Hoci mu tiger poranil labou hlavu, dokončil číslo a v manéži odpadol

Sibirský tiger je symbolom nespútanej sily a elegancie. Jeho ostrý dravý pohľad, mohutnosť, lovecká pružnosť a obratnosť vzbudzujú obdiv, rešpekt i strach. Hoci sila tigra sa rovná sile 50 chlapov, niektorí ľudia dokážu túto nebezpečnú šelmu ovládať. Ako, to nám prezardil český drezér Ivan Ringel, ktorý sa kroteniu tigrov venuje už takmer 50 rokov. Jeho krásavcov mohli Košičania prednedávnom vidieť v manéži českého národneho cirkusu Aleš.

Do tigrov sa I. Rigel zamiloval, keď mal 15 rokov. Jeho láska k nim je aj napriek bolestiam, ktoré kvôli nej podstúpil, večná a bezhraničná. Tigre ho fascinujú natoľko, že ich miluje viac ako svoju rodinu a seba... "Tiger, to je fantázia. Cvičil som päť druhov mačkovitých šeliem, ale tiger u mňa vždy zvíťazil. Obdivujem jeho majestát i krásu. Nie je nič krajšie, ako keď ma začnú zdraviť fŕkaním papule," blažene opisuje svoje city. "Rozprávajú mi, ako prežili noc i o všeličom inom. Takto sa s nimi bavím a nemá to chybu."

Sibírske tigre chová I. Rigel 45 rokov. Za tú dobu odchoval 40 mláďat. Hneď po narodení sú matke odobrané a vychovávané v maringotke. Je tam potom "veselo", ale rodine Ringlových to nevadí. Všetkým bijú srdcia pre tigre. Manželka ich "vypipláva" a kŕmi dojčenskou fľašou. Syn Ján dokonca prebral po otcovi remeslo a v súčasnosti cvičí tigre on. Starší syn Tomáš zas vystupuje s drezúrou levov v Španielsku.

I. Ringel tvrdí, že na výcvik sú vhodnejšie mladé tigre, vychovávané vlastnou matkou. "Naše, odchované fľaškou, sú rozmaznané a poznajú každú slabosť človeka. Musíme ich psychicky ´zlámať´. Potom sú rozčarované z toho, že musia počúvať, nevedia si to vysvetliť a preto opakovane nechcú počúvať príkazy." Drezér je pri výcviku v úlohe dobráckeho učiteľa, ktorý žiakov pomaly, kľudne a trpezlivo prehovára. Úspešný výcvik si vyžaduje vysokú empatiu krotiteľa. Naučiť šelmu vykonávať povely, dokáže len ten, kto sa vcíti do jej myslenia, pochopí a porozumie jej správaniu.

Tiger je nejinteligentnejšia mačkovitá šelma. Vedie samotársky život, ktorý je drsný a krutý. Keďže má typickú nezávislú mačaciu povahu, nezaberajú na neho donucovacie praktiky. Ak by sa niekto naivne rozhodol cvičiť ho násilím a trestami, ďaleko by nezašiel a odvetu by neprežil. Na tigra sa preto musí ísť chytro. "Tigre idú do manéže s tým, že sa tam idú hrať. Už keď počujú známu hudbu, začnú v klietkach netrpezlivo pobehovať a tešia sa. To je základ cvičebnej metódy," prezrádza I. Ringel.

Krotiteľ musí byť neustále v strehu a musí vedieť spozorovať aj najmenšie zmeny v nálade svojich zverencov. Útok šelmy totiž možno očakávať kedykoľvek. "Nikdy som tieto útoky nadával za vinu tigrom. Stále to bola moja chyba. Mňa tiger už dvakrát oskalpoval a raz som od neho dostal takú ranu labou, že som pod neho spadol a videl milión hviezdičiek´" Stalo sa to počas vystúpenia pred 30 rokmi. Napriek úderu to I. Ringelovi myslelo rýchlo a okamžite spod tigra vyskočil. Medzi pazúrmi šelmy zbadal chumáč svojich vlasov, no nezľakol sa a necúvol. Presne ako to mal nacvičené, zdvihol tigra a niesol ho okolo manéže s prasknutou hlavou a krvou oblievajúcou tvár. Číslo dohral, tigra na záver objal a v bezvedomí odpadol.

I. Ringel tvrdí, že tiger nikdy neútočí bezdôvodne. V tomto prípade to bolo kvôli bolesti. Keď mu pri predvádzaní čísla otváral papulu, všimol si červené absesy. Zrejme mu ich nechtiac stisol a tiger sa takýmto spôsobol bránil bolesti. "Mal som si to všimnúť skôr. Nezvyklo reval už predtým. Oznamoval, že niečo mu je a ja som tomu neprikladal dostatočnú dôležitosť." Dôvodom k útoku, môže byť aj nerešpektovanie povahy tigra. Každé zviera je iné a má svoj osobný priestor, ktorý by nemal byť prekročený. "Hovorí sa tomu úteková vzdialenosť. Prvý dovolí, aby ho drezér objal, druhý ho k sebe nepustí ani na dva metre. Len jeden zo sto pustí k sebe tak blízko, že mu krotiteľ môže dať hlavu do papule. Tie čo máme teraz, si udržujú odstup a pritom sú vychované na fľašku."

Za najlepší výkon v drezúre sa považuje vloženie hlavy do papule tigra. Drezér si ako pred popravou naposledy povie svoje meno, ruky si zopne za chrbátom a úplne sa odovzdá do moci šelmy... "V týchto miestach má jeho zuby," ukazuje I. Ringel na krk, tesne pod ušnými lalokmi. "To nemá chybu. Vtedy je človek absolútne pod vplyvom zvieraťa. Verí mu natoľko, že mu zverí svoju hlavu a dúfa, že ju nezavrie..."

Napriek dôvernému vzťahu, ktorý I. Ringel s takýmto tigrom mal, sa aj jemu jeho rezáky zahĺbili do krku. "Mal som tam takú dieru, že som si do nej mohol vložiť prst. Ale bolo to nechtiac. Bol som spotený a tie rezáky sa nejako nešťastne zošmykli, lebo hlavu treba dať čo najhlbšie do papule." Najhoršie bolo, ak sa mu stál vážny úraz v malých mestách s menej rozvinutým zdravotníctvom. "To boli horory. V bulharskom mestečku bol jediný triezvy človek v nemocnici vrátnik a ten ma šil. V štátnych gréckych nemocniciach zas o 16. hodine končí všetok zdravotnícky personál..."

Kvôli svojim boľačkám na tigrov nikdy nanadával. A úrazov bolo dosť, aj keď sa im snažil vyhýbať. "Tiger nie je mačička. Drezér mu nesmie dovoliť, aby ho škrabol, lebo svojou labou môže človeku utnúť hlavu. Pazúry má naozaj obrovské a keď ich raz zasekne, tak nepovolí. Vytrhne ich so všetkým..." Preto drezér musí byť každú sekundu v maximálnom sústredení. Chvíľa nepozornosti by ho mohla stáť život. Starosti, problémy, nálady i choroby, ktoré by ho mohli rozptyľovať, musí nechať pred dverami tigrej klietky. "Medzi nich treba vstupovať ako víťaz. To je povolanie pri ktorom sa nedá švindlovať."

Starostlivosť o tigre je veľmi nákladnou záležitosťou. Denne zožerie 10 kg mäsa. Utiahnuť tieto náklady v lete, keď majú angažmá v cirkusoch, nie je problém. Horšie je to cez zimu. Preto Ringlovci nezbohatli. V lete i v zime bývajú v jednej maringotke. "Cirkus je posledná romantika v dnešnom svete. Neviem si predstaviť žiť v paneláku, to by bola pre mňa basa. Viem, že ľudia nás majú za čudákov. A možno nimi aj naozaj sme...," priznáva na záver I. Ringel.

Hroch Davídek pred 15 rokmi vystupoval so štyrmi tigrami, ktorí mu chodili po chrbáte

Za obľúbený vanilkový puding bol ochotný urobiť čokoľvek

Málokto má možnosť vyrastať s exotickými šelmami od útleho detstva. Ján Ringel, ako syn drezéra, prežil s tigrami každý deň svojho života. Preto ich môže hodnotiť z nadhľadu a bez zbytočného pátosu. V jeho rukách vyzerajú nebezpečné tigre ako milé veľké mačičky. To je však len klam, divokosť sa v nich nezaprie...

"Tiger je najinteligentnejšia šelma," tvrdí 32-ročný drezér. "Môžem porovnávať, pretože som cvičil aj levov. Drezúra tigrov je náročnejšia, lebo oni naozaj premýšľajú. Aj najmenšie zaváhanie drezéra spozorujú a snažia sa ho dobehnúť. Sú tak chytré, že na nich musím neustále dávať pozor. Lev je svojím spôsobom tupec - prácu odvádza stále a rovnako, nijako sa pritom nesnaží rozmýšľať."

Tigre začal J. Ringel cvičiť, keď mal 20 rokov. Otec mu zveril mladé jedince a dával inštrukcie za mrežami klietky. Vo všeobecnosti sa výcvik zvierat realizuje formou odmeňovania maškrtami. V prípade tigrov sa to príliš neodporúča. Šelmy totiž bývajú pri žraní mäsa nervózne, prirodzený pud im velí, aby si potravu bránili. V tej chvíli je každý v ich blízkosti nepriateľ. "Niektorí drezéri tento spôsov používajú, ale podľa mňa ich zbytočne znervózňujú," myslí si Ján.

Ringlovci používajú ako odmenu kľudné slovo, pochvalu, alebo pomaznanie. Ich metódy spočívajú vo využívaní reakcií tigra na pohyb cvičiteľa a na tón hlasu. "Keď sa k nemu skláňam, on sa začne skláňať tiež. Keď si ľahne, pokojným tichým hlasom mu hovorím, že je to dobré a tak podobne. Ak hlas zvýšim, vie, že urobil niečo zlé. A cvik opakujem znova. To sú hodiny a hodiny prehovárania. Násilie tiger nestrpí. Číslo nepredvedie zo strachu, ale z rešpektu."

Nácvik drezúry je závislý od jej náročnosti. Trvá každý deň aj 10 hodín. Skúsený krotiteľ zvládne základné vystúpenie za päť mesiacov. Najmenej problematické je naučiť tigrov vykonávať na povel všetko, čo robia aj voľne v prírode. Skákať, prejsť cez lavičku... Zložité je nacvičiť to, čo im nie je vlastné. Napríklad ľahnúť si vedľa seba, lebo tigre sú samotári.

Pred každým vystúpením si cvičiteľ musí poobzerať všetko, s čím prídu tigre na vystúpení do styku. Akákoľvek maličkosť v manéži, na ktorú nie sú zvyknutí, ich môže rozrušiť. "Aj svetlo, ktoré tam predtým nebolo, predmet i dieťa behajúce medzi lavicami. Oni ho okamžite zaregistrujú, pretože pre nich znamená ľahkú korisť." Tiger má výborný zrak, jeho oči dokážu registrovať pohyb dokonalejšie a rýchlejšie, ako oči človeka. Veľké ušnice sú pohyblivé ako radary a otáčaním zachytia aj to najjemnejšie šuchnutie. "Stáva sa, že vybehnú zo svojho miesta za dieťaťom. Ak by sa dostalo medzi bariéru a klietku, môže byť zle, pretože tiger ľahko cez mreže pretiahne labu. A má obrovskú silu..." Strach z tigrov J. Ringel nemá. "Ani jeden mi zatiaľ neublížil. Drezéri majú zásadu, že s jazvami by sa chváliť nemali, pretože je to ich hanba. Preto budem stále tvrdiť, že mi nič neurobili," dvojzmyselne odpovedá.

Rodina Ringlová okrem tigrov vlastní aj hrocha Davídka. Ako sirotu si ho adoptovali zo zoo pred 20 rokmi. Bol to pootĺkaný chudáčik, ktorý z konkurenčných dôvodov "ležal v žalúdku" dospelého samca. Vtedy bol ešte veľmi maličký, mal len 50 kg. Dnes je z neho statný dva a pol tonový mládenec v najlepšom veku (hroch sa dožíva 45 až 50 rokov). Aj jeho odchovali na dojčenskej fľaške. Denne zožerie 60 kg sena, trávy i slamy a vypije neuveriteľných 200 litrov vody. Býva si v maringotke, v ktorej má aj bazén.

Mimochodom, mierumilovne vyzerajúci hroch je najnebezpečnejšie africké zviera. Štatistiky udávajú, že zapríčiní viac smrteľných úrazov ako lev. Je veľmi háklivý na narušenie svojho teritória. Stačí ak sa človek dostane na loďke na miesto, kde vládne on. Razantne zaútočí a rozseká ho aj s loďkou na kusy. Napriek svojej neohrabanosti vie behať takou rýchlosťou ako kôň.

Ringlovci už majú Dávidka prekuknutého. Vedia, čo si kedy myslí, ako reaguje, takže jeho sily sa neobávajú. Jeho nálada je vraj závislá od počasia. Blažený je v teple a nemá rád dážď. Je výborným meteorologickým barometrom. Keď zacíti vo vzduchu ďážď, je zlostný a vybíja sa na ohrade. Ringlovci vedia, ako ho schladiť. Zavrú ho do maringotky a je pokoj.

Davídek miluje deti natoľko, že im dovolí voziť sa na jeho chrbte. Je veľmi múdry. Vie sa naučiť mnoho vecí. Oveľa viac ako predvádza v cirkuse. "Pred 15 rokmi vystupoval so štyrmi tigrami, ktorí mu chodili po chrbáte. Bolo to náročne, ale krásne číslo. Vie chodiť po schodoch, i po lavičkách. Ale vzhľadom na jeho váhu by potrebné rekvizity museli mať veľkú hmotnosť. To by sme neuniesli," hovorí pani Ringlová, ktorá ho drezúruje odmalička. Vycvičila ho na sladkej odmene. Za obľúbený vanilkový puding bol ochotný urobiť čokoľvek. "Varili sme mu ho 30 až 40 litrov denne. Iný nechcel, len vanilkový. Má rád aj chlieb a šišky s marmeládou." Pani Ringlovej však stačí zvýšiť hlas a Davídek sa už cíti previnilo.

Obidvaja synovia pani Ringlovej vykonávajú rizikovú prácu. Na záver sme sa preto opýtali, či o nich nemá strach. "Nemám," tvrdí. "Väčšie riziko im hrozí na diskotéke. My sa zvierat nebojíme. Ublížiť môže len choré alebo stresované. Báť sa treba zlých ľudí..."

Stranu pripravila Andrea Božinovaká

Autor: Žiadny prepadák nezažili

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári