Chcel iba postrašiť no takmer zabíjal
Chcel som ho iba postrašiť. Taká znie najčastejšia výhovorka niekoho, kto údajne nechtiac zranil svoju obeť. Nie úderom, ale zbraňou, najčastejšie bodnou alebo strelnou. Keď sa potom vinník dostane na súd, aby si vynútil miernejší trest, svoje konanie sa snaží nejako vysvetliť a ospravedlniť. Napríklad tým, že iba chránil svoj majetok. Dnes sme v súdnom archíve siahli práve po prípade z tejto kategórie.
V istej dedine pri Levoči sa záhadne strácala hydina. Raz sliepky, inokedy kačky alebo morky. Zlodeji boli úspešní aj napriek tomu, že takmer každý dvor strážil chlpáč, ktorý by do svojho teritória nepustil ani myš, nie to ešte kmína. A predsa boli "dlhoprstí" úspešní. Väčšinou preto, že sa pes ulakomil na klobásku, alebo ho zabávali pri plote dovtedy, kým ktosi iný na opačnej strane robil inventúru... V krčme sa na túto tému videli siahodlhé diskusie. Jediné, na čom sa všetci zhodli, bolo presvedčenie, že zlodej nepochádza z ich obce. Veď kto to kedy videl, aby sused kradol susedovi operenú háveď, keď ju mohol sám a lacno "vypestovať".
Po vylúčení vnútorného nepriateľa začali domáci hľadať zlodeja mimo obce. Ako triedili, tak triedili, vyždy im ako potencionálni páchatelia vychádzali Rómovia z Letanoviec. Hydinu žiadnu nechovali, no napriek tomu ich bolo z času na čas vidieť v okolitých obciach ponúkať domácich oprencov. Na otázku, odkiaľ ich majú, odpovedali vždy rovnako: lacno sme kúpili, drahšie predávame. Sliepky svoj pôvod nevedeli a hoci čosi kotkodákali, nikto im nerozumel. A to bola škoda. Lebo ak by to niekto dokázal, ukončil by krádeže jednoduchý rozsudok. Takto mu predchádzal udalosť, ktorá mohla skončiť tragédiou.
Chovateľom, ktorého zlodeji opereného mäska už dvakrát navštívili, bol aj 42-ročný Roman F. A keďže ani raz od neho neodchádzali s prázdnymi rukami, bol na nich patrične na.r.ný. Nepomohlo mu nielen to, že mal na dvore vlčiaka, ale ani ostatný drôt okolo celého plota.
"V ten deň mi synovia ohlásili, že videli ísť po ulici dvoch Rómov," vypovedal neskôr Roman na súde. "Predpokladal som, že to boli zlodeji, ktorí si prišli obzrieť terén. Podozriví boli aj preto, lebo pár mestrov za mojim domom už cesta končí a nikam inam ako do lesa sa ísť nedá. A oni šli práve tam." Roman predpokladal, že sa dvojica iba niekam zašila, aby mohla v noci vyraziť na lov. Jeho úlohou teraz bolo zariadiť, aby bol neúspešný.
"Psa som zavrel v búde, aby nerobil hluk a skontroloval som opatrenia, ktoré som zaviedol po ostatnom vykradnutí. Bolo to lanko, ktorého jeden koniec som mal vždy v noci uchytený o dvere kurína a druhý končil v dome nad oknom v spálni. Ak by niekto otvoril kurín, lanko by potiahol a u mňa by rozkýval pliešky, ktoré by ma prebudli. Tentoraz som ale koniec lanka uchytil v kuchyni, lebo som sa rozhodol, že tak skoro spať nepôjdem." Bolo čosi po 21.hodine, keď dal Roman zhasnúť všetky svetlá v dome, ženu i deti poslal spať a usalašil sa na diváne v kuchyni. Samozrejme, okná zatemnil tak, aby nebolo vidieť, že je hore a čakanie na zlodeja si kráti sledovaním televízie. A aby sme nezabudli, na stôl položil pištoľ, ktorú pred rokmi aj s krabičkou nábojov kúpil od akéhosi neznámeho muža.
Čakanie na signál trvalo dve hodiny. "Okolo jedenástej sa pliešky pohli a ja som vedel, že zlodeji sú v kuríne. Priskočil som k dverám a chcel ich otvoriť, no nedalo sa. Až potom som zistil, že kľučka bola zvonku podpretá doskou. Po chvíli mykania som preto otvorilo okno a vyskočil na dvor. Smerom od šopy, ktorá je až za kurínom, som začul kotkodákanie a keď som dobehol ku kurínu, uvedomil som si, že zlodeji sú už preč. Utekal som za nimi smerom okolo šopy a z tej pištole som strieľal. Mieril som iba do vzduchu, lebo som ich chcel hlukom postrašiť, aby ku mne už viac neprišli..."
Jedna z "včielok" však letela príliš nízko a hoci v tme, našla svoj cieľ. "Asi po piatom výstrele som začul výkrik. Pribehol som bližšie a na zemi som našiel ležať chlapa. Kričal, že ho bolí chrbát a prosil ma, aby som zavolal lekára, lebo je ranený a určite zomrie. Že má šesť detí a budú z nich siroty." Samozrejme, Roman utekal pre pomoc. No nie preto, aby z detí neboli siroty. Uvedomil si, že postrelením zlodeja si narobil problémy, ktoré by mohli byť ešte vážnejšie, ak by náhodou vydýchol naposledy. Rýchlo prebehol cez ulicu, zobudil suseda - lekára a priviedol ho k jojakjúcemu pacientovi. Sused mu poskytol prvú pomoc a zariadil aj prevoz do levočskej nemocnice. Zranenie sa napokon neukázalo až také nebezpečné. Františkovi H. preletela guľka pravým bokom a na svojej ceste sadlom nenapáchala žiadne vážne škody. Po piatich dňoch bol otec šiestich detí doma a stal sa z neho hrdina, že neprezradil svojho komplica.
Nočný incident mal dohru na súde až dvakrát. Hoci sa u neho nenašli, šesťkrát trestaný František H. dostal za krádež piatich sliepok 3 mesiace s odkladom na jeden rok. Roman obstál horšie. Za ublíženie na zdraví a nedovolené ozbrojovanie dostal 24 mesiacov s odkladom na 4 roky.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
