Nechcelo sa mu čakať na vnúčatá, tak si s manželkou "pořídili" syna
Český herec Karel Heřmánek, ktorého si určite veľmi dobre pamätáte ako Lucifera z vydarenej rozprávky S čerty nejsou žerty, si síce stále rád a schuti zahrá, no väčšinu času a energie mu pohlcuje šéfovanie pražskému divadlu Bez zábradlí. A ak si predsa len nájde čo i len trochu voľného času, venuje ho svojmu malému synčekovi. Divadelný zájazd ho však zavial i do Košíce a pred predstavením sa v šatni divadla s nami chvíľu o všeličom porozprával...
Do Košíc prišiel K. Heřmánek s Ivanou Chýlkovou a Zděnkom Žákom, aby v rámci festivalu Dni humoru združenia Forsa rozosmial divákov v Štátnom divadle hrou Láska. Aj keď bol na opačnom konci republiky, hlavu mal plnú pripravovanej premiéry, ktorú chystal v divadle Bez zábradlí. "Nedá sa úplne zabudnúť na to, že som šéfom divadla... Stále myslím na to, či všetko ide ako má a som v stálom telefonickom spojení s manželkou...," prezradil K. Heřmánek. Priznáva, že bez podpory svojej polovičky by to všetko asi len ťažko zvládal...
Nerád cestuje, aj preto sa mu do Košíc nie veľmi chcelo... "Našťastie, že lietajú lietadlá a tak je to celkom blízko. Rád chodievam hrať na Slovensko, aj keď pred časom toho bolo oveľa viac... Ja však v divadle Bez zábradlí organizujem Festival slovenského divadla v Prahe a každoročne to má veľký ohlas u pražského publika. Pamätám si, že pred časom u nás boli aj herci z košického Štátneho divadla a divákov zaujali. Tohto roku chystám už 12. ročník festivalu a som presvedčený, že bude znovu úspešný... Stále to tak bolo, že naši diváci túžili po slovenských predstaveniach a naopak."
To, že sa naše štáty rozdelili, K. Heřmánkovi spočiatku pripadalo zvláštne, dnes sa nad tým už nepozastavuje. "Nič sa pre mňa nezmenilo a navyše opäť sme spolu v Európskej únii, tak na čo to bolo dobré to rozdeľovanie? To sú iba hry politikov, do ktorých sa obyčajný človek nerozumie a ani sa nechce... Mne sa zdalo to obdobie pred rozdelením, ako také búrlivé obdobie v manželstve, kedy je lepšie sa na chvíľu rozísť, aby sa potom k sebe ľudia mohli s chladnou hlavou vrátiť. Veď sa nakoniec nestala žiadna tragédia, nie?
Pustil sa do podnikania
Po skončení brnenskej JAMU pôsobil v avantgardnom Divadle na provázku, neskôr v Činoherním studiu a v divadle Na zábradlí, aby po čase otvoril súkromné divadlo Bez zábradlí. Keď sa rozhodol pustiť do podnikania, zvažoval aj iné sféry, no nakoniec to predsa len skúsil s divadlom. "Divadlo mi vždy bolo predsa najbližšie a ja som z neho nechcel úplne odísť, lebo som presvedčený, že by mi chýbalo. No na druhej strane podnikanie ma veľmi lákalo. Pôvodne som vyštudoval stavebnú priemyslovku a chcel som ísť na architektúru, takže som veľmi vážne rozmýšľal aj nad tým, že sa pustím do podnikania v stavebníctve..."
Vďaka tomu, že sa z neho stal principál divadla Na zábradlí, má menej času na to, aby sa sám postavil na javisko. "Stále však hrám dosť, aj keď toho už nie je tak veľa ako kedysi. Pravdu povediac, to mi až tak neprekáža... Zaujímavé je, že ako herec som nikdy nebol trémista, no ako riaditeľ divadla mám trému za ostatných..." Akoby sa však organizačných povinností K. Heřmánkovi málilo pred časom totiž pod svoje krídla vzal i karlovarské mestské divadlo. "Veľmi dlho sme nad tým rozmýšľali, či sa do toho pustíme. Už však máme za sebou jednu sezónu a bola celkom vydarená a ja dúfam, že to pôjde stále lepšie a lepšie. Až prekvapivo dobre to v Karlových Varoch funguje..."
Neraz si pri riešení problémov v divadle povedal bolo mi toto treba... "Vravel som si to už tisíckrát. Ale je to jednoducho tak a podnikanie je ako klietka, z ktorej sa nedá ujsť. Keď som sa už do toho pustil, tak nechcem pripustiť to, že by som sa vzdal. Je to proste boj. Boli situácie, ktoré ma doslova podnecovali k tomu, aby som s tým ´praštil´, no našťastie som tak neurobil. Neraz som sa sklamal v ľuďoch, možno som bol až príliš dôverčivý. Teraz už nie som, teraz som omnoho opatrnejší..."
K. Heřmánek má s manželkou Hankou troch synov Karla, Jozefa a Františka. "Som z toho dosť nešťastný, že tí starší dvaja sa rozhodli, že sa budú venovať herectvu a filmu... Najstarší Karol je pevne presvedčený, že bude hercom. Vravel som mu už vari stokrát, aby si vybral niečo iné, lebo ja veľmi dobre vidím, čo všetko to obnáša. Táto profesia je veľmi namáhavá, najmä psychicky a dnes je veľmi ťažké sa presadiť. Adeptov je veľa. Každoročne skončí herectvo veľa mladých ľudí a treba bojovať o každú pozíciu. Ja mu radšej vravím, že nie je dobrým hercom a dúfam, že si bude myslieť, že mu vravím pravdu a nechá to tak... Mne by sa napríklad páčilo, keby sa rozhodol byť lekárom... Moji rodičia chceli, aby som bol lekár, ale ja som chcel byť buď architekt alebo herec, takže mi je jasné, ako vždy dopadnú sny rodičov... Dnes som však rád, že som sa takto rozhodol."
Prostredný syn má 17 rokov a zatiaľ ho to ťahá k réžii a dramaturgii. "Pepa už nakrútil aj s najstarším synom niekoľko filmov na škole a zdá sa mi, že to berie dosť vážne. Videl som jeho asi 10-minútový film, ktorý sa volal Velká pařba a skutočne som sa na tom dobre pobavil. No neušlo mi, že je zručne urobený. Starší synovia mi robia radosť... Majú veľa záujmov, hrajú na saxofón, gitaru, klavír, učia sa jazyky a aj na škole im to celkom ide... Z jedného zdá sa bude herec a z druhého režisér, takže ideálne by bolo, keby najmladší bol producentom a zháňal peniaze pre projekty tých starších. Potom by mohli po mne prevziať divadlo. Zatiaľ to vyzerá tak, že v synoch mám pokračovateľov, no uvidíme, čo život prinesie. Mám radosť z toho, že divadlo Bez zábradlí prosperuje. Pravdou je, že bez rodinného zázemia by som to nezvládol. Hanička dokáže okolo seba vytvoriť úžasnú atmosféru pohody..."
K. Heřmánek si rodinnú atmosféru plnými dúškami vychutnáva v domčeku neďaleko Prahy, kam sa schoval s manželku a deťmi pred rušným mestom. Najlepšie sa cíti v záhradke pri domčeku a s najmladším synčekom. "Hovorí sa, že starší muž pri malom dieťati omladne. Asi to bude stopercentná pravda, lebo ja sa nemôžem vôbec sťažovať, že by som mal pocit, že starnem. Necítim na sebe žiadne neduhy môjho veku... Určite na tom má zásluhu prostredie v ktorom trávim čas... Pre mňa je dnes všedným dňom, keď som s deťmi, takže si to až tak veľmi neuvedomujem, čo pre mňa znamenajú, ale na druhej strane neviem si ani len predstaviť, že by som bol bez nich. Teraz sme s manželkou veľmi radi, že máme toho nášho drobca, lebo tí starší sú už veľkí a kto vie, kam sa vyberú študovať a nechajú nás doma samých... Dá sa očakávať, že čoskoro opustia rodinné hniezdo a priznám sa, že sa toho doslova desím. Keby sme nemali Františka, tak by to bola pre mňa ešte väčšia nočná mora. Takto dúfam, že vďaka najmladšiemu to pre nás nebude až také smutné, až sa starší osamostatnia."
