Chlapček netušil, že Pavel Nový namiesto lopúcha použije ihličie

Film S tebou mě baví svět označili pred nedávnom diváci za českú komédiu storočia. Okrem skvelých hereckých výkonov na tom má zásluhu i režisérka Marie Poledňáková, ktorá má na svojom konte i ďalšie dva divácky mimoriadne úspešné filmy - Jak vytrhnout velrybě stoličku a Jak dostat tatínka do polepšovny. Po vyše 16 rokoch, kedy si od réžie oddýchla, sa k filmovačke vrátila, aby divákov pobavila filmom Jak se krotí krokodýli. Pri košickej premiére tohto filmu sme mali príležitosť sa s touto zaujímavou dámou porozprávať.

M. Poledňáková bola pevne rozhodnutá sa k réžii už nevrátiť, aj keď počas 16 rokov od svojho posledného filmu - kedy si založila vydavateľstvo a spolupracovala aj pri založení súkromnej televízie - dostávala veľa ponúk na nakrúcanie. "Vždy som povedala ´nie - už nikdy nenakrútim nijaký film´. Ale prišli so mnou s knižkou, ktorú som kedysi napísala a prinútili ma, aby som si ju znovu prečítala a porozmýšľala, či by som príbeh Jak se krotí krokodýli naozaj nechcela vidieť na plátne. Producent mal so mnou veľkú trpezlivosť, tak som mu nakoniec sľúbila, že podľa toho príbehu napíšem scénar, ale s réžiu nech neráta," prezradila M. Poledňáková.

Všetko sa však nakoniec zvrtlo a ona sa predsa len rozhodla pustiť aj do réžie. "Keď bol scenár hotový, nevedela som si predstaviť, ktorý z režisérov by to nakrútil tak, ako si to ja predstavujem a aby som bola spokojná. Bolo mi jasné, že sú tam veľmi náročné scény s deťmi, ktoré hocikto nezvládne. Uvedomila som si, že by to ani nešlo spraviť inak ako tak, že si to zrežírujem sama. Nemala som dôveru dať to niekomu inému a nakoniec - najlepšie je to vtedy, keď to človek spraví sám a nespolieha sa na iného..."

Do nakrúcania tejto komédie sa M. Poledňáková pustila po prvý krát od revolúcie a musela uznať, že sa toho veľa zmenilo... "Nevravela by som však, že to bolo slobodnejšie. Ja som ani za totality nepociťovala žiadne politické tlaky na moju tvorbu, ubránila som sa tomu, aby som do filmov vkladala nejaké idey a tie filmy idú dodnes v televízii, takže sa môže každý presvedčiť, že sa dalo nakrúcať aj bez toho, aby bol človek poplatný ideológii... Teraz prichádzajú na rad pri produkovaní filmov iné tlaky - financie. Našťastie som ani v tomto nepocítila problém. Bola som však nadšená tým, ako sa za tie roky posunula technológia. Napríklad po zvukárskej stránke som mala doslova šok z toho, ako technika poskočila dopredu. V tom som sa doslova vyžívala..."

Čo sa však celkom iste nezmenilo, sú deti, s ktorými M. Poledňáková vždy pri nakrúcaní spolupracovala. "Je pravda, že tie dnešné sú poučenejšie a majú iné ideály a vzory, ale čo sa týka vzťahov - vždy je to o tom istom a to je fajn." Pri hľadaní malého chlapca do filmu Jak se krotí krokodýli sa M. Poledňáková doslova zapotila. "Viete, je ťažšie nájsť chlapca - pokojného a milého introverta. Ak hľadáte ´rošťáka´ - to je jednoduchšie, takých nájdete na každom rohu. Trvalo mi štyri mesiace, než som našla toho správneho chlapčeka, ale bola som viac než spokojná. To hľadanie stálo za to..."

M. Poledňáková má určite dobrý nos na detských hercov. Príkladom je Tomáš Holý, ktorý zažiaril ako Vašek v komédiách Jak Jak dostat tatínka do polepšovny a Jak vytrhnout velrybě stoličku. "Tomáš bol výnimočný, no myslím si, že to bolo vďaka tomu, akú úlohu dostal. Bol to nezbedný chlapec, ktorý bol pre divákov ľahko a dobre zapamätovateľný. Pri tvorbe tejto postavy som veľa čerpala zo synovca, ktorý mi dával podnety na najrôznejšie komediálne situácie... Autentickosť toho, čo sa odohráva v týchto filmoch, je daná tým, že mnohé je odpozerané zo života."

