veľkým krokom k vzdelaniu mladých ľudí z mesta i okolia. Nedávno si opäť do gymnaziálnych lavíc zasadli prví maturanti. Stretnutie po 50 rokoch bolo neopakovateľné. Ale vráťme sa do roku 1956, kedy bol máj lásky čas a za zelenými stolmi skladali skúšku dospelosti prví krompašskí maturanti...
Novovešťan Ing. Ján Baculák má dnes viac ako 70 rokov. Na maturity spred polovice storočia si aj dnes živo spomína. Maturoval zo slovenčiny, ruštiny, matematiky a chémie. Až po rokoch priznáva, prečo práve chémia. „Malo to celkom praktický dôvod. Chémiu nás učil profesor L. Smik. V druhom polroku posledného ročníka nás čakalo veľké opakovanie. Museli sme si ju zopakovať od A po Z. Tak som si povedal, keď sa ju musím poriadne naučiť, tak z nej aj zmaturujem," prezradil J. Baculák, neskorší absolvent techniky v Bratislave. A práve on bol „prvý medzi prvými". „Maturita bola pre nás niečím neznámym. Nemali sme sa koho spýtať, čo to vlastne je. V Krompachoch pred nami ešte nik nematuroval. Bola to prirodzená obava z niečoho nového neznámeho. Ale zvládli sme to," spomína prvý maturant, ktorý nedá dopustiť na svoju alma mater. Veď s vedomosťami z deskriptívy, ktoré tu dostal, ľahko preplával prvým vysokoškolským ročníkom.
Nielen pre J. Baculáka a jeho spolužiakov boli maturity premiérovými. Svoju premiéru triedneho učiteľa tu zažil aj Mgr. Michal Mucha. Ani on na stretnutí nechýbal. „Bola to moja prvá stredná škola. Do Krompách som sa priženil a neskôr som ostal na škole ako jej riaditeľ. Zaujímavým bol fakt, že so svojimi žiakmi sme boli takmer rovnaká generácia. Veď som v triede mal aj svoju švagrinú Máriu Kuchárovú. Boli to mladí ľudia, ktorí sa chceli vzdelávať. Ale ako sa povie, mali aj všetky 'pošetilosti mládí'. Latka bola postavená dosť vysoko. Veď boli to prví maturanti novej školy, ktorí ju budú reprezentovať na vysokých školách," približuje M. Mucha a jedným dychom vymenúva všetkých významných absolventov školy. A verte, nebolo ich málo.
Ako J. Baculák prezradil, vzťahy učiteľa a študentov boli výborné. Boli ako kamaráti, no s patričnou úctou k triednemu. I keď, ako uviedol, netradičné priezvisko ich učiteľa bolo spočiatku predmetom žartovania. Avšak ich učiteľ sa s nimi na tom bavil rovnako dobre, ako oni. A pre študentov to naraz prestalo byť zaujímavé. „Stretnúť svojich žiakov po takej dlhej dobe je krásny pocit. Pôsobenie na krompašskom gymnáziu je pre mňa zaujímavou zastávkou môjho života," prezrádza M. Mucha. „Pre mňa je to veľká radosť stretnúť spolužiakov. Oživiť si spomienky. Som rád, že som sa toho mohol dožiť," zdôrazňuje J. Baculák. Jeho štyria spolužiaci sa stretnutia už nedožili. Piaty Jozef Šteffko pár dní po tom, čo videl svojich spolužiakov, nečakane zomrel.
Súčasné vedenie školy prvým maturantom umožnilo ešte raz zažiť maturitné chvíle. Okrem krásneho privítania si opäť po polstoročí mohli pripnúť zelené stužky. A nezábudky im ešte aj dnes pripomínajú, že neupadnú do zabudnutia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
