Krypty jezuitského, teraz premonštrátskeho kostola
Boží stánok nahradil prastarý kráľovský dom v centre mesta
Pôvôdne jezuitský a od začiatku 19. storočia premonštrátsky kostol je svojim spôsobom košickým unikátom. Jednak miestom, spôsobom a dobou vzniku, jednak osobou svojej zakladateľky. Medzi doteraz spomínanými vnútromestskými kostolmi je ten jezuitský doslova novovekým mladíkom. Jeho architektúra prechodného renesančno barokového štýlu je zriedkavosťou na ktorú môžu byť Košice právom pyšné. No a nakoniec osoba jeho zakladateľky, kňažnej Žófie Bátoriovej, katolíckej manželky Juraja II., matky Františka I. a babičky Františka II. Rákocziho, budí úžas a obdiv aj po stáročiach.
K ÚCTE SVÄTEJ TROJICE
Kostol premonštrátov bol postavený vďaka štedrosti Žófie Báthoryovej, matky Františka I. Rákocziho, pre jezuitov v rokoch 1671 1681. Urobili tak na tom mieste, kde v čase povstania Gabriela Betlena v septembri 1619, pretrpeli mučenícku smrť Marek Križín, ostrihomský kanonik a správca primasových statkov v Krásnej nad Hornádom, a otcovia jezuiti Štefan Pongrác a Melichar Grodecký. Dedikáciu kostola hlása s ušľachtilou renesančnou jednoduchosťou nápis na štíte priečelia: "Honori S. Trinitatis posuit princeps Sophia Bathory 1681 K úcte svätej Trojice nechala postaviť kňažna Žófia Báthory v roku 1681".
Kostol bol majetkom jezuitov až do zrušenia rádu v roku 1773. Vtedy ho začali spravovať diecézni kňazi a v ich starostlivosti bol takmer štyri desaťročia. Cisár a kráľ František I. obnovil Jozefom II. rozpustené prepošstvo premonštrátov v Jasove v roku 1802, a premonštrátom odovzdal v roku 1811 aj niekdajší jezuitský kostol, gymnázium a rádový dom.
Podľa dobového zvyku pri výstavbe košického jezuitského kostola zohľadnili aj požiadavku, aby bol vybavený zodpovedajúcimi kryptami pre pochovávanie do kostola. Kým sa stavebné práce úplne dokončili, do krypty kostola pochovali dvoch významných zosnulých: v Zborove 19. augusta 1677 nečakane zomrelého Františka I. Rákocziho a 16. marca 1681 zomrelú jeho matku Žófiu Báthoryovú. Krypta kostola sa tiahne rovno pod svätyňou a loďou, s výbežkami vedúcimi pod bočné kaplnky, v ktorých sú niky na uloženie rakví.
Pod bočnou kaplnkou svätého Františka je krypta, ktorú je možné uzatvoriť železnými mrežovými dverami a je rozšírená na spôsob kaplnky. Podľa veľmi pravdepodobných názorov práve tu mohlo byť voľakedy miesto spočinutia pozostatkov Františka I. Rákocziho a jeho matky Žófie Báthoryovej. Krypta má dvoje schodiskových prístupov. Dvere vonkajšieho prístupu sú na stene svätyne z Jezuitskej ulice. Tento prístup v druhej polovici minulého storočia definitívne uzatvorili. Vnútorný zostup, taktiež uzatvorený, je približne v prostriedku lode.
V desiatych rokoch nášho storočia pod vedením Hadriána Szabóa, riaditeľa vyššieho premonštrátskeho gymnázia, bola kostolná krypta z dôvodu objavenia a prieskumu rákocziovských pozostatkov viackrát preskúmaná, ale našli sa v nej iba kostné zbytky a útržky odevov jednotlivých otcov jezuitov, diecéznych kňazov a iných zosnulých. Podľa matričných záznamov rímskokatolíckej fary v Košiciach posledným pochovaným do krypty kostola bol 4. apríla 1845 Jozef Turcsáni, mešťan a advokát, ktorý bol v Košiciach zapisovateľ akadémie.
PREDČASNE MŔTVY OTEC
Pamiatku smrti Františka I. Rákocziho zvečňuje na severnej stene svätyne premonštrátskeho kostola nádherný epitaf. Podľa knižky Hadriána Szabóa si vyhotovenie tohto umeleckého epitafu vyžiadalo zhruba tri mesiace času. Na jeho dĺžku a šírku sa spotrebovalo dvesto gýr striebra. Podľa dojednania však však stála jedna gyra aj s prácou tri toliare a celý epitaf stál 1228 florénov. Drevený podklad vyhotovil majster zo Spišskej Soboty. Ten doň vyrezal vojenské symboly, zástavy, bubny, strelné zbrane atakďalej. a inú vojenskú výstroj pod strieborný erb.