Rodičia vraj majú deti vychovávať a starí rodičia rozmaznávať... "U nás je to však doma teraz tak, že Františka už rozmaznávame úplne všetci. Je to lepšie, ako keby som mal čakať na vnúčatá. Viete ako je to s chlapcami kto vie, kedy by zo mňa spravili deda. Povedal som si, že človek sa dnes nemôže na nikoho spoľahnúť a tak sme si ´pořídili´ syna na rozmaznávanie... No a on si teraz veľmi dobre uvedomuje, v akej je pozícii, takže všetkým vládne. Je to veľký náčelník... Prišiel na to, že je benjamínek, ktorému je všetko dovolené. Vycítil to veľmi rýchlo a využíva to..."
To, že je jeho tatino slávny, malý František vôbec nevníma. "Takto to neberie. Pre neho je to samozrejmosť a myslí si, že všetky deti majú takých rodičov, ktorých občas vidno v telke. Keď ma prvý krát videl na obrazovke, vôbec to neprežíval dramaticky. Prišlo mu to úplne normálne..."
Čert nikdy nespí
Aj keď má K. Heřmánek vo svojej filmografii veľa zaujímavých titulov, diváci si ho zrejme najviac pamätajú ako Lucifera z obľúbenej českej rozprávky S čerty nejsou žerty. "Veľmi rád si spomínam na to nakrúcanie, lebo tam som mal možnosť ´vyřádit´ sa nie len pred kamerami, ale pri tvorbe replík a mnohé veci som si vymýšľal. Režisér Hynek Bočan bol v tomto veľmi benevolentný aj keď si spomínam, ako mi raz povedal Hele Karle, mam dojem, že takto by to čert neurobil... Na to som mu povedal a ty si niekedy videl čerta, že vieš, čo by urobil a čo nie? Tak sa na len zasmial a povedal mi rob ako chceš..."
K. Heřmánek sa pamätám na jednu vydarenú scénu, keď mal v pekle prejsť okolo jedného čerta. "Tak som navrhol, že ten čert by mohol podriemkavať opretý o lopatu. Keď som potom šiel okolo, drgol som do neho a povedal príslovie Čert nikdy nespí... To bola jedna z mnohých replík, ktoré som si počas toho nakrúcania vymyslel. Vtedy mi mnoho takýchto zábavných viet chodilo po mysli..."
K. Heřmánek rozprávky nie len rád nakrúcal, ale stále si dobrú rád prečíta či pozrie s malým Františkom. "Medzi moje obľúbené patrí Peter Pan s Dustinom Hoffmanom a Robinom Williamsom. Keď si to pozerám aj niekoľkokrát za týždeň so synom, nikomu to nepripadá zvláštne, že sa chlap v rokoch pozerá na rozprávky... Rovnako je to napríklad pri sánkovaní. Keď sa na svah vyberie chlap sám, mohlo by sa zdať, že sa pomiatol. Ale keď sa tam vyblázni s dieťaťom, tak je to v poriadku. Preto sa občas stáva, že Františkovi sa už nechce a ja ho prehováram, aby sa so mnou šiel spustiť ešte aspoň raz...," dodal K. Heřmánek na záver.
Dátum narodenia: 17. október 1947
Znamenie: Váhy
Miesto narodenia: Praha
Ukončené vzdelanie: JAMU Brno
Rodinný stav: ženatý, traja synovia
Relax: záhradka
Výber z televíznej a filmovej tvorby:
2005 Blízko nebe
2005 Příběhy obyčejného šílenství
2003 Černí baroni
2000 Hurá na medvěda
1998 Tři králové
1997 Zdivočelá země
1996 Kolja
1996 Malostranské humoresky
1994 Díky za každé nové ráno
1993 Stalingrad
1992 Hříchy pro pátera Knoxe
1989 Na dvoře je kůň, šéfe
1989 V tomhle zámku straší, šéfe!
1988 Anděl svádí ďábla
1988 Kam, pánové, kam jdete?
1986 Smrt krásných srnců
1986 Velká filmová loupež
1984 S čerty nejsou žerty
1984 Šéfe, jdeme na to!
1984 Šéfe, vrať se!
1983 Anděl s ďáblem v těle
1982 Šéfe, to je věc!
1981 Krakonoš a lyžníci
1981 Nevera po slovensky
1979 Kam nikdo nesmí
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári