prešovskom sídlisku Sekčov tvorí, vymýšľa a vyrába bábky. Je režisérka, dramaturgička, herečka, zvukárka aj osvetľovačka v jednej osobe, ktorá založila bábkové divadielko Gašparko.
Jej bábkové divadielko poznajú vari všetky deti na okolí. Navštevuje školy, škôlky a hrá pre deti. Vďaka nej aj v tomto modernom pretechnizovanom svete poznajú decká rozprávku O troch prasiatkach či Červenej čiapočke. Veď povedzme si úprimne, v telke sa s klasickými rozprávkami stretávajú deti naozaj zriedka.
„Začiatky boli ťažké, začínala som na kolene, ale nesťažujem sa," usmieva sa sympatická Prešovčanka a ukazuje nám skriňu plnú bábok. Skriňa je nimi doslova prepchatá. Nájdeme tu princezničky, Červenú čiapočku, Snehulienku, Palculienku, valachov Maťka a Kubka, zvieratká a kadejaké rekvizity. Celé svoje divadlo vyrába sama. „Najskôr som nevedela, ako vyrábať bábky. A tak som jednu vzala, vyzliekala ju a skúmala, ako vznikla," opisuje a priznáva: „Zo začiatku som vyrábala zlé bábky. Musela som zistiť, ako ju urobiť tak, aby napríklad veľmi nevystrkovala zadok," smeje sa Iveta Mihoková.
Až po čase prišla bábkoherečka na to, ako sa vyrába marioneta. Je to bábka vyviazaná na šnúrkach, ktorá má pohyblivosť ako človek. Vie sedieť, kľačať, chodiť, zamávať rukou... Rekvizity aj bábky vyrába pani Iveta z nepotrebných látok a rôzneho odpadu. Aj preto sa považuje za ekologické divadlo.
Iveta Mihoková najskôr hrala divadlo doma. Jediným divákom bola dcéra Barbora. Keď sa jej niektorá rozprávka vydarila, zavolala dcérine kamarátky. A tak rozprávky a pani Iveta žali prvé úspechy. Na otázku, prečo jej 17-ročná dcéra nejde v jej šľapajách, pani Iveta so smiechom hovorí: „Zatiaľ sa len smeje a hovorí, mama, ani nikomu nehovor, že hráš divadlo. Ale samozrejme, že je na mňa hrdá."
Iveta Mihoková za všetky svoje bábky zo začiatku aj rozprávala. Osem rokov hrala naživo. Po čase to však bolo pre bábkoherečku, konkrétne pre jej hlasivky, náročné. Preto si teraz zvuk nahráva cez počítač. „Lekárka mi povedala, aby som si hlas začala šetriť. Poslúchla som ju. Keď stretnem niekoho, kto má zaujímavú farbu hlasu, ihneď rozmýšľam, do ktorej rozprávky ho použijem," usmieva sa. Takto sa do sveta rozprávok dostala jej dcéra, sused a tiež reportér zo súkromnej televízie Vlado Jurek. „Vlado prepožičal hlas čertovi Smraďochovi. Bol to šéf pekla v rozprávke Ako sa čert Froliš dostal do pekla." Iveta Mihoková chce, aby jej rozprávky boli farebne pestré. „Deťom sa to veľmi páči." Do deja sa snaží zakomponovať aj moderné prvky. V jej rozprávkach sa neraz spomína napríklad súťaž Superstar či iná reality šou.
„Najťažšie na tejto práci je zosynchronizovať všetko dokopy - pohyby rúk, zvuk, svetlo. Niekedy mám na prestavbu interiéru len desať sekúnd. To je málo a preto musím mať všetky pohyby stopercentne zosúladené." Dej rozprávky počas prestavby interiéru pani Iveta nezastavuje. „Toto je niekedy ťažké a preto musím mať všetko perfektne nacvičené. Ale zistila som, že deckám sa páči, keď vidia, ako mením prostredie rozprávky a všetko neraz len tak hádžem za seba," usmieva sa.
Pani Iveta cez svoje divadlo vracia deťom krásu a zabudnuté čaro rozprávok. „Deti sa ma niekedy spýtajú, či nezahrám Batmana a podobne. Ja toto však do svojho divadla pustiť nechcem. Toto vidia deti v televízii. Chcem, aby vedeli a poznali klasické rozprávky, ktoré sa z ich sveta akosi vytrácajú, čo ma tak trochu bolí."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