Vo filmoch Jak vytrhnout velrybě stoličku a Jak dostat tatínka do polepšovny boli rodičia malého Vaška horolezcom a baletkou. Rovnako je tomu i pri posledom filme M. Poledňákovej... "Ja som totiž kvôli príbehu potrebovala ženu v štyridsiatke, ktorá končí kariéru a na to je najlepšia baletka. A na druhej strane som potrebovala chlapa, ktorý je fajn, obetavý a dá sa na neho spoľahnúť. A taký je predsa každý horolezec. Zrejme sa neubránim tomu, aby ľudia tento film porovnávali s predchádzajúcimi dvoma, ale s tým rátam..."

Hranie šokom

Vo svojich filmoch M. Poledňáková vždy pracovala s deťmi a zrejme sú aj preto jej snímky tak vydarené, že na nakrúcanie s deťmi má pripravených niekoľko vydarených fínt. "Najradšej pracujem s deťmi, ktoré nemajú žiadnu hereckú skúsenosť. Keď sme nakrúcali Jak se krotí krokodýli, tak sme do Tatier vzali 20 decák, ktoré ani len netušili, čo je to kamera, klapka, akcia.. Začiatky boli preto veľmi pomalé, ale ja som sa s úžasom dívala, ako im to na tretí deň už šlo, ako rýchlo sa učili a hlavne som bola rada, že nerozoznávajú rozdiel medzi tým, kedy sa hráme a kedy nakrúcame. Príjemne sa to prelievalo."

S deťmi je vraj krásna práca, nečakane sa totiž objavujú veci, ktoré by sa u dospelého nestali. "Často sa mi stávalo, že som od nich čosi odkukala a dopísala to rýchlo do scenára. Napríklad i to, ako Miroslav Etzler sedí na záchode a deti mu ani tam nedajú pokoj. Boli tam síce štyri vychovávateľky, ale tie nestačili a deti si obľúbili nášho rekvizitára, ktorý sa im tiež venoval. A on mi so smiechom prišiel porozprávať, ako mu nedali pokoj ani na záchode. Tak sme tú scénu nakrútili a je vydarená - deti za horolezcom Ľubošom chodia, klopkajú mu na dvere a vypytujú sa, aké pexeso majú rozdať..."

M. Poledňáková sa vždy snažila o čo najautentickejšie zábery s deťmi a má na to aj svoj vlastný systém... "Ja tomu hovorím hranie šokom. Najlepšie totiž je, keď deti netušia, čo sa bude vlastne diať. Ideálnym príkladom toho je záber z filmu S tebou mě baví svět, v ktorom otec - Pavel Nový - chlapcovi utiera zadok ihličím. Ten chlapček totiž ani len netušil, že to bude ihličie, preto tak presvedčivo vykrikuje... Možno sa to zdá trochu nefér voči deťom, ale keď dopredu nevedia, čo sa bude diať, tak ta scéna vždy vypáli najlepšie. Veľmi ťažké je napríklad nakrútiť to, aby dieťa vyzeralo smutne, no aby tak vyzeralo prirodzene a nehralo to. Takže keď sme nakrúcali Jak se krotí krokodýli, tak sme pred odchodom do Tatier poprosili rodičov, aby pre svoje deti napísali dvanásť listov, ktoré sme im potom počas nakrúcania rozdávali. Potrebovala som totiž scénu, v ktorej smutný Koudelka list nedostane. Tak som mu v jeden večer list nedala... Ten smútok bol naozajstný..."

To, že občas deti takto potrápi, ju samozrejme mrzí... "Určite áno, ale snažím sa im to po nakrútení dobrého záberu vynahradiť. Nedávno som sa však rozprávala s jedným režisérom, ktorý mi povedal, že keď chce dieťa na ´pľaci´ rozplakať, tak mu vylepí facku alebo mu povie, že mu niekto z rodiny zomrel! Také veci ja nerobím. Sú aj jemnejšie spôsoby, ako môžete priviesť dieťa do situácie, ktorú potrebujete zachytiť. Keď sme napríklad potrebovali, aby sa malý Mates v S tebou mě baví svět priadne rozplakal, tak sme mu dali pár lyžíc polievky a keď už sa tešil na ďalšiu, tak sme ňou tesne pred jeho ústami cukli späť a nedali mu ju. Rozhneval sa, plakal presne tak, ako sme potrebovali. Je to určite lepšie, ako keby som ho štípala alebo mu robila niečo podobné."

Pri nakrpcaní tohto filmu M. Poledňákovej ani len na um nezišlo, že by ho diváci mohli označiť za komédiu storočia. "Vždy sa snažím nakrúcať tak, ako najlepšie viem, snažím sa donútiť hercov, aby podali čo najlepšie výkony a z detí dostať najprirodzenejšie hranie..."

Repliky zľudoveli

Ani jedny Vianoce sa nezaobídu bez troch najvydarenejších filmov M. Poledňákovej. "Ja si vždy poviem, že sa už na to nebudem dívať, no keď na niektorý náhodou natrafím pri pozeraní televízie, tak si to pozriem. Vnímam to však úplne inak, ako ostatní ľudia, ktorí sa bavia na príbehu a na replikách - ja si spomínam na to, ako sme to nakrúcali... Ja - na rozdiel od ostatných divákov - viem, aké boli pri nakrúcaní S tebou mě baví svět medzi nami úžasné vzťahy, ako deti zbožňovali Jula Satinského. Nie je to len tom, či je príbeh filmu a dialógy vydarené. Myslím, že z tejto komédie cítiť aj vzťahy, aké medzi protagonistami naozaj panovali a preto ľudia tak radi tento film pozerajú znovu a znovu..."

Obľúbený je tento film určite aj vďaka skvelým dialógom, mnohé repliky doslova zľudoveli. "Na začiatku nakrúcania mi Vašek Postránecký rozprával, ako šiel s kolegom na 1. mája v Prahe v sprievode a syn toho kolegu už nevládal chodiť. Povedal - ´tati, ja by som chcel byť hadom. Pretože had aj keď leží, tak ide...´ Mohla som to vo filme nepoužiť? Dá sa povedať, že ja som taký zberateľ zábavných replík od detí."

Keď M. Poledňáková píše scenáre, zalistuje v pamäti medzi týmito detskými skvostami a čo sa jej hodí, to použije. "Musím povedať, že keď píšem scenár, tak sa pri tom aj trochu pochechtávam. Potom pri nakrúcaní je dôležité dať pri zábavnej scéne na prvý dojem. Lebo opakovaný fór vás už nerozosmeje a keď sa na to isté dívam v strižni dvadsiaty krát, tak sa mi zdá, že to vôbec nie je zábavné. Preto si musím zapamätať, aké boli moje reakcie, keď som to písala. A keď ma to bavilo vtedy tak, že som sa na tom smiala, tak je to určite v poriadku..."

Deti, ktoré sa pohybujú okolo nej, boli pre M. Poledňákovú vždy veľkou inšpiráciou. "V čase, keď som nakrúcala Jak vytrhnout velrybě stoličku, tak bol môj syn presne taký ako Vašek, takže som si nemusela ani nič vymýšľať - mamička poďme spolu do hôr, mamička prečo nie si večer doma... To všetko som mala hlboko zažité, bola to skutočnosť, ktorú som potom napísala. Vedela som, že je to téma, ktorá bude ľuďom blízka a že takéto či iné výčitky od detí zažíva každý rodič... Často dospelí podceňujú to, čo deti potrebujú a čo si myslia. Myslím, že by sme mali deti začať brať vážnejšie... A toto všetko sa ja snažím povedať ľuďom veselým spôsobom v mojich filmoch. Mám rada také, kde sa miesia slzy so smiechom a nakrútiť vydarený film, ktorý ľudí rozplače a chvíľu na to rozosmeje, je veľmi ťažké," dodala M. Poledňáková na záver.

Dátum narodenia: 7. september 1941

Znamenie: Panna

Miesto narodenia: Strakonice

Rodinný stav: vydatá

Relax: spánok

Režijná filmografia:

2005 Jak se krotí krokodýli

1989 Dva lidi v ZOO

1983 S tebou mě baví svět

1981 Zkrocení zlého muže

1980 Kotva u přívozu

1978 Jak dostat tatínka do polepšovny

1977 Jak vytrhnout velrybě stoličku

1974 Královské usínání

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári