Počas Flanderskej noci pokúšal diabla, ale prepálil svoje sily
Tridsaťpäťročný Maloiďan Slavomír Lindvai pridal minulý víkend v belgickom Torhoute ďalších sto kilometrov do svojej ultramaratónskej zbierky. Tamojší 27. ročník pretekov známych pod názvom "Flanderská noc" bol zároveň aj oficiálnym európskym šampionátom pre bežcov vyznávajúcich takéto extrémne vytrvalecké disciplíny. Cieľom slovenskej ultramaratónskej jednotky pri štvrtom štarte v behu na 100 km bolo pokorenie hranice siedmich hodín.
"Netajil som sa tým, že do Belgicka idem s úmyslom vylepšiť svoj najlepší osobný výkon na tejto trati, ktorý som zabehol pred dvoma rokmi v holandskom Winschotene - 7:04:32. Myslím, že som bol na to aj objemovo dobre pripravený, v máji som nabehal tisícsto kilometrov, veril som, že na majstrovstvách Európy sa prvý raz dostanem pod sedem hodín. Ale asi som precenil svoje schopnosti," priznáva skromný bežec, že trošku oľutoval zvolenú taktiku. "Od začiatku som sa držal v popredí, hneď som sa nasáčkoval do desaťčlennej vedúcej skupinky, jednoducho, lákalo ma také pekné tempo. Maratónsky medzičas 2:41 bol veľmi dobrý, ešte aj na päťdesiatke (3:18) som to mal solídne rozpracované, ale po šesťdesiatich kilometroch, a prakticky až do cieľa, doľahla na mňa značná kríza. Napokon som bol rád, že som dobehol tak ako som dobehol."
Z tria slovenských reprezentantov bol Slavomír Lindvai v cieli najlepší, skončil na 19. mieste časom 7:26:52 (Ľubomír Hrmo bol 31. a Ján Bujňák 40.). "V cieli ma utešovali, že je to veľmi dobrý výsledok, ale z môjho pohľadu to bolo slabé, nebol som spokojný, chcel som viac. Trochu som pokúšal diabla, ale nevypálilo to tak, ako som si predstavoval. Tým výsledkom som síce potvrdil účasť v širšej európskej špičke, ale ja som chcel byť v absolútnej. Zrejme som na ňu ešte nedorástol."
Útechou mu nie je ani to, že na nočných pretekoch v Torhoute zostal na jeho štíte majster sveta a Európy spred dvoch rokov Talian Mario Ardemagni či vlaňajší víťaz "Flanderskej noci" Rus Golovnickyj. "Talian vzdal v polovici pretekov. Keď som ho predbiehal, videl som ako sa absolútne vyčerpaný opiera o stenu domu, na šesťdesiatom kilometri som sa tak dostal aj cez Golovnického." Vynikajúcu španielsku vytrvaleckú školu potvrdil Jose Maria Gonzales, keď získal európsky titul výkonom 6:23:44. Trojčlenné slovenské družstvo obsadilo v konkurencii štvorstovky pretekárov z 18 krajín 9. miesto.
Nočné ultramaratóny môžu mať výhodu najmä v letných páľavách, ale vytrvalcovi reprezentujúcemu Povodie Hornádu a Bodvy nie sú celkom po chuti. "Nočné behy mi veľmi nesedia. Štartovalo sa o ôsmej večer a prakticky do polnoci bolo ešte ako tak vidno, ale keď sa zotmelo, padla hmla a dosť sa ochladilo. Niekedy som si nebol istý, či bežím dobre, po správnej trati. Po polnoci sme boli už roztrúsení, a keď je človek sám, musí si dávať pozor aby nezablúdil, nie je totiž možné, aby bola celá trať osvetlená. Bola to moja štvrtá stovka v živote a najviac som sa na nej vytrápil."
Ďalšia ho čaká začiatkom októbra v juhokórejskom Soule, kde sa uskutoční svetový šampionát. "Pretekári budú ubytovaní v olympijskej dedine z roku 1988, a trať bude autentická s tou, na ktorej sa bežal olympijský maratón a kde si Jožko Pribilinec v chodeckých pretekoch vybojoval pamätnú zlatú medailu. Na tú olympiádu sa veľmi dobre pamätám, všetko som sledoval v televízii, aj preto sa na tie miesta veľmi teším," nebude však cesta na Ďaleký východ lacný špás. "Bez finančnej podpory Jána Andráša, sponzora slovenskej reprezentácie ultramaratóncov, i riaditeľa SVP OZ Vladimíra Kundráta a riaditeľa SVP závod PHaB Jozefa Prosbu, by som nebol ani v Belgicku."
A za všetkým je aj neskutočne tvrdá "makačka". "Po návrate z Belgicka ešte cítim únavu, ale na Soul je ešte dosť času. V príprave na svetový šampionát si otestujem výkonnosť na dvoch maratónoch, Považskom a Rajeckom alebo Furčianskom, doma v Košiciach," plánuje Slavomír Lindvai.
mat
Autor: V PONDELOK 19. 6. 2006
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
