nádorového ochorenia. Z narkózy sa prebrala, no o niekoľko hodín na to upadla do bezvedomia. Príčinou bola zástava srdca a jej rodina sa domnieva, že za to môžu zdravotníci, pretože ženu s arytmiou nesledovali dostatočne intenzívne.
Chybu zdravotníkov potvrdzujú aj zistenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý konštatoval, že "poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pochybil v zabezpečení pooperačnej starostlivosti, v dôsledku čoho došlo ku skomplikovaniu zdravotného stavu pacientky". V tejto súvislosti už úrad podal podnet na trestné stíhanie Generálnej prokuratúre a osobitná komisia rozhodne o uložení sankcií. S týmto záverom sa však rodina pani Kataríny nechce uspokojiť. Jej manžel trvá na tom, že chce počuť meno vinníka.
Oslovili sme riaditeľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Jána Gajdoša (na snímke) s otázkou, či úrad môže ukázať na konkrétneho človeka a či sa verejnosť dozvie jeho meno.
"Úrad pre dohľad konštatoval, že došlo k pochybeniu zo strany zdravotníckeho zariadenia v zabezpečení pooperačnej zdravotnej starostlivosti, čo spočívalo v nedostatočnom monitorovaní pacientky. To je základná chyba a z toho budú vychádzať aj vyvodené dôsledky smerom k zdravotníckemu zariadeniu. Pôjde jednak o sankciu a tiež o prijatie nápravných opatrení, aby sa podobným pochybeniam v budúcnosti predišlo. No verejnosť sa meno konkrétneho vinníka od nás nedozvie, pretože nechceme prejudikovať závery policajného vyšetrovania - tento prípad s najväčšou pravdepodobnosťou skončí na súde. Rodina však o našich záveroch bude informovaná, pričom dostane všetky informácie, ktoré jej zo zákona môžeme poskytnúť. Zákonný zástupca tiež bude mať možnosť nahliadnuť do dokumentácie a dozvedieť sa viac," konštatoval Ján Gajdoš.
Vedenie FN L. Pasteura podalo úradu svoje námietky k záverom protokolu. Keďže stanovisko zvolanej odbornej komisie bolo odlišné, voči rozhodnutiu úradu sa nemocnica odvolala. No zodpovednosti sa nezbavuje.
"Nechceme sa zbavovať zodpovednosti, želáme si, aby bola vec riadne prešetrená. Pokiaľ sa potvrdí pochybenie nášho personálu, vyvodíme z toho aj my dôsledky a uložíme sankcie. Kým však nerozhodnú orgány činné v trestnom konaní, platí prezumpcia neviny," reagoval námestník riaditeľa Richard Raši, ktorý verí, že nezávislé vyšetrovanie nepreukáže pochybenie žiadneho zo zamestnancov. Ale pokiaľ sa tak stane, vinníci budú potrestaní.
"Niektoré veci v medicíne sú jednoducho nepredvídateľné. Chceme sa z toho poučiť a do budúcnosti sa podobných prípadov vyvarovať," dodal.
Z Košíc prichádza na úrad najviac podnetov
Ťažisko činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosoťu je dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zdravotným poistením. Verejnosť ho však vníma predovšetkým cez podobné kauzy po úmrtí v zdravotníckom zariadení alebo závažnom poškodení zdravotného stavu. Zaujímavé je, že najviac sťažností prichádza na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z Košického kraja.
"Úrad dostane mesačne okolo 150 podnetov od občanov nespokojných s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Dlhodobo je ich najviac zaznamenaných v košickej pobočke úradu. Súvisí to aj s tým, že sa v košických koncových nemocniciach sústreďuje diagnostická a terapeutická činnosť," hovorí Ján Gajdoš.
Najviac sťažovateľov je nespokojných so správnosťou poskytovania diagnostického alebo liečebného postupu. Asi trinásť percent podaní sa týka nesúladu vo výške platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nespokojnosti s priplácaním na zdravotnícke výkony a dvanásť percent tvoria podania v súvislosti s úmrtím. Menej ako desať percent podaní súvisí s nespokojnosťou so vzťahmi zdravotníckeho personálu a pacientov.
"Podľa prieskumov má asi dvadsať percent občanov negatívne skúsenosti so zdravotníkmi, asi pätnásť percent so zdravotníckymi zariadeniami a menej ako desať percent so zdravotnými poisťovňami. No napriek tomu, že je každý piaty človek nespokojný s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, iba tri percentá pacientov podajú sťažnosť. Asi len jedno percento príde na úrad pre dohľad. My prešetríme každý jeden podnet, z ktorých je každý štvrtý opodstatnený," poznamenáva J. Gajdoš, podľa ktorého by bolo podnetov oveľa menej, keby mali zdravotníci väčšiu mieru empatie a vedeli pochopiť chorého človeka aj v jeho neprimeraných nárokoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