Tento pomník vyrezaný z lipového dreva je hore ozdobený postavou kniežaťa. Vo vnútornom poli je rákocziovský erb vytepaný do striebra, okolo neho nápis, na okraji tabule rôzne vojenské odznaky a reliéfy zariadení: Vlajky, trúbky, kopije, helmice, kolčavy, brnenia, šable, sekery, bubny, sudy na pušný prach, delové gule, a podobne. V podlhovastom ráme okolo erbov je nápis zo spletených písmen v latinčine: † Cels: Dn. Dn. Francus. Rákóczi Dei Gr: El: Tr: Pr: Par: R: H: Dn: et Sicu. Co: Pe: De S: Ejusdem Com: Supr: Ac: Per: Co: Etc. Pie Ob: An: D. 1676. Die 6. Jul: Aet: Su: 31., čo je v plnej latinčine: Celsissimus dominus dominus Franciscus Rákoczi Dei gratia electus Transylvaniae princeps, Partium regni Hungariae dominus et Siculorum comes, perpetuus de Saros, ejusdem comitatus supremus ac perpetuus comes, pie obiit anno Domini 1676, die 6. Julii aetatis suae 31., a čo po slovensky znamená: Jeho výsosť pán František Rákoczi, z Božej milosti volené knieža Sedmohradska, pán čiastok Uhorska a gróf Sikulov, dedičný župan šarišskej župy, zomrel v pokoji v roku 1676, dňa 6. júla vo veku 31 rokov.
NOVODOBY DODATOK
Väčšina doteraz opisovaných kostolov centra Košíc vyrástla na mieste, kde predtým nič nebolo (dominikánsky, kaplnka svätého Michala), alebo bol starší kostol (dóm svätej Alžbety), alebo presne nevieme, čo tu predtým vlastne bolo (františkánsky kostol). V prípade kostola jezuitov, neskôr premonštrátov vieme presne vieme, že tu býval kráľovský dom postavený pravdepodobne za panovania kráľa Žigmunda Luxemburského na prelome 14. a 15. storočia, v ktorom občas žili aj iní významní prechodní obyvatelia mesta, napríklad hornouhorskí kapitáni, či vodcovia protihabsburských povstaní. Stačí spomenúť Štefana Bočkaja, Gabriela Betlena či Juraja I. Rákocziho.
No doktor Wick nebol historik, lež v prvom rade katolícky duchovný, a tak sa nezaoberal kráľovským domom a jeho znamenitými obyvateľmi, lež hlavne košickými mučeníkmi, kvôli ktorým sa kráľ domu vzdal a jezuiti s kňažnou Bátoryovou tu vzápätí postavili kostol a mimochodom tiež založili košickú univerzitu (nezabúdajme, že kostolu sa tiež hovorí "univerzitný"). Podobne nehistoricky sa asi pred sto rokmi o kostol zaujímal Hadrián Szabó (išlo mu iba o príslušníkov Rákocziovskej rodiny), či v nedávnej súčasnosti členovia Henszelmannovej spoločnosti.
O kráľovskom dome síce vieme, ale nemáme o ňom vyobrazenie, a iba stručný a takmer neznámy opis časti jeho priestorov. Nehovoriac ani o archeologických nálezoch a zachovaných pamiatkových artefaktoch. A tak tento kostol nesmierne zaujímal pamiatkárov v deväťdesiatych rokoch, keď bola možnosť prezrieť si jeho podzemie. Čo keď sa tu nájdu zvyšky kráľovského domu? No bohužiaľ nenašli sa. No možno raz bude možné preskúmať podzemie priamo pod kostolom - čo sa momentále nedá.
Zaslali ho iba ich šľachtickým veľkomožnostiam
Smútočné "parte" kňažnej Báthoryovej
Doktor Wick zaradil na záver svojho zaujímavého dielka o košických kostolnývh kryptách niekoľko príkladov, ako vyzerali v minulosti úmrtné oznámenia. Časť z nich sme vybrali a považovali za dosť zaujímavé na to, aby boli do prekladu jeho knižky zaradené. Wickov originálny úvod k nim je takýto: Hovoriac o kostolných kryptách a ich náhrobkoch nebude iste bez zaujímavosti predstaviť v dodatku formálny vývoj smútočných oznámení. Ako najstaršie uvádzame to, ktoré sa zachovalo v košickom archíve a ktorým Helena Zrínska informuje o smrti zakladateľky jezuitského kostola Žófie Báthoryovej v roku 1681:
"Keďže nikto zo smrteľníkov nemôže obísť ako žold hriechu túto smutnú smrť, tak aj naša milostivá pani a namiasto našej milovanej matky nám daná svokra, vdova po Jurajovi Rákoczim druhom, niekdajšom blahej pamäti kniežaťi sedmohradskej krajiny, vo veku päťdesiateho prvého roku života v minulom roku, 14 dňa mesiaca svätého Jána, po jednotýždňovej chorobe a požití svätých sviatostí poručila pri mnohom horkom vzdychaní dušu svojmu Stvoriteľovi Bohu. Jej vychladnuté telo sme so súhlasom čestných stavov vysokej šľachty nariadili pochovať na budúci pôst v 16 deň druhého mesiaca do slobodného kráľovského mesta Košice, do kostola pátrov jezuitov, ktorý naša spomenutá milostivá a milovaná matka a svokra, jej veľkomožnosť, nechala vybudovať. Čestne preto žiadame vaše veľkomožnosti, aby sa Vám neťažilo prezentovať sa na smútočnej omši pohrebu niekdajšej milosti a v cti zostávajúcej dobrodinky. Dobrú vôľu Vašich veľkomožností si žiadame prejavovať pri potešiteľnejších veciach a očakávame žiadané odpovede Vašich veľkomožností. Želáme, nech Boh dlho živí Vaše veľkomožnosti v dobrom zdraví. Dané na našom hrade Mukačevo sedemnásteho dňa mesiaca februára roku 1681. Earum pretit. Donationum vestrarum obssma Helena Zrinyi".
Pochovaných je v krypte až nečakane málo, ženy iba dve
Otec a stará mať kniežaťa sa stratili
Pôvodne sa mal stať jezuitský kostol akýmsi rodinným svätostánkom Rákocziovskej rodiny, ale dopadlo to akosi inak. Prvou pochovanou mala síce byť sama pani kňažná Báthoryová (mimochodom príbuzná lepšie známej čachtickej panej), ale jej syn František ju po vleklej chorobe, ktorú získal ešte počas väznenia vo Viedenskom Novom Meste, nečakane skoro predbehol a tak ich sem uložili spoločne, ako prvých nebožtíkov prvého turnusu pochovávania v tunajších kryptách.
My dnes poznáme iba mená druhého turnusu nebožtíkov, ktorých je prekvapujúco nízky počet, len 25, z toho 23 mužov a iba dve ženy, čo však vyplýva snáď z toho, že len tak hocikoho sem neuložili. Aj to je však pochybné uvažovanie, pretože kým pani Szapáryová (žila v susednom dome) bola veľká sponzorka rádu, o osobe označenej ako Turtsányiho dievča nevieme, čo si máme myslieť. Krypta je ešte aj dnes v pôvodnom stave, na rozdiel od mnohých iných košických kostolov, bohužiaľ pozostatky zakladateľky a Františka Rákocziho otca sa tu už nenachádzajú. Z podzemia kostola zmizli ešte pred rokom 1918, keď ich tu tunajší premonštrátsky profesor Hadrián Szabó márne hľadal. Isté to nie je, no pravdepodobne padli za obeť zmätkom spojeným s okupáciou Košíc ruskou armádou kniežaťa Paskeviča v lete roku 1849. Buď ich vykradli a rozmetali vojaci, alebo kamsi pridobre skryli neznámi priaznivci.
Kniha zomretých košickej rímskokatolíckej fary zaznamenáva nasledujúce mená mŕtvych pochovaných od polovice XVIII. storočia do krypty jezuitského kostola: 1747 Brat Bernardínus z tovaryšstva Ježišovho. 1750 Ignác Fáji. 1767 Anna Szapáryová rodená Károlyová. 1774 duchovný a učiteľ Kryštof Dietrich z tovaryšstva Ježišovho. 1775 bývalý jezuita Jozef Mayer. 1787 bývalý jezuita kazateľ Martin Zsembery. 1791 učiteľ kráľovskej akadémie Štefan Novák, bývalý jezuita Štefan Molnár. 1794 učiteľ akadémie premonštrátsky kanonik Norbert Salamon. 1796 bývalý jezuita Ján Molnár. 1797 bývalý jezuita duchovný Pavol Kopány vychovávateľ rodiny Klobušických. 1799 bývalý jezuita Adam Orviczky cirkevný duchovný. 1802 bývalý jezuita Jozef Taschler. 1804 Jozef Strajbl. 1810 učiteľ akadémie Daniel Boros. 1811 barón Móric Salhausen. 1824 pankótsky opát hlavný správca František Szuhányi, košický kanonik Nikodém Prohászka. 1825 piarista učiteľ akadémie doktor Daniel Kmeth. 1828 učiteľ Ján Mészáros. 1834 učiteľ akadémie opát Viktor Este. 1835 premonštrátsky učiteľ Štefan Sikorszky. 1836 archivár Peter Turtsányi. 1842 Mária Turtsányiová dcéra Jozefa Turtsányiho. 1845 4. apríla zapisovateľ akadémie advokát Jozef Turtsányi.
Posledným uvedeným nebožtíkom z podzemia tohto kostola by mohol byť autor maďarsky písanej rukopisnej kroniky nášho mesta "Kassai századok Košické storočia" ukončenej v roku 1834, ktorého meno matrika zomrelých uvádzala síce v tvare Turtsányi, Wick však ako Turcsányi a pre nás je to dnes Turčáni.
Text: Vojtech Wick
Preklad: Alžbeta Duchoňová
Doplnky, úpravy a obrázky: Jozef Duchoň
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
