Zemetrasenie na Estádio do Bessa prežil, ale strechu nad hlavou si musí nájsť inde

Po Mariánovi Zemanovi a Markovi Čechovi je tretím slovenským hráčom, ktorého zavial futbalový vietor do najzápadnejšieho cípu starého kontinentu, do Portugalska. Keď som ho zočil doma v Košiciach, chystal som sa trochu s ním pokecať o pôsobení v jednom z tamojších elitných klubov - Boaviste Porto. Prirodzene, aj o budúcnosti v mančafte, ktorý si oblieka na zápasy netradičné "šachovnicové" dresy. O minulosti sa ešte dalo, o budúcnosti už nie. Dvadsaťpäťročný rodák z Hanisky Tomáš Oravec po polroku účinkovanie v portugalskom "Campeonato Nacional" skončil.

"Zo šiesteho miesta v lige je v Boaviste veľké sklamanie, najmä z toho, že takým umiestnením nám unikla účasť v európskych pohároch. Dalo sa čakať, že budú nejaké čistky. Padol tréner a s ním sa muselo zbaliť aj viacero hráčov. Ešte týždeň po poslednom kole sme trénovali, a potom som odišiel domov." Tomáš tušil, že medzi vyvolenými na novú sezónu nebude. Aj keď k zmluve na pol roka bola pridaná aj klauzula o ročnej opcii. "Možnože keby pri mužstve zostal tréner Brito, tak by som tam zostal, ale nový tréner nemal záujem. On si vyberal mančaft na novú sezónu, a mňa nepoznal, mal tam svojich hráčov."

Zo Žižkova do národného mužstva

Čiernovlasý mládenec začal kopať do lopty v rodnej Haniske, a cez Spoje sa dostal do mladšieho dorastu 1. FC Košice. Ešte v štrnástich medzi svojimi rovesníkmi ničím nevynikal, azda "iba" nadaním strieľať góly. "Za rok som sa však natiahol aj do výšky." Dnes má 187 centimetrov a ideálne parametre moderného útočníka. Ligové ostrohy mu ukuli kováči košických tigrov, ale v zahmlenej budúcnosti dvojnásobného slovenského majstra a účastníka Ligy majstrov perspektívu nevidel. Svetielko nádeje mu zablikalo na opačnom konci Tatier, v Ružomberku, kde prestúpil v dvadsiatich. To už mali urasteného forwarda v očku aj manažéri cudzích klubov. Pravda, sťahovanie do pražského Žižkova ešte nebolo zahraničným angažmá v pravom zmysle slova, ale v populárnej Viktorke prežil dva nádherné roky.

"Hneď od začiatku som sa dostal do základnej zostavy, z ktorej som vypadol iba vďaka zraneniu." Prahu mu navždy bude pripomínať plastika krížneho väzu v jeho pravačke. To zranenie ho pripravilo o pár gólov, ktoré by sa žižkovskej partii zišli k záchrane v najvyššej českej súťaži. Kým bol fit, strieľal ostošesť. "Za necelé dva roky v drese Viktorky som dal šestnásť gólov. Na pôsobenie na Žižkove mám veľmi pekné spomienky."

Tam sa mu otvorili dokorán aj dvere do kabíny národného mužstva, keď sa kvalifikáciou na európsky šampionát v Portugalsku márne pretĺkal Adamec, a po ňom sa neúspešne pokúšal spraviť dieru do sveta aj Jurkemik. Vtedy si Tomáš pripísal na svoje konto osem reprezentačných štartov a k nim aj trojgólový bonus. Raz skóroval proti Macedóncom a dvakrát trafil do siete Iránu v prípravnom zápase na Tehelnom poli. "Obe boli hlavičky," má tie góly stále v živej pamäti. "Aj keď na víťazstvo nestačili, prehrali sme 3:4."

Vtedy sa vravelo o veľkom talente na hrote útoku slovenskej reprezentácie. No keď ju vzal do rúk tréner Galis, pozvánka na meno Oravec viac neprišla. "Ani raz som s ním nebol v kontakte," badať z týchto slov, že v národiaku sa necítil najhoršie.

Ani vo viedenskej Admire, kde za pol sezóny trafil sedemkrát do čierneho, ale aj tak nepadol do oka novým majiteľom kedysi významného rakúskeho klubu. "Vzťahy sa zhoršili, keď tam prišli Iránčania. Ich prvým krokom bolo, že odvolali trénera a z pôvodného kádra zostali možno traja-štyria hráči. Nemalo význam aby som tam zostal," musel si priebojný útočník vlani v lete zháňať nové angažmá.

Čosi sa črtalo v Anglicku. "Ale nebolo to nič konkrétnejšie. Sezóna sa tam začínala dosť neskoro, a ja som nechcel tak dlho čakať." S manažérom Tokošom riskli kontrakt v horkokrvnej gréckej lige, v klube Panionios. Aj napriek pochybným chýrom o gréckej náture. "Žiaľ, tie sa splnili do bodky. Gréci sú leniví, bordelári, absolútne nezodpovední ľudia." V kútiku duše ľutoval aj českého trénera Csaplára a po ňom nášho Bubenka, že sa dali tiež nahovoriť. Bubenko v posledných troch kolách slovenského útočníka už radšej ani nepostavil. "Som rád, že je to už za mnou," uzavrel Tomáš v polovici uplynulej sezóny krátku grécku kapitolku.

Defenzívy si užil dosýta

Mal šťastie. Flek mu ponúkli až na druhom konci kontinetu, na Pyrenejskom polostrove. A nie v hocijakom mužstve. Hrať za Boavistu Porto sa hocikomu tiež len tak nepodarí. S radosťou podpísal novú zmluvu a s manželkou Lenkou rýchlo pobalili kufre na atraktívnu svadobnú cestu. "Tú sme mali už v lete do Grécka, aj keď sme to oľutovali. V Porte sa nám páčilo oveľa viac. Je to krásne mesto a takú atmosféru, aká je v Portugalsku na ligových zápasoch, som ešte nezažil. Štadióny boli väčšinou plné, a všetky sú nádherné. Boavista je veľký klub a ja som rád, že som si mohol zahrať v jednej z najkvalitnejších ligových súťaží v Európe."

Aj keď v polmiliónovom meste hrajú prim draci z konkurenčného FC Porto. "Nielen v meste, oni sú číslo jeden v celom Portugalsku, majú najviac fanúšikov i najkvalitnejších hráčov," okúsil Tomáš na vlastnej koži aspoň jedno povestné mestské derby. V poslednom kole sezóny, na Estádio do Bessa, kde má svoj domov Boavista. "Veľmi som sa na zápas tešil, že trošku popreháňam Marka Čecha v obrane modro-bielych. Nastúpil som aspoň na poslednú polhodinu a celkom mi to vyšlo, lebo sme vyrovnali na 1:1 po mojej akcii. Aj keď to cez Marka nešlo. Portu už nešlo prakticky o nič, lebo titul malo istý. Nenastúpili v kompletnej zostave, lebo ich ešte čakalo finále Portugalského pohára. Ale aj tak to bolo dosť nervózne, najmä z našej strany, v derby vždy ide o prestíž a my sme mali ešte akú-takú nádej, že sa dostaneme na pohárovú priečku. Keby sme bodovali naplno a Madeira prehrala..."

No všetko bolo inak. Boavista skončila šiesta a seizmograf zaznamenal pár dní po skončení sezóny v Porte silné zemetrasenie, s epicentrom na štadióne "Do Bessa". "My sme vlastne šancu hrať pohár prepásli už v predposlednom kole, keď sme prehrali práve na Madeire 0:1. A pre klub, ktorý ešte pred piatimi rokmi hral Ligu majstrov, je to veľký neúspech. Samozrejme, prvý na to doplatil tréner Carlos Brito, a po ňom aj viacerí hráči. K mužstvu má prísť bývalý tréner Bragy Ferreira. Vraj je to veľmi kvalitný tréner, predtým viedol už aj Benfiku, portugalskú dvadsaťjednotku a s Bragou sa štyrikrát dostal do Pohára UEFA. O mňa však už nemal záujem..."

Možno aj preto, že Tomáš v drese "axadrezados" (šachovnicových) za pol roka ani raz nerozvlnil sieť súperovej brány. "V Boaviste je to dosť špecifické. Za posledné tri roky tam dali útočníci maximálne päť gólov v sezóne. Hrali sme dosť defenzívny futbal a jeden útočník to mal vpredu veľmi ťažké. Ani ja, ani Senegalčan Fary, s ktorým som sa na hrote striedal, sme nedali gól. Viac sme sa zameriavali na defenzívu," dôkazom čoho je aj neoficiálna koruna remízového kráľa portugalskej ligy pre Boavistu, za rekordných štrnásť remíz.

Napriek nevydarenej sezóne čierno-bielych a jeho streleckým suchotám, zostanú mu na Porto a portugalský "Campeonato Nacional" iba pekné spomienky. "Bol som milo prekvapený, ako ma tam prijali. Dobre som si rozumel najmä s Diogom Valentem, kým neodišiel do FC Porto. Portugalčinu som sa snažil podchytiť sám, z toho čo som počul. Čosi som sa naučil, ale ísť trebárs do kina nemalo význam, lebo by som z toho nič nemal. Asi by som nestíhal, Portugalci všeobecne hovoria veľmi rýchlo. Ale s angličtinou tam veľmi nepochodíte. Akurát v mužstve sa tak dalo komunikovať. Nemali sme síce žiadnych Brazílčanov, ktorých je v Portugalsku plno, ale boli tam Kamerunčania, Senegalčania, aj hráč z Kapverdských ostrovov, bola to príjemná partia. Samozrejme, najväčšou hviezdou, i najlepšie platený, bol Joao Pinto, ale nikdy sa ako hviezda nesprával. Partia sa mi pozdávala. A mimoriadne sa mi páčil aj náš štadión."

Mimochodom jeho presný názov znie "Estádio do Bessa Séc XXI" a je na ňom presne 28 263 sedadiel. Inaugurovali ho už v roku 1910 (sedem rokov po založení klubu) a do dnešnej podoby ho zrekonštruovali v roku 2000 kvôli európskemu šampionátu. "Je to naozaj nádherný stánok, klasický anglický, aj keď trochu netradičný, lebo je úplne uzavretý, aj vo všetkých štyroch rohoch, čo nebýva zvykom na iných štadiónoch. Návštevy na našich domácich zápasoch sa pohybovali od desať do dvanásťtisíc divákov, ale na Benfiku či Bragu prišlo takmer dvadsaťtisíc ľudí."

Tomáš si na ňom síce ani raz nezakričal od pľúc magické slovíčko "Góóól!", ale pár zápasov mu celkom vyšlo. "Trebárs hneď ten prvý proti Marítimu, v ktorom som nastúpil na celých deväťdesiat minút, alebo v Guimaraesi, kde sme remizovali 1:1." Len ľutuje, že toho v Portugalsku nestihol viac ako desiatku ligových stretnutí. "Lebo v Porte sa mi veľmi páčilo. Vo voľnom čase sme s manželkou chodili na prechádzky k oceánu, alebo do mesta, na nákupy. Na oblečenie sa tam dalo utratiť, čo sa módy týka, je tam celkom dobrý výber. Nepatrím síce k nejakým manekýnom, ale je pravda, že sa rád pekne obliekam. Teda, oblieka ma skôr manželka, nechám to na jej vkus. Ale, samozrejme, musí sa to páčiť aj mne. Výhodu som mal aj v tom, že vďaka nej sme sa nemuseli stravovať po reštauráciách. Vôbec sme tam nechodili. Na sústredeniach s mužstvom sme mali stále nejaký steak, takže žiadnu portugalskú špecialitu vám nepoviem. Lenka vie navariť všetko. Veď preto som si ju aj bral," smeje sa Tomáš. "O môj hladný krk sa tam starala ona. A dobre."

Pred troma týždňami sa im narodila dcérka. "Lea Jane. Na matrike s tým boli problémy, lebo sme chceli, aby sa to meno písalo spolu. Ale napokon sa to vyriešilo." Na následníkovi futbalového trónu vraj ešte popracujú... "Hlavne kvôli rodine by som chcel, aby ďalšie angažmá bolo už niekde bližšie. Ale nie je jednoduché ho získať, lebo posledná sezóna nebola dobrá, nedal som ani gól. S manažérom na niečom pracujeme, ale problémom sú aj prebiehajúce majstrovstvá sveta. Nechcem však dlho čakať, ešte do konca júna by malo byť jasné kde budem pôsobiť."

Zatiaľ dovolenkuje s rodinkou doma, v Haniske. A na svetovom šampionáte drukuje svojim favoritom. "Vždy to boli Argentína či Taliansko. Ale samozrejme, držím palce aj Portugalcom." Aj napriek tomu, že pôsobenie pri Atlantiku sa preňho skončilo skôr ako si predstavoval.

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári