Ak prídete pri úraze o prsty, nikdy ich nedávajte do mrazničky
Pred niekoľkými týždňami sa košickým mikrochirurgom z FN L. Pasteura podaril unikátny operačný kúsok. 19-ročnému Pavlovi zo Sniny, ktorému ostal po úraze na cirkulárke z pravej dlane len pahýľ s palcom a malíčkom, preniesli dva prsty z nohy na poškodenú ruku. Na Slovensku sa to podarilo prvýkrát, doteraz mali chirurgovia skúsenosti iba s prenesením jedného prsta. Náročná operácia trvala dvom chirurgickým tímom 12 hodín a dopadla úspešne. O unikátnom výkone, ale aj o mikrochirurgických "zázrakoch" všeobecne, sme sa porozprávali s ordinárom pre chirurgiu ruky na Klinike plastickej chirurgie FN LP, MUDr. Teodorom Klukom, PhD.
Pavol Dunaj zo Sniny prišiel o tri prsty na ruke vlani koncom októbra. Zuby na cirkulárke mu ich rozdrtili natoľko, že MUDr. Kluka ich nemohol prišiť naspäť. V takomto prípade sa funkčnosť končatiny dá obnoviť len náhradami. Pacient musí počkať nejaký čas, pokiaľ sa mu úraz zahojí a potom sa rozhodnúť pre jednu z viacerých možností náhrad.
"Môže si vybrať medzi starším klasickým chirurgickým spôsobom alebo novšou mikrochirurgickou technológiou. Pri klasickom spôsobe však vytvorenej náhrade chýba citlivosť, pohyblivosť i podobnosť s prstom. Je to síce spôsob jednoduchší, ale má mnoho nevýhod. Veľakrát sa stretávame s tým, že takéto ´prsty´ si pacienti popália alebo ináč znehodnotia, pretože si ich necítia," vysvetľuje MUDr. Kluka.
Klasickou chirurgickou metódou sa chýbajúce prsty vytvoria z brušného tkaniva. A to tak, že chirurg prišije ruku pacienta na určitý čas k bruchu. Keď cievy z brušného tkaniva prerastú do tkaniva ruky, odpojí ju a vymodeluje z neho laloky, do ktorých vsunie kosti. Vytvorený prst nemá žiaden kĺb, je to len akýsi valec, slúžiaci na veľmi hrubú funkciu ruky.
"Takýmto spôsobom sa to robilo pred 50 až 70 rokmi. V súčasnosti sa viac používajú mikrochirurgické metódy, pri ktorých vypreparujeme určité tkanivo s prívodnými tepnami, odvodnými žilami a prenesieme ho na potrebné miesto, kde ho napojíme na cievy." Na prvé počutie je to jednoduchá záležitosť, podobná pripájaniu elektrických káblikov. Musí sa vľak vykonať veľmi precízne a namáhavo pod mikroskopom alebo špeciálnymi zväčšovacími okuliarami tak, aby cievy tenučké ako vlások ostali neporušené a mohla nimi pretekať krv.
Na 12-hodinovej operácii pacienta zo Sniny sa podieľali naraz dva chirurgické tímy. Jeden vypreparoval cievy na nohe a druhý ich pripájal na ruku. "Je to dosť zložité, lebo v tomto prípade bolo potrebné nájsť štyri prívodné tepny a tri odvodné žily, pripraviť ich a pripojiť k cievam na ruke. Sú to maličké tepny s priemerom jeden až dva milimetre. Jednoduchší bol prenos kostí, šliach a nervov," vykresľuje MUDr. Kluka náročnosť a predovšetkým pracnosť operácie.
