Slovensku vedel len z rozprávania svojich rodičov ako nám prezradil vo Svidníku ako účastník Slávností Rusínov - Ukrajincov Slovenska. Neskrýval pred nami istú dávku hrdosti na to, že na rozdiel od svojej mamy, ktorá už rozumie veľmi málo a hovoriť nevie vôbec, on sa vie rusínsky dohovoriť všade.
Jazyk začal študovať ešte ako postgraduálny študent na Pittsburgskej univerzite. Rusínski aktivisti tam založili rusínsku spoločnosť bez ohľadu na náboženskú príslušnosť. Hľadal literatúru, učil sa pesničky s pomocou anglického prekladu, ale túžba spoznať rodisko predkov ho neopúšťala. Našiel ich pod Duklou v malej dedinke Príkra, ale prišiel neskoro. Z jeho príbuzných už nenašiel nikoho a tak ich pozná len z rozprávania dedinčanov.
Neodradilo ho to však. Skôr naopak. Začal cestovať nielen po Slovensku, ale aj iných európskych krajinách, kde žije rusínsko-ukrajinské etnikum. Najmä v čase festivalov a iných slávností, aby sa o kultúre predkov dozvedel čo najviac. Tak akosi vznikol nápad vydávať noviny v angličtine aj rusínštine. Nazval ich Nový rusínsky čas (The New Rusyn Time). Vychádzajú na 16 stranách každý druhý mesiac už 12 rokov. Stal sa ich šéfredaktorom. "Píšeme o aktivitách Rusínov na Slovensku, v Poľsku, na Ukrajine aj v Amerike. O Svetových kongresoch Rusínov -Ukrajincov, slávnostiach a festivaloch, ale veľký záujem je aj o genealógiu. Členovia našej organizácie majú veľký záujem o svojich predkov, hľadajú svoje korene v starom kraji. Nájdu tam napríklad informácie ako začať výskum, na koho sa obrátiť a podobne," rozhovoril sa o obsahu novín 36-ročný Richard.
Ako nám povedal, na Slovensko prišiel so skupinou amerických priateľov po prvýkrát pred desiatimi rokmi. Odvtedy si tu našiel ďalších a každý rok sa "do starého kraja" vracia. Najčastejšie do Svidníka. Zbiera historické fakty, staré pesničky, zoznamuje so zvykmi, kultúrou, architektúrou, ale hlavne ľuďmi. Keďže informácií je veľa, vytvorili v USA aj web stránku, aby sa k nim dostalo čo najviac ľudí. Nazval ju Rusínske dediny pod Duklou. "Ľudia tam posielajú aj fotografie svojich blízkych, údaje a pokúšajú sa nájsť príbuzných, ale je to dosť náročné" dodal Richard. V tej súvislosti nám prezradil, že plánuje priviesť na Slovensko asi 60-člennú skupinu Američanov, ktorým sa takýmto spôsobom podarilo nájsť príbuzných práve v dedinkách pod Duklou.
Zaujímalo nás, kto tieto noviny financuje."Členovia Karpatsko-rusínskej spoločnosti. Platia členské príspevky a z nich sa financuje aj vydávanie novín. Nejde nám o peniaze, ale o princíp," reagoval.
Keď sme vyzvedali aké sú jeho najbližšie ciele na chvíľu sa zamyslel, usmial a povedal: "Materiálu som už nazbieral dosť a cítim sa tu ako doma. Nosím v hlave takú túžbu napísať knihu o podduklianskych dedinách. Sú tu skvelí ľudia. Mali síce ťažký život, ale zachovali si dobrotu v srdciach. Chcem aby sa o nich dozvedeli aj Američania."
Mimochodom, Richard vyštudoval medzinárodný obchod, ale vyzná sa aj v počítačových technológiách a histórii východnej Európy. V súčasnosti však pracuje v treťom sektore, presnejšie v zdravotníckej oblasti a vydáva spomínané noviny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
