sôch v tatranskom voľnom prostredí v každom prípade posúva vnímanie plastík do inej roviny. Podstatu rozdielu sa snažil vystihnúť jeden z okoloidúcich Jano Petras: "Myšlienka sa mi veľmi páči. Sochy tu nemajú žiadne priestorové obmedzenia, napríklad ako sú steny v galériách. Plus vizuálne pozadie štítov a špecifický tatranský vzduch robia toto miesto z hľadiska vnímania týchto umeleckých diel dosť výnimočné." Ľudia navštevujú Tatry najmä kvôli prírodným krásam. Ľudské výtvory však ich pobyt môžu príjemne spestriť. "Je to veľmi príjemné miesto. Tatrám dodáva peknú atmosféru," nechala sa počuť Kveta Broučková z Podebrad, ktorú sme zastihli tráviť svoj čas na lavičke v galérii spolu s manželom.
Do galérie pribúdajú sochy postupne. Každoročne sa na sochárskom sympóziu stretnú spravidla traja umelci, ktorí po dvoch týždňoch tvrdej práce za sebou zanechajú v galérii svoje výtvory. Tento rok sa v Novom Smokovci stretli dvaja dlhoroční priatelia Štefan Hudzík zo Spišskej Novej Vsi a Peter Strassner z Bratislavy. Tretím do partie bol Czeslaw "Czeszek" Podlesny z poľského Zakopaného. Anna Ondrušeková z Tatranskej galérie v Poprade, spoluorganizátorka sympózia, vyzdvihla jeho medzinárodný rozmer: "Jedným z cieľov nášho podujatia je vzdať hold naším veľhorám, ale z obidvoch strán Tatier. Ďalším z našich cieľov je vytvoriť takú sympoziálnu atmosféru, kde sa umelci môžu lepšie spoznať a navzájom sa zblížiť." Po tohtoročnom sympóziu sa takto v galérie nachádza už cez dvadsať jeden plastík rôznych námetov a materiálov, aj keď vzhľadom na tatranské zameranie galérie prevláda drevo.
Po Czeszkovi Podlesnom v Smokovci ostala plastika Stretnutie (Spotkanie). Poľský sochár použil rovno tri materiály, železo, žulu a drevo. K motívu stretnutie ho inšpirovalo miesto, kde sa galéria nachádza. Vo vedľajšej budove sa totiž konajú kongresy
Š. Hudzík zanechal v Tatrách dielo s názvom Tatranské srdce.
A. Ondrušekovej pripomína Hudzíkovo srdce symbolickú kaplnku. Tento pocit u niektorých môže zvýrazňovať skutočnosť, že pozadie plastiky dopĺňa panoráma dvoch smokoveckých kostolov. "Toto srdce nemusí doslovne kaplnka, každý ho môže vnímať ako chce. Môže spájať luteránov, katolíkov, ľudí rôznych vierovyznaní, " vysvetlil Š. Hudzík. Spišský sochár výber motívu vysvetlil nasledovne: "Na predchádzajúcich sympóziách som robil kone, lebo sú mi veľmi blízke. Aj preto som možno chcel urobiť niečo nové. Ešte za mladých čias hneď po škole som urobil srdce do starého dreveného kostolíka tu v Smokovci. Keď tu v Smokovci postavili nový kostol Svätého Petra a Pavla, taktiež som tam umiestnil srdce. Tak som si povedal, do tretice všetko dobré."
Bratislavčan Peter Strassner sa pochlapil a v Novom Smokovci zanechal rovno dve plastiky, Vežu vetrov a Dvojicu. Kurátorka podujatia A. Ondrušeková podčiarkla na ich indiánsky motív: "Petrovi sa podarilo zhmotniť podstatu tatranského dreva v podobe dvoch pozdravných totemov." Vyšší z totemov, Veža vetrov zaujal deti Janky Reichelovej z Popradu. "Vyšli sme si len tak z Popradu tu hore na zmrzlinu a náhodne sme objavili tieto nové kúsky. Je to veľmi príjemné, páči sa to veľmi aj deťom," povedala J. Reichelová. Ak sa túžite pozrieť na tatranské drevo v jeho človekom pozemnej forme, stačí sa zastaviť v Novom Smokovci a možno v prírodnej galérie nájdete svoj obľúbený kúsok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
