starí, mladí aj ženy si merali sily v kosení liptovskotepličských lúk, a že sa im darilo napriek vrtochom počasia, potvrdzujú aj získané rekordy.
Cieľom súťažných disciplín bolo pokosiť v čo najkratšom čase a najmä čo najprecíznejšie vymeraný úsek. Chlapi do a od päťdesiat rokov sa kosou oháňali na úsekoch o výmere 50 metrov štvorcových, ženy a deti dostali bojisko o polovicu menšie. Kto vie lepšie kosiť lúky, sa pretekali aj dvojgeneračné družstvá v kombinácii otec - syn a 5-členné družstvá, ktoré kosili úseky s rozlohou 200 metrov štvorcových.
Medzi najlepších patril už tradične Lukáš Jánoška z Pohorelej, ktorý zdolal 50-metrový boj kosou s trávou za vyše dve a pol minúty. „Veď on má záber na šírku dva a pol metra," híkali diváci nad pohorelčanovým koseckým umením. Lukáš Jánoška prišiel aj patrične oblečený, v ľudovom kroji a s vrkočmi a ako sa na správneho reprezentanta Pohorelej patrí, na chrbát košele si dopísal meno a rodnú obec. „Je to o mentalite, mentálnej sile človeka a veľkú úlohu zohralo aj to, že sme s Tepličkou spojení aj podobným dialektom," vysvetľoval svoj kosecký úspech L. Jánoška, ktorý bol zároveň odborným garantom medzinárodného festivalu.
Svojimi výkonmi predstihol 50-ročný Pohorelčan aj chlapov nižšieho veku. „Kosím už od desiatich rokov, takže už štyridsať rokov chodím po rôznych chotároch, aj bratislavských," prezradil majster-kosec. Pre neho je kosa relaxom a zároveň „perfektným prostriedkom na odtučňovanie. Pre mňa je skoro až posvätná, pre chotár zabezpečuje nevyhnutnú kozmetiku." Prezradil, že správna kosa musí mať dobrý zvuk, čo znamená vysoký tón, dobré ohnutie a kutie, kosisko musí siahať po nos.
Kosenie dalo všetkým zabrať, súťažný duch hnal účastníkov k čoraz lepším výkonom. „Fakt sa najhoršie kosí na čas, takto sa vyšťavíme za pár minút. Keď človek kosí miernym tempom, vydrží aj hodinu, prebrúsi kosu a pokračuje ďalej," uviedol Jozef Koštiak z Terchovej. Ten nevynechal takmer žiadnu podobnú súťaž, iba ak bol na robotách v Čechách. „Neprekáža mi cestovať na súťaž ani päťsto kilometrov, jednoducho ma to baví. Koseniu ma priučil už môj otec, doma máme gazdovstvo. Teraz už málokto kosí kosou, aj ja sa k tomu dostanem len na súťažiach. Pritom kedysi to bolo pre mňa každodenné pravidlo," zaspomínal si Terchovčan.
Druhý ročník medzinárodného festivalu kosenia - Podtatranské pažite zakončil večerný program na amfiteátri v Liptovskej Tepličke vystúpeniami folklórnych súborov a ľudovou disko-zábavou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
