roky. Tá zahŕňa aj návrhy na obnovu technického vybavenia Správy ciest KSK do roku 2009. Podľa analýzy je takmer polovica ciest v kraji v nevyhovujúcom stave a investičný dlh z dôvodu ich "morálneho" zastarania sa približuje k jednej miliarde korún. Zámerom je investovať aj do nákupu nových technológií tak, aby sa zlepšil zlý stav ciest a plánuje sa aj racionalizácia terajšej Správy ciest KSK.
"Musíme preorganizovať celý systém a upraviť chod Správy ciest KSK, ako aj jej cestmajsterských obvodov. Chceme zefektívniť, zjednodušiť a predovšetkým zlacniť chod celej organizácie. Z toho, čo ušetríme, by sme chceli investovať finančné prostriedky do nákupu nových strojov a technológií, aby sa to objavilo na cestách, ktoré sú v katastrofálnom stave. Pri efektívnejšom využívaní zdrojov môžu byť nižšie náklady a myslím si, že vieme urobiť aj podstatne kvalitnejšie práce. Niekedy mám pocit, že pri opravách ciest to vyzerá ako v rozprávke, že príde ujo Frindolín, nahádže tam trochu asfaltu, a potom to s kvalitou opráv aj tak vyzerá...," povedal nám predseda KSK Zdenko Trebuľa.
Aktívnejším dôrazom na obnovu ciest chcú poslanci docieliť, aby sa tie najhoršie komunikácie, z ktorých si viaceré pamätajú posledné opravy ešte z čias raného obdobia prezidentovania Gustáva Husáka, úplne nerozpadli. Neriešenie súčasného stavu bude mať totiž podľa dôvodovej správy za následok rapídne zhoršenie stavebného a dopravnotechnického stavu ciest, ako aj vznik nehodových lokalít. Z celkových takmer 2 000 km ciest druhej a tretej tiedy je v KSK totiž skoro polovica v nevyhovujúcom a havarijnom stave.
"V prípade, ak by sa nezabezpečilo financovanie na opravu najhorších úsekov ciest, už dnes by museli byť uvedené úseky vyradené z premávky a bolo by potrebné investovať rádovo desaťnásobné väčšie množstvo finančných prostriedkov do ich sanácie," píše sa v dôvodovej správe.
Zo 43 poslancov hlasoval proti tomuto uzneseniu len jediný a to Milan Béreš (KDH). Ako nám povedal, nepáčilo sa mu viacero vecí a to najmä nízky objem prostriedkov pre projektovú dokumentáciu a majetkové vysporiadanie ciest. "V celom návrhu sa mi nepozdávalo, že bol príliš všeobecne formulovaný a nebolo v ňom presne vyšpecifikované, čo konkrétne schvaľujeme. Takisto si nemyslím, že je dobré, aby, ak si už berieme úver na rekonštrukcie, sme ho splácali len po dobu 5 rokov po prevzatí diela. Ak v budúcnosti dostaneme peniaze od EIB, tak očakávam, že ich splatnosť bude na dlhšie obdobie. Celkovo mám pocit, že oblasť dopravy nepatrí medzi priority vedenia KSK a dávame na ňu príliš málo peňazí. A ak sa už na to nájdu financie, zbytočne veľa ich je z našich vlastných zdrojov, mali by sme byť aktívnejší pri získavaní peňazí z eurofondov."
Z. Trebuľa súhlasí s tým, že kraj nemá dostatok vlastných zdrojov na tieto opravy. Na druhej strane pripúšťa, že KSK môže získať aj viac zdrojov aj z eurofondov. Podľa šéfa KSK bude potrebné pokračovať v obnove cestnej infraštruktúry kombináciou rôznych zdrojov financovania, či už z fondov EÚ, cez projekty partnerstva verejného a súkromného sektora (PPP), až po čerpanie úverových zdrojov z Európskej investičnej banky (EIB). Práve na rokovania s EIB o poskytnutí úveru splnomocnilo zastupiteľstvo predsedu KSK, prvé orientačné stretnutie prebehlo začiatkom tohto týždňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
