši.
"Niektorí cestujúci mi tu od tepla už odpadli," tvrdil vodič, ktorého čakala niekoľkohodinová takmer nepretržitá šichta. Jazdiť totiž v kuse, prestávku má až po štyroch hodinách. "Stále točím dookola, v týchto horúčavách nepomáha, ani keď pootváram okná a vetráky. Okrem toho, po hodine ma už bolí od prievanu hlava. Tu na zastávke si môžeme nabrať dostatok pitnej vody. Keď ale jazdím linku 54, nemáme na konečnej žiadnu. Minerálky si kupujem sám, včera som vypil okolo dvoch litrov."
Asi päťsto metrov od kláštora bosých karmelitánok sme na Klimkovičovej zastihli pri práci asfaltérov. Odetí v reflexných vestách práve zalievali čiernou hmotou vyfrézované časti cesty. Boli mokrí od hlavy po päty.
"Asfalt má teplotu 180 stupňov, neprajeme vám ani hodinu, aby ste to museli robiť," privítal nás jeden z pätice chlapov. "Za deň spracujeme tri sypače, každý má kapacitu deväť ton," doplnil ho vzápätí kolega Gabriel Petro. "Niekedy musíme zvládnuť aj viac. Našťastie, firma nám zabezpečuje pitný režim. I keď oveľa lepšie ako tu by určite bolo na kúpalisku pri pivečku."
Okolo druhej popoludní na chvíľu zmiernila horúčavu letná búrka. Bola však krátka, v niektorých častiach mesta nespadla ani kvapka vody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
