štúdia v akadémii spevu na Scuola musicale di Milano sa vzdeláva aj na tamojšej vysokej škole, kde úspešne študuje tri cudzie jazyky a ich históriu, estetiku a filozofiu. Popritom ešte aj pracuje ako opatrovateľka, pretože život v Miláne je finančne veľmi náročný. Jej taliansky priateľ je takisto operný spevák, ktorý dokonca spieval už aj v slávnej La Scale.
K spevu sa dostala cez klavír. "Na hudobnej škole v Sabinove som chodila na hodiny klavíra. Počula som, že sa tam aj spieva. Zašla som teda za učiteľkou spevu k pani Slávke Kovalíkovej. Tak som si to vyskúšala. Začiatky však boli hrozné," tvrdí Pavla. Rýchlo sa však zdokonaľovala. Ako sama priznala, po mesiaci to už znelo oveľa lepšie. Po čase vyhrávala rôzne súťaže - regionálne, okresné či krajské. "Tak sa to vlastne začalo. Vždy to bol iba taký detský spev, mladý hlások. Nebola to ešte opera," spomína.
Po skončení základnej školy sa prihlásila na konzervatórium. Prijali ju. Dokonca dostala výnimku od ministerstva školstva a na konzervatórium odchádzala už z ôsmeho ročníka. V maturitnom ročníku odišla študovať do Milána. S taliančinou nemala žiadne problémy, pretože sa ju prezieravo naučila predtým. "Koncom tretieho ročníka som šla do Talianska na štyri dni na prijímacie skúšky do akadémie. Taliani nemajú vysokú školu múzických umení. Robila som hlasové skúšky, intonačné aj rytmické. Prijali ma, tak som si zbalila svoje veci, odcestovala som tam a nastúpila do prvého ročníka. Začalo však pendlovanie medzi Slovenskom a Talianskom, pretože som si chcela dokončiť aj konzervatórium v Košiciach. Môj taliansky maestro ma síce od toho odhováral, ja som si však povedala, že keď som školu začala, musím ju aj ukončiť. Napokon som zmaturovala na jednotky, hoci som sa tu musela sama učiť slovenské veci a v milánskej akadémii po taliansky. Občas sa mi to aj plietlo. Na konzerve som si nakoniec urobila maturitu aj z taliančiny," smeje sa. Vraví, že taliančina je jej druhý materinský jazyk. "Dospela som vlastne v Taliansku, teda rozmýšľam a svoje názory formujem v tomto jazyku."
V akadémii spevu, kde momentálne končí tretí ročník má iba praktické predmety. Na vysokej škole študuje angličtinu a hispánsko-americkú angličtinu druhý rok. "Začínam sa učiť aj ruštinu. Ten jazyk sa mi páči," dodáva.
Hoci mala Pavla už veľa zaujímavých pracovných ponúk, nechce nič unáhliť. V Miláne koncertovala už mnohokrát, v opere však plánuje debutovať až o rok. "Keď svoj hlas porovnám so ženským, ja ešte stále mám dievčenský. Nechcem nič urýchliť a už vôbec nie presiliť si hlasivky. Pretože stáť na javisku a spievať tri hodiny je pre hlas veľká záťaž. Cítim, kedy je môj čas. Chcem spievať celý život, nie iba dva - tri roky," konštatuje. Vraví, že talianske publikum sa opere rozumie, vie posúdiť, kde spevák urobil chybu. "Sú veľmi emotívni. Ak sa im niečo páči potleskom a krikom - brava, čiže šikovná to dajú najavo. Dokonca piskotom prejavia aj to, ak spevákovi niečo nevyšlo. U nás sa toto nestáva. Veľký dôraz dávajú aj na výzor, ak sa im páčim kričia bella - pekná ," vysvetľuje Pavla.
Nedávno svoj perfektný výzor a nádherný hlas predviedla aj svojim rodákom Sabinovčanom pri príležitosti nedávnych osláv mesta. Z balkóna mestského úradu ako ozajstná diva zaspievala áriu Ó mio Babbino caro z opery Gianni Schicchi od Giacoma Pucciniho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
