Po kolená v studenej vode potoka ryžovali zlatinky až z Aljašky
História eviduje niekoľko tzv. zlatých horúčok. Jednu z prvých vyvolal v roku 1849 nález zlata v Kalifornii, ďalšie následovali v Austrálii, Juhoafrickej republike či v roku 1896 v Yukone na Alajške. Posledná, aj keď v porovnaní s vymenovanými určite menšia, vypukla minulú sobotu na Slovensku. Konkrétne na Zlatej Idke, kde sa konal 2.ročník súťaže v ryžovaní zlata. Zorganizovala ho obec Zlatá Idka a Klub zlatokopov pri Východoslovenskom múzeu (VSM) v Košiciach.
Kým vlani prilákala možnosť aspoň na chvíľu sa vžiť do role zlatokopa až 35 nadšencov z rôznych kútov Slovenska, tentoraz ich bolo 20. Ďalších, ale aj viac divákov, zrejme odradilo daždivé počasie. Akoby sa príroda snažila navodiť také podmienky, v akých pracovali zlatokopi pred sto či viac rokmi. Stáť po kolená v studenej vode, zručne narábať s ryžovacou miskou, do ktorej navyše aj prší, tak to chce poriadnu dávku nadšenia a trpezlivosti...
"Pri tzv. nultom ročníku sa súťažilo v drevených ryžovacích boxoch. Vlani a dnes to už je v prírodnom prostredí priamo na potoku v claimoch," vysvetlil nám jeden z organizátorov akcie Stanislav Levendovský z VSM. "Súťaží sa v kategóriách juniori, ženy - amatérky, muži - amatéri, ženy profesionálky i muži profesionáli a trojčlenné družstvá. Súťažiť môže každý, dokonca i ten, kto v živote nedržal ryžovaciu misku v ruke. Máme niekoľko voľných, dajú sa požičať. Naučiť sa ryžovať zlato nie je ťažké. Stačí si to vyskúšať a prísť na tú správnu techniku."
Hoci laikovi sa môže zdať ryžovanie zlata zložité, každý zo zlatokopov by tvrdil opak. Stačí trocha zručnosti, šikovnosti, trpezlivosti a dobrý zrak. Lebo práve ten je potrebný na nájdenie drobných kúskov zlata na dne misky. Kto sa nazdáva, že ide o niekoľkogramové nugety, známe z filmov Jacka Londona, ten sa mýli. Na súťažiach sa hľadajú tzv. zlatinky. Sú to malé kúsky veľké od pol do jeden a pol milimetra, ktoré jednotlivo nevážia takmer nič. Aby vytvorili gram, musí ich byť aspoň 200. "Na túto súťaž sme použili zlatinky až z Aljašky, vlani boli z Kalifornie. Tento rok sme mali pripravené asi tri gramy. Jedna zlatinka má cenu približne dve-tri koruny," prezradil S. Levendovský.
Postup v ryžovaní bol v každej kategórii rovnaký. Súťažiaci dostal vedro piesku, v ktorom boli vložené zlatinky. V každej kategórii iný počet, ale medzi súťažiacimi v nej rovnaký. Samozrejme, nikto z nich nevdel, koľko. Na povel sa súťažiaci postavili do tzv. claimov v potoku. Po výstrele z pištole sa pustili do ryžovania. Úlohou bolo v čo najkratšom čase oddeliť zlatinkly od piesku a vložiť ich do pripravenej ampulky. "Technika je jednoduchá," vysvetlil S. Levendovský. "Krúživými pohybmi misky vo vode, pričom jej okraje sú stále nad hladinou, odplavovať ľahšie minerály. V strede misky ostávajú okrem ťažších minerálov aj tie najťažšie, teda zlatinky."
Profesionáli zvládnu jedno vedro za tri-štyri minúty. Najkratší čas však nie je zárukou víťazstva. Počet zlatiniek v ampulkách skontroluje rozhodca a za každú stratenú sa k výslednému času priráta päť minút. Ak teda niekto spolu s pieskom odplavil napríklad tri zlatinky z desiatich, jeho výsledný čas narastie o 15 minút. Náhlenie sa je preto zbytočné a rovnako i nervozita z toho, že kolega vedľa už dávno skončil. Víťazom sa totiž môže stať aj posledný súťažiaci, lebo tí rýchlejší postrácali veľa zlatiniek. Mimochodom, tie nájdené sa stávajú majetkom zlatokopov.
V otcových šľapajách
Prví súťažiaci prichádzali do Zlatej idky už v piatok popoludní. Rozložili si stany neďaleko potoka a dúfali, že počasie sa do rána umúdri. Žiaľ, dážď sa s malými prstávkami vracal, zvýšená hladina v potoku dokonca vyžadovala opakované opravy claimov.
Keďže účastníkov bolo málo, semifinálové kolo v kategórii juniori bolo zároveň aj finálovým. Víťazkou sa stala 11-ročná Zuzka Diládiová z Trebišova, ktorá vyryžovala šesť zlatiniek. Na Zlatej Idke bola aj vlani, no v poslednej chvíli sa zo súťaže odhlásila. Jej doteraz najväčším úspechom bolo lanské víťazstvo na majstrovstvách Českej a Slovenskej republiky v Zlatých horách. V medzinárodnej konkurenci zlatokopov aj z Maďarska, Poľska i Nemecka vyhrala kategóriu detí do 10 rokov. "Určite prídem aj na budúci rok. Musím predsa obhájiť dnešné víťazstvo," sľúbila Zuzka.
Mimochodom, má sa od koho učiť. Jej otec Pavol je náruživý zlatokop, ktorý vlani na Zlatej Idke vyhral kategóriu muži - profesionáli. Tentoraz sa mu až tak nedarilo. "Snažil som sa, ale nevyšlo to," priznal. "Nie, neponáhľal som sa. Zlato mi jednoducho ušlo. Stratil som dve zlatinky z desiatich a to je 10 trestných minút navyše. To sa stáva. Nabudúce to skúsim znova." P. Diládi sa venuje ryžovaniu zlata štyri roky. Doma má približne pol ampulky zlatiniek, ktoré spolu s dcérou vyryžovali na predošlých súťažiach. "Niekto si možno myslí, že na ryžovaní zlata môže zbohatnúť. Ale to je omyl. To nie je o zárobku, ale o príjemnej atmosfére, pobyte v prírode a stretnutí s priateľmi."
Kým vlani vyhrala kategóriu ženy - amatérky Košičanka a účasť sme mali aj medzi profesionálkami, tento rok sa do claimu nepostavila ani jedna zástupkyňa nášho mesta. Hoci z vody vyšla ako posledná, víťazkou sa stala Martina Murzová zo Spišskej Novej Vsi. V ampulke mala totiž ako jediná 11 zlatiniek z celkového počtu 12, kým jej rýchlejšie súperky nejaké postarácali. "Súťažím už šesť rokov a doma mám okolo 150 zlatiniek," povedala nám členka Podtatranského klubu zlatokopov, ktorá vlani skončila na Zlatej Idke tretia. "Na prsteň treba asi 1200, ale určite by som ich na to nepoužila. Prsteň si môžem kúpiť hocikedy, ale zlatinku nie, to je spomienka, ktorá má pre mňa inú hodnotu."
Medzi mužmi - amatérmi ostalo víťazstvo "doma". Z ryžovacou miskou najlepšie narábal Košičan Peter Semrád, ktorý vlani skončil druhý. Tentoraz mal vo finále najlepší čas a našiel z 9 zlatiniek 8. Aj 3. a 4. miesto obsadili Košičania. Po druhom Eduardovi Jurekovi zo Spišskej Novej Vsi následovali Košičania Ján Alezár a Peter Olejník z Poľova. Tomu sa nepodarilo obhájiť vlaňajšie prvenstvo. "Našiel som 8 zlatiniek, jedna mi ušla, no mal som zlý čas. Veľmi som sa s tým babral," odhadol príčinu "neúspechu".
Ženy ryžovali lepšie, ako muži
Najväčší boj o každú sekundu a každý kúsok zlata vypukol v kategórii muži - profesionáli. Do claimov sa ich postavilo šesť a na povel, ktorým bol výstrel z pištole, sa pustili do ryžovania. Obsah vedra si rozložili buď na dva alebo trikrát. S neuveriteľnou rýchlosťou i obratnosťou potom premývali obsah misiek a z ich techniky bolo zrejmé, že ide o skúsených harcovníkov. Samozrejme, nechýbalo povzbudzovanie rodinnými príslušníkmi i z radov nezainteresovaných divákov. Po necelých troch minútach sa tí najrýchlejší zbavili piesku, zo dna misky pozbierali zlatinky a vložili ich do amplulky. Ostávalo im len dúfať, že sú všetky.
Aj v tejto kategórii sa potvrdilo, že rýchlosť nezaručuje víťazstvo. Hoci prvý zahásil "hotovo" po 3 minútach a 13 sekundách, kvôli dvom strateným zlatinkám skončil piaty. Ani druhý najrýchlejší čas nepatril celkovému víťazovi. Jedna odplavená zlatinka ho posunula až na tretiu priečku. Tretím, ktorý vyšiel z claimu (čas 4´ 32´´), no nestratil ani zlatinu, bol Košičan S. Levendovský. "Bolo to pre mňa náročné, lebo som dva roky neryžoval a bol som bez akejkoľvek prípravy. Vlani som sa na Zlatej Idke venoval iba organizačným veciam," priznal víťaz, ktorý sa tejto záľube venuje už vyše dve desaťročia. "Po prvý raz som súťažne ryžoval v roku 1985 na Slovensku v Magurke. Zlatinky, ktoré mám doma z rôznych súťaží, nepočítam. Ale odhadujem, že ich je okolo 300." Druhý v tejto kategórii skončil Jozef Kollár z Podtatranského klubu zlatokopov, ktorý našiel všetkých 10 zlatiniek, ale v horšom čase ako víťaz. Tretie miesto obsadil Peter Cengel z Košíc,člen Klubu zlatokopov pri VSM. Z vedrom piesku sa popasoval najrýchlejšie, ale 5 trestných minút za jednu stratenú zlatinu ho odsunulo o dve miesta dozadu.
Ako obvykle na podobných akciách, aj 2.ročník súťaže na Zlatej Idke ukončila kategória družstiev. Boli trojčlenné, a z piatich tvorili iba jedno ženy. Museli sa však popasovať s rovnako veľkým množstvom piesku v troch vedrách, ako muži. Napokon im ženy dali na frak... Družstvo mužov z Košíc, ktoré si dalo meno Zlatoidčianska svätá trojica, síce vyliezlo z claimu ako prvé už po 7 minútach a 44 sekundách, no tri stratené zlatinky z 10 znamenali výsledný čas 22´ 44´´ a konečné 2.miesto. Dve chýbajúce zlatinky nepriniesli víťazstvo ani tretím najrýchlejším - Stopárom zo Spišskej Novej Vsi. K 14 minútam si prirátali 10 a skončili tretí. Ženy, ktoré si vraveli Bezinky, opustili claimy až po vyše 17 minútach. Ale našli všetkých 10 zlatiniek a teda zvíťazili.
Ešte skôr, ako prišlo na rad slávnostné vyhásenie výsledkov, začala na potoku "pravá zlatokopecká horúčka". Niektorí súťažiaci aj diváci sa pokúšali nájsť zlatinky, ktoré sa počas dňa postrácali. Aj vďaka nim sa stal jeden z prítokov potoka Ida doslova zlatonosným. Do claimov sa mal vrátiť aj víťaz kategórie muži - profesionáli. Ako je u zlatokopov dobrým zvykom, toho najlepšieho hodia do vody. Studenému kúpeľu sa napokon S. Levendovský vyhol. So súpermi sa dohodol, že túto šou presunú na najbližšiu akciu.
Od dnes až do nedele prebiehajú v Chocholnej pri Trenčíne Majstrovstvá Českej a Slovenskej republiky v ryžovaní zlata. V prípade, že chcete túto atmosféru zažiť na vlastné oči a niekde bližšie, posledný júlový víkend sa uskutoční ďalší ročník súťaže v ryžovaní zlata v Zlatej Bani neďaleko Prešova. Pozrieť sa môžete aj na majstrovstvá sveta. Kým vlani boli až v Juhoafrickej republike, tentoraz budú v polovici augusta vo Fínsku.
Ak si myslíte, že by ste zlatinky dokázali oddeliť z piesku aj vy, neváhajte. Zožente si vhodnú ryžovaciu misku, prípadne vám ju organizátori požičajú a skúste to. Určite nezbohatnete, ale ten zážitok stojí za to.
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