Napriek tomu, že cievy na nohe a ruke sú odlišné, čo sa týka hrúbky ich priemeru, mikrochirurgovia si s týmto problémom vedia poradiť. Dokážu našiť tenšie cievy na hrubšie i naopak. Dokonca vedia prispôsobiť aj dĺžku prstových článkov z nôh dlhším prstom na rukách. Z nohy ich práve kvôli tomu vyberali z väčšej hĺbky. "Kožu nahrádzame z iných častí tela. V jeho prípade to nebolo potrebné, pretože pred pol rokom pri ošetrovaní úrazu som mu tam nechal prebytok kože, práve kvôli následnej rekonštrukcii ruky."
Pacientova noha po odstránení dvoch prstov nie je síce estetická, ale ostala plne funkčná. Operácia sa aj napriek tomuto defektu oplatí, pretože prenesené prsty mu na ruke urobia veľkú službu. "Z nohy sa maximálne dajú odobrať dva prsty bez toho, aby sa narušila jej statická a dynamická funkcia. Keď odoberáme jeden prst, tak nohu vieme následne zúžiť tak, že nikto si na prvý pohľad nevšimne, že pacient má na nohe štyri prsty namiesto piatich," dodáva MUDr. Kluka.
Prenos prstov z nohy na ruku nie je pre pacienta posledným chirurgickým zákrokom. Aby Pavol mohol novými prstami hýbať, čaká ho ešte minimálne jedna operácia. Pripájané časti totiž v prirodzenom hojivom procese zarastú aj tam, kde by nemali. "Pri ďalšej operácii uvoľníme od zrastov šľachy a kĺby. Potom by už funkcia ruky mala byť dobrá. Ak nie úplne, tak pristupujeme ešte k ďalším zákrokom. Z estetického hľadiska sa dorába veľmi málo. Ak sú na prstoch nejaké prebytky, tak ich redukujeme."
Do akej miery sa Pavlovi obnoví funkčnosť ruky sa dnes ešte nedá predpovedať, lebo organizmus každého pacienta reaguje individuálne. "Na bežnú funkciu ruky to určite bude postačujúce. Aj nepatrné zlepšenie hybnosti vnímajú pacienti ako veľké víťazstvo. Keď mu ruka bude fungovať hoci len na 50 percent, pre neho to bude obrovský úspech. Samozrejme, stále to bude menej pohyblivé oproti pôvodnému stavu, ale zatiaľ nič lepšie ako toto riešenie vymyslené nebolo."
Úspešnosť prišitia chýbajúcich končatín závisí od mechanizmu úrazu a typu reznej rany. Najideálnejším prípadom, je miesto "pekne seknuté", s rezom hladkým a ostrým (napríklad po sekere). Najproblematickejšie je prišívanie odtrhnutých častí tela pri tržných úrazoch a pomliaždeninách. Šanca na zachránenie odtrhnutej končatiny závisí nielen od typu úrazu, ale aj od duchaprítomnosti postihnutého človeka i ľudí v jeho okolí. Treba vedieť, že zvyšok tela sa na mieste musí nájsť a do nemocnice bezpečne dopraviť.
MUDr. Kluka vyruje, aby sa ľudia nedopúšťali najčastejšej chyby zmrazenia odrezanej časti. "Ľudia si myslia, že najlepšie, čo môžu urobiť, je odrezané prsty zmraziť. To je veľká chyba! Pri zmrazení sa vo vnútri tkaniva vytvárajú mikrokryštáliky, ktoré ho úplne znehodnotia. Veľmi ťažko potom dokážeme ľudom vysvetliť, že zmrznuté prsty môžeme akurát tak vyhodiť do koša." V minulosti sa niekoľkým pacientom podarilo chirurgov uhovoriť k tomu, aby im tie zmrznuté prsty prišili. Veď, nádej umiera posledná. Čo keď sa ešte ujmú... "Aj nám bolo ľúto tie prsty vyhodiť," priznáva MUDr. Kluka. "Po operácii vyzerali dobre, boli pekné ružové. Po čase sa však na ruke zmumifikovali. Vyzerali ako vysušené a museli sme ich odstraňovať. Po týchto skúsenostiach sa už prehovoriť nedáme, lebo to nemá význam."
Transport odrezanej končatiny musí byť vykonaný čo najskôr a najideálnejšou teplotou sú 4 ° C. Takáto teplota je na dne chladničky. Pri prenose sa dá dosiahnuť tak, že končatinu zabalenú v sterilnom igelitovom vrecúšku vložíme do vody s kúskami ľadu. Vyvarovať sa treba, priameho kontaktu končatiny s ľadom. Igelitové vrecko túto úlohu spĺňa. "Ani transport pri normálnej teplote neznamená problém, pretože pár hodín nemá na rozklad žiaden významný vplyv. Samozrejme, čím skôr sa časť tela prenesie, tým lepšie. Pokiaľ je napríklad končatina dobre uskladnená, dá sa prišiť naspäť až do 24 hodín."
Prísť o časť tela sa dá hocikde a ľahko. Tak ako sa to stalo kolegovi MUDr. Kluka, ktorý pri bicykľovaní v lese spadol tak nešťastne, že prišiel na nejaký čas o ucho. Našťastie ho doniesol a MUDr. Kluka mu ho prišil naspäť. "Ucho má menej ciev, takže jeho prišitie je jednoduchšie ako u prstov. Kolega je s jeho zašitím veľmi spokojný, ani mu to nevidno."
Mikrochirurgické operácie sa na Klinike plastickej chirurgie FN LP v Košiciach robia od roku 1996. Za tú dobu preniesli prsty z nôh na ruku v 12 prípadoch. Prvou operovanou bola 18-ročná dievčina, ktorá prišla o palec na pravej ruke v sečkárni. Nahradili ho palcom z nohy, ktorú upravili tak, že jeho strata je takmer nebadateľná.
Prenosy prstov sú len jednou časťou bohatého repertoáru mikrochirurgických operácii. Najviac chirurgických výkonov zaberá lekárom vyrábanie lalokov z tela pacienta potrebných na zakrytie rôznych vzhľadových i funkčných defektov. Tie bývajú spôsobené úrazmi, vrodenými chybami alebo nádorovými ochoreniami, kedy chirurgovia musia okrem tumoru odrezať pacientovi aj časť zdravého tkaniva a kosti. "Riešili sme obrovské defekty tváre. Nedávno sme mali dva prípady, keď sa kvôli nádoru musela pacientovi odstrániť štvrtina tváre. V jednom prípade, mal pacient odstránené oko aj s lícnou časťou i podnebím tak, že si jazyk mohol vysunúť cez dieru, ktorú mal namiesto oka. V takýchto prípadoch prenášame tkanivá a kosti z iných častí jeho tela." Chirurgovia dokážu takýmto pacientom zrekonštruovať hrôzostrašnú tvár do prijateľnej vizuálnej podoby. A pacienti sú nesmierne vďační za každú zmenu, ktorá im prinavráti ľudskejšiu podobu.
Za kuriózne a pomerne časté prípady, ktoré sa dostanú k mikrochirurgom, patria odhryznuté nosy. Spôsobujú ich domáce zvieratká i ľudia v záchvate amoku. Pomerne dosť je prípadov oskalpovania prsta obrúčkou. Stačí sa len zachytiť prsteňom napríklad o regál v práci a ostane vám len "holý" prst. Mikrochirurgovia si aj s týmto dokážu poradiť. Z brucha vymodelujú nové tkanivo s cievami, obalia ním oskalpovanú kosť a chýbajúci necht prenesú z nohy.
"Je to tu naozaj pestré. Práve teraz musím ísť prišívať štyri prsty späť k ruke, ktoré, ako inak, boli odrezané na cirkulárke," týmito slovami sa s nami nechtiac veľmi symbolicky rozlúčil špecialista pre mikrochirurgiu ruky MUDr. Kluka.
Pavol tvrdí, že bude vedieť robiť to, čo predtým. Svoju štvorprstú ruku a trojprstú nohu nepovažuje za hendikep
Prvú pol minútu sa len ohromene díval na svoju ruku bez prstov
Samozrejme, zaspomínať si na osudné okamihy sme požiadali aj 19-ročného Pavla. Hoci sú typy ľudí, ktorí o svojom nešťastí nerozprávajú radi, on bol výnimka. Možno zavážilo i to, že jeho ruku sa podarilo zreštaurovať a zfunkčniť lepšie, ako si krátko po úraze myslel.
Osudný deň sa pre mladého živnostníka, začal rovnako, ako tie predošlé. O siedmej ráno už na záhrade poctivo zarezával... V tomto prípade to platí doslova. Pripravoval porez dreva na objednávku jednej firmy. "Orezával som široké drevo," ukazuje približne pol metra. "Na konci bolo to drevo hladké. Ako som ho orezával, tak sa mi na tom hladkom povrchu šmykla ruka rovno do píly. Prvú pol minútu som bol v šoku, len som sa ohromene díval na svoju ruku bez prstov..."
Cirkulárka mu zobrala tri prsty. Bolesť začal cítiť až po minúte. Nestačil si ju ani uvedomovať, tak rýchlo ho brat hnal do auta a viezol do nemocnice. "Sám sa čudujem, že tá bolesť nebola až taká strašná. Pred tým som si myslel, že také niečo musí viac bolieť. Ruka mi veľmi krvácala, celú cestu som sa na ňu len pozeral. V nemocnici mi potom dali injekcie a na viac sa už nepamätám," opisuje ťažké chvíle.
V tom šoku chlapci zabudli pohľadať odrezané prsty, preto ich do nemocnice následne doniesol ich otec. Ako sme už spomenuli, boli natoľko rozsekané, že sa už prišiť naspäť nedali. Na druhý deň po ošetrení úrazu špecialista pre chirurgiu a mikrochirurgiu ruky MUDr. Teodor Kluka Pavlovi vysvetlil, akým spôsobom sa dajú chýbajúce prsty nahradiť. Doktor i rodina ho nakoniec presvedčili, že najlepším variantom je preniesť prsty z nohy na ruku. Výber padol na ľavú, pretože pravú potrebuje viac, hoci len na to aby si mohol kopnúť do lopty...
Pavla sme v nemocnici zastihli na preväze ruky, tri týždne po rekonštrukčnej operácii. Kvôli hojeniu odobratých dvoch prstov na nohách ešte kríva, ale pohyboval sa rýchlo a s ľahkosťou. "Noha ma už nebolí, len keď na ňu zle šliapnem. A ruka, tá ma po operácii ešte ani nezačal bolieť," veselo vraví Pavol. "Zo začiatku som s prstami dokázal hýbať viac, teraz už menej, pretože sa mi to zrastá. Po ďalšej operácii a rehabilitácii by to už malo byť v poriadku."
Pavol nebol v rezaní dreva začiatočník. S cirkulárkou mal už dvojročné skúsenosti. "Bola to nešťastná náhoda. Niekto môže rezať na cirkulárke celý život a nič sa mu nestane a niekto dva dni..." uvoľnene krčí plecami na znak toho, že s osudom človek nič nenarobí.
Hoci jeho ruka už nikdy nebude vyzerať ako pred tým, veď má len štyri prsty a dva z nich sú evidentne iného tvaru, a noha s medzerou i troma prstami pôsobí odstrašujúco, necíti sa hendikepovaný. "Budem vedieť robiť to, čo predtým. Tak prečo by som mal mať hendikep? Mojej priateľke to nevadí. Asi ma veľmi ľúbi aj bez tých prstov. Človeka netreba posudzovať podľa vzhľadu. Veď na tvári nič nemám. Nie som prvý, ani posledný a stávajú sa aj horšie veci. Niektorí nemajú ruky alebo nohy a vedia žiť," srší optimizmom Pavol.
Andrea BOŽINOVSKÁ
Autor: Dlhujú 7 miliónov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
