V Egypte ich agronóm kontroloval, či majú kolesá zelené od bavlníkov

Ak začujem výraz ´letecké poľnohospodárske práce´, neviem prečo, ale akosi automaticky si spomeniem na niekoľko veršov z pesničky Ivana Mládka: Na Jožina z bažin, koho by to napadlo, platí jen a pouze práškovací letadlo... I keď spoločnosť Aero servis, a. s. Košice, kam sme zašli nedávno na návštevu, by dnes len z "práškovania" nevyžila. Jej piloti musia odskakovať aj k iným činnostiam.

Riaditeľom letových činností tejto spoločnosti je Rudolf Tarasovič. Práve za ním nás poslal riaditeľ Ing. Štefan Sanislo, keď sme túžili vedieť čosi viac o ich práci. R. Tarasoviča nám vybral riaditeľ preto, lebo vo firme pracuje od roku 1980. Je teda jedným z najskúsenejších (nie z najstarších, takéto čosi sa medzi pilotmi nehovorí). "Spočiatku sme sa volali Slovair. Jeden z oddielov fungoval v Košiciach a patrilo pod neho 28 pilotov. Dnes je nás šesť. I to je dôkaz, že poľnohospodári v rámci úsporných opatrení hľadajú iné spôsoby ochrany proti škodcom ako naše vzdušné postreky."

Prvé letecké skúsenosti získal R. Tarasovič v prešovskom Aeroklube. Najprv lietal na vetroňoch, potom na motorových lietadlách, dnes ho najčastejšie zastihnete v čmeliakovi, teda v lietadle Zlín - Z 37.

Tie sú na podobné práce najlepšie.

Keď sa pomýlia,

nie je to príjemné

Nadletieť nad pole, ktoré sa má ošetriť buď hnojením alebo postrekom, nie je jednoduché. Niekedy rozhodujú doslova sekundy. Ak by sa pilot netrafil na pole, ktoré treba ošetriť, ale zaletel by o kúsok ďalej a tam vypustil zásobník, zrejme by pochvalu nedostal. "Mne sa také niečo nepodarilo, no kolegovi áno," spomína R. Tarasovič. "Agronóm mu povedal, že má ísť na pole, kde je repka. A dodal, však to tam už poznáš. Pilot polia skutočne poznal, agronóm mu však zabudol povedať, že repku olejnatú majú vysiatu na dvoch. Jedna na bližšom poli bola menej, druhá, na vzdialenejšom, viac dozretá, a práve na nej sa žiadal postrek. Kolega však postriekal prvé pole, čím družstvu spôsobil dvojnásobnú škodu. Nedozretá repka po postreku už nedozrela. A na druhom dozretú zlikvidovali škodcovia, pretože nebola ošetrená."

I preto sa pilot nevydá na let, kým nedostane mapku a informácie, akou chemikáliou sa má niečo postriekať alebo posypať. Omyly sú nepríjemné, i drahé. Skôr, ako sa ide naostro, pilot musí pole obletieť a dôkladne sa popozerať, či je určená plocha vhodná na ošetrenie a či tam nie je napríklad veľa drôtov elektrických vedení. Keď sa pri kontakte lietadla s takýmto drôtom vedenie len potrhá, to je ten lepší prípad. Podobné stretnutie sa však môže skončiť aj pilotovou smrťou. I to sa už stalo.

"Aj ja som letel a zrazu som pred sebou uvidel vedenie. Našťastie, v poslednej chvíli sa mi ho podarilo nadletieť." Najhoršie je to podľa R. Tarasoviča vtedy, ak je parcela medzi lesom a stĺpy sú postavené v lese, takže ich nevidieť. "Hoci nám dnes pomáhajú zariadenia GPS, ktoré máme namontované na palube a s presnosťou na 1-2 metre nás navedú, kam treba ísť, piloti využívajú aj vlastnú taktiku. Po každom prelete si na začiatku poľa na 20-metrovú šírku zapamätáme nejaký detail: krík, brázdu, krtinec. Keď po prelete prídeme znovu na začiatok, riadime sa týmto bodom. Inak by sa mohlo stať, že nejakú časť vynecháme alebo postriekame dvakrát. Nad pole si predsa neideme polietať, ale urobiť postrek a pritom nič ďalšie nepoškodiť."

Pri lete musia piloti brať do úvahy smer i silu vetra, prekážky, vyhnúť sa usadlostiam i záhradkám. Postrek sa robí zväčša okolo 3 metrov nad rastlinou, no niekedy len vo výške metra. Pri hnojení je lietadlo vo výške 15 metrov nad poľom.

Práškovali chatrče

"Pracovali sme i v Egypte a Sudáne, vypomáhali sme v boji proti škodcom, hlavne voškám. Oproti našim postrekom, kde sa dáva menej chémie a viac vody, tam sme používali 100-percentné koncentráty, čiže priamo chémiu." A aj tá sa musela obmieňať, lebo potvorky si na ňu dosť rýchlo zvykali a už nebola účinná. "Tamojší agronóm od nás tiež chcel, aby sme lietali úplne nad rastlinami. Až tak, že budeme mať na kolesách zelenú farbu. To mal byť dôkaz, že sme úlohu dobre splnili. Dokonca ´zelenú´ kontroloval."

Bavlníková rastlina, keďže postrekovali bavlníkové polia, je však hustá a dotýkať sa jej kolesami lietadla mohlo byť nebezpečné. Aby však uspokojili agronóma a neohrozili seba, R. Tarasovič napríklad pri poslednom lete, keď už nemal v zásobníku žiadnu chemikáliu, sa párkrát kolesami bavlníkov dotkol. Niekde sa dokonca pár lístočkov do kolies i zachytilo. "Reakcia? Veľmi dobre, veľmi dobre, chválil ma agronóm, keďže som mal kolesá lietadla zelené. Prišli sme teda na to, ako urobiť, aby bol spokojný on aj my."

Robilo sa hlavne ráno a večer. Cez deň bola pauza, lebo bolo veľmi horúco a domorodci majú v týchto krajinách obedňajšiu siestu. Zopárkrát sa stalo, že aj osady domorodcov piloti popráškovali. Tak ich totiž mali preplnené komármi a ďalšou háveďou, že šéf - agronóm, pilotov poprosil, nech niečo šuchnú aj na obydlia. Potom mali domáci týždeň od štípania pokoj. Vlani od novembra do tohtoročného februára bol zase R. Tarasovič v Líbyi, kde spolu s kolegami likvidoval kobylky, známe pod menom sarančatá.

Lietadlo si pilot v cudzine, ani u nás, sám nenapĺňa. Robia to poľnohospodári. Piloti majú k dispozícii tiež mechanikov, ktorí kontrolujú technický stav aplikačného zariadenia, aj lietadla. Stáva sa, lietadlo vzlietlo a vrátilo sa aj s postrekom. "Ja som zatiaľ na postrek zabudol iba jediný raz. Ak denne vzlietneme 80-krát, pretože niekedy máme aj toľko práce, človek je natoľko zmagorený, že nevie, čo robí. Lety sú síce krátke, niektoré trvajú len 10 minút, ale popletú."

Kamarátovi R. Tarasoviča sa stalo, že mal na lietadle "pasažiera." Keď sa plní lietadlo hnojivom, nasype sa najprv do plniaceho koša a ten sa zodvihne nad lietadlo. Na krídlo medzitým vylezie pomocník, ktorý otvorí príklop, hnojivo sa nasype do zásobníka, pomocník zíde dolu a mechanik dá pilotovi signál na štart. "Mechanik však človeka na krídle lietadla nezbadal, a lietadlo odštartovalo. Zrazu niekto zaklopal pilotovi na okienko. Na lietadle, keďže letí rýchlosťou do 120 km, sa udržať dá. Dokonca je tam aj pomocná rúčka. No aj tak to bol pre pilota i pomocníka šok. Ten prvý bol dostatočne duchaprítomný na to, že s lietadlom bez problémov pristál. Ten druhý, keď sa dostal na pevnú zem, rozbehol sa cez pole a utiekol. Odvtedy sme ´lietajúceho´ brigádnika viac nevideli...," zaspomínal R. Tarasovič.

Z cisterny do lietadla sa na naplnenie zásobníka často používa hasičská hadica. Občas je všelijako poskrúcaná, no keď sa lietadlo naplní, hadica sa odpojí. Raz sa však stalo, že hadica ešte nebola odopnutá, no mechanik už dal pokyn na štart. Poskrúcaná sa napla, začala lietať vzduchom a niektorých ľudí i na zem zrazila. Dnes už patrí táto príhoda ku kurióznym, no vtedy, keď sa to stalo, nikomu do smiechu nebolo. "Ozaj hadica," pokračuje R. Tarasovič. "Pri nej musím spomenúť Egypt. Voda tam tečie vo vyhĺbených kanáloch. Keď sme robili postrek, cisternu nám domorodci vždy ráno pristavili tak, aby sme mohli čerpať vodu. Raz sme prišli a vody niet. Bola asi o 200 metrov ďalej. Domácim však nenapadlo cisternu presunúť, ale hadicu pokojne položili do suchého dna..."

Okrem rôznych štípacích chrobákov k nepríjemnostiam v Egypte a Sudáne patrili vtáci. Najmä malí, ktorých bolo veľa a niekedy sa rozbíjali o sklá lietadla doslova ako u nás muchy. No boli aj veľké, podobne našim orlom, čo lietali nevyspytateľne. Ani ten najskúsenejší pilot nemohol dopredu odhadnúť, akým smerom poletia, a teda ani, ako sa im vyhnúť. "Pritom, keď taký vták trafí kabínu, nielenže rozbije sklo, ale vo vnútri je plno krvi, peria i jeho ostatkov. Hrôza... Lietadlo je síce chránené, vpredu je nôž, ktorý by mal pred podobnými nástrahami ochrániť, no všetko sa môže udiať," tvrdí R. Tarasovič. Mimochodom, lietanie má v rodine. Vo vzduchu pracuje i jeho brat, sestra a najnovšie tiež syn.

Poľnohospodárske postreky dnes nie sú lacnou službou. Liter leteckého benzínu stojí 60 Sk a čmeliak má vysokú spotrebu - za hodinu zlikviduje aj 80 litrov. Aj preto sa poľnohospodári radšej rozhodnú pre menšiu úrodu, lebo nechcú vydať peniaze na postrek. Niektoré práce sa však inak ako letecky ani dnes nedajú urobiť, keďže sa do porastu nedá dostať.

Hasia i požiare

Na letecké práce sa využívajú klasické čmeliaky, teda spomínané Z-37. Predtým aj dromadéry. Dosť dnes lietajú tiež s turbo čmeliakom, ktorý má okrem mnohých ďalších podstatných zmien najmä turbovrtuľový motor. Je podstatne silnejší, unesie naraz až 1000 kg chémie. Tieto turbo čmeliaky sa využívajú i na hasenie požiarov v lesoch. Boli s nimi napríklad v Tatrách či pri Hrabušiciach. "Kým vrtuľníky majú vakový systém, v týchto lietadlách sa vodou naplnia zásobníky určené bežne na chemikálie. K tomu sa namontuje zariadenie, aby voda neišla von po kvapkách ako postrek, ale aby sa otvorilo niečo ako vráta a potom sa na oheň spustí naraz 1000 litrov vody. Nie však na ohnisko, tam už aj tak horí. Ale na okraje, nech sa územie premočí a plamene sa ďalej nešírili," vysvetlil R. Tarasovič.

Keď je suchšie počasie, pravidelne robia monitoring územia, aby sledovali, či niekde nevznikol požiar. Využívajú na to lietadlo Cesna 172 a patrí im územie od hraníc s Ukrajinou po Zvolen. Piloti z Aero Slovakia so sídlom v Nitre zase sledujú opačný koniec republiky. "Toto rozdelenie, ale aj monitorovanie, má význam, lebo už aj tohto roku sa nám podarilo zistiť niekoľko ohnísk. Dokonca jedno veľké, šíriace sa k lesu. Táto činnosť sa robí od roku 2002."

Do dôchodku odchádzajú piloti z Aero servisu, a. s. Košice tak ako to určujú predpisy na priznanie dôchodku, teda v 62. rokoch veku. Zdravotný stav je pritom veľmi vážnou podmienkou, preto musia chodiť každý polrok na kontroly. Pokiaľ cez ňu niekto neprejde, s lietaním skončil.

"Okrem spomínaných poľnohospodárskych prác máme leteckú školu, teda výcvik záujemcov o lietanie v pozícii súkromný pilot. Schopní sme učiť aj pilotov na väčších lietadlách, teda pre klasickú leteckú dopravu. Občas sa venujeme vlečeniu transparentov, robíme vyhliadkové lety. Kolega Dušan Šamko je majstrom Slovenska v akrobatickom lietaní. Lietanie nám jednoducho nedá spať. Bezpečnejšie sa cítime hore ako dolu."

Ako Rudolf Tarasovič dodal, každý pilot si musí viesť zápisník letov. V tom jeho sú zatiaľ záznamy o tom, že absolvoval 70 tisíc letov a má nalietaných 10 800 letových hodín, čo už je dosť nato, aby si mohol povedať, že je pilot.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári