ďalší diel Tam Tamov a čochvíľa si opäť obuje svoje túlavé topánky, ktoré ho tentoraz zavedú na plavbu po Volge či do Brazílie. O tom i mnohom inom sme poklábosili na jeho nedávnej košickej autogramiáde.
Román Wewerka ste napísali v prvej osobe, ako žena, a na svojom opise ste rozhodne nešetrili. Dali ste si štvorky prsia, mačacie oči, dobré vlasy, hryzavé pery. Je toto váš ideál ženskej krásy?
- Môj ideál je trošku komplikovanejší ako u ľudí zo zahraničia. Lebo keď sa povie Thajčanka, tak je to "snedá" opica. Japonka je porcelánová bábika, Švédka plochá blondína. Ale Slovenky, to sú čierne potvory od Komárna, pekné bledé Liptáčky s hrubými členkami od lyžovania, vysoké Žilinčanky so zvedavými očami a vy, východniarky - pomiešané Rusínky, Židovky, Maďarky. Krása. Takže, aký môžeme mať na Slovensku ideál? Náš ideál je celé spektrum žien.
Precestovali ste teda celý svet, aby ste zistili, že najkrajšie baby sú tu?
- To Slováci vedia dávno. Preto majú aj taký úspech u báb v cudzine. Tam sa totiž všetci trasú, či ich zbalia, a Slováci si hovoria: "A čo, keď ich nezbalíme, doma máme ešte krajšie."
Váš nový román je plný vulgarizmov, čo mnohí zrejme od vás nečakali...
- Oni sú však iba tam, kde patria. Keď som napr. popisoval, ako sa Ibrahim Maiga vrátil domov, tak som napísal: "Čo môže byť na svete krajšie, ako sa po desiatich rokoch vyobjímať z mamou?" Ale to znelo tak sentimentálne. Tak som do knihy napísal: "Kurva, čo môže byť krajšie, ako sa vyobjímať s mamou?" A to bola tá pomyselná lopta, ktorá ležala, ja som do nej kopol a dal som gól.
Vraj ste svoju mamu chceli od tejto knihy uchrániť.
- Bol to taký žart. Chcel som na úvod knihy napísať: "Túto knihu nedarujte, nepožičajte ani neukážte mojej mame." Ale, samozrejme, že sa našli dobráci, ktorí jej ju hneď dali. Potom mi povedala, že ju začala čítať s obavami, ale že je to v poriadku. Že je s ňou stotožnená. Svoju mamu si veľmi ctím, pretože celý život žila statočne, bola veľmi dobre vychovaná a má svoje zásady. Napríklad, že muž nemá mať na sebe viac ako dve farby. Ale aj také, že chlap musí fajčiť, lebo potom smrdí po teľacine. A muž v okuliaroch vyzerá zženštilo a s okuliarami šoférujú iba zbabelci. Je to stará škola.
Ale vy okuliare nosíte.
- A mama mi to vyčíta. Tak som jej povedal, že ich potrebujem na šoférovanie. A ona na to: "Ha, s okuliarami šoférujú len zbabelci!"
Ste zbabelec?
- To je zvláštna otázka, lebo čo pomenúva to slovo? Keď si človek zoči-voči nebezpečenstvu uvedomuje, že sa mu môže niečo stať? Nie som zbabelec. Ale mám v sebe taký zvláštny rodičovský strach. Mám dvoch synov a hoci sú už veľkí, bojím sa o nich. V živote však za najhoršie považujem dve veci - mať strach a pôsobiť strach.
Kedy ste stáli zoči-voči situácii, keď ste si uvedomovali, že ide o život?
- O tom nerád hovorím. V jeden nešťastný deň sme sa šli v Sydney so synom kúpať na Bondi Beache. Nevšimli sme si varovné bóje a dostali sme sa do vĺn, kde sa v ten deň utopilo 12 ľudí. Aj my so synom sme sa začali topiť. Odtrhli nás od seba vlny. Mňa zachránil jeden surfista, ale to som už vypil pol oceánu, a môjho syna jeho záchranný korok. No v istej chvíli sme si jeden o druhom mysleli, že sme utopení. Bol to strašný zážitok. Môžem vám povedať, že umieranie strašne unaví.
Chystáte už nové Tam Tam?
- Áno, píšem šieste Tam Tam. Bol som kvôli tomu na konci sveta. Prešiel som celé Japonsko a Kóreu. Teraz idem loďou po Volge, potom mám dohodnutých pár týždňov v Brazílii a chcel by som skúsiť Nový Zéland. Ale v každom prípade bude Tam Tam plus na svete na Vianoce.
Podľa čoho si vyberáte svoje cestovateľské kúty?
- To oni si vyberajú mňa. Vždy sa začnú diať zvláštne veci. Prihlási sa mi niekto zo Zimbabwe, teraz som sa spriatelil s dvoma indickými bráhmanmi, ktorí ma pozývajú do severnej Indie. Krajina mi vždy pošle návnadu. Ja tvrdím, že som kameň, ku ktorému potokom života pritekajú zážitky.
Je krajina, ktorú máte špeciálne rád?
- Československo som mal veľmi rád. Tam by som sa rád vrátil.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Zajtra s Jožom Rážom na dobrú Whisky a cigaru.
Stretávate sa s Jožom často?
- Je málo dní, keď sa nestretávame.
Robíte spolu na nových veciach?
- Robíme platňu, ktorá sa volá Anjelská daň. Teraz robím texty na Balážovu hudbu.
Budú o láske, či o politike?
- Jedna sa volá Lásky viac a druhá Skurvený kapitalizmus.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
