kde pani Agáta pracuje, vojde žena, určite jej zaplesá srdce. Bodaj by nie. Šminky, parochne, hrebene a na vešiakoch desiatky kostýmov. A. Morihlatková pracuje už desiaty rok ako garderobierka v Spišskom divadle. So smiechom hovorí, že sa niekedy cíti ako žienka domáca. Na svoju prácu však nedá dopustiť a ako hovorí, nemenila by.
"Mám ukončené elektrotechnické učilište. Pracovala som v nemocnici, kvôli zdravotnému stavu som však musela z tohto zamestnania odísť. Práve som bola nezamestnaná a prezerala som si pracovné ponuky vyvesené na úrade práce. V Spišskom divadle potrebovali garderobierku. Keď som sa prihlásila, vtedajšie vedenie divadla ma upozorňovalo, že budem musieť s umeleckým súborom absolvovať aj zájazdy. Moja dcéra mala vtedy iba osem rokov, pomáhala mi však nebohá mama," spomína pani Agáta, ako sa dostala do divadla.
Na otázku, čo vlastne robí, so smiechom hovorí, že všetko to, čo doma, okrem venčenia psa a varenia. Kostýmy musia byť tip top, vyžehlené, opraté. Pred zájazdom starostlivo zbalené. Nikde nesmie chýbať gombík, háčik. Neprípustné by bolo, keby nebodaj niektorý kostým bol deravý. "Šitie na stroji, háčkovanie, pletenie či vyšívanie musím mať v malíčku. Ak sú niektoré kostýmy poškodené, vzorku opravím tak, aby nebolo vidieť zásah," vysvetľuje garderobierka zo Spišského divadla.
Okrem toho pôsobí pani Agáta ako anjel strážny všetkých hercov. Pred predstavením ich špeciálne líči, češe. V prípade zájazdov sa kompletne musí postarať o ich garderóbu. Nenahraditeľnú úlohu má v čase samotného predstavenia. Niekedy doslova za pár sekúnd musí prezliecť herca či herečku, špecificky ich nalíčiť, ide napríklad o také modriny.
"Na miesto, kde naši herci hrajú, prichádzam asi tri hodiny pred nimi. Všetky kostýmy vrátane obuvi, ponožiek či pančúch musia mať pripravené v šatni. Na zájazd nesmiem nič zabudnúť zobrať, inak by bolo predstavenie ohrozené. Prijateľná by bola ešte taká stužka, ktorá sa dá kúpiť v každej galantérií. Mám aj takú špeciálnu taštičku, v ktorej nosím všetky možné pomôcky na patové situácie. Je to napríklad sekundové lepidlo, zatváracie špendlíky, ihly, nite," vymenúva A. Morihlatková.
V zákulisí, kedy treba medzi jednotlivým scénami za pár sekúnd prezliecť či nalíčiť herca, je všetko do bodky naplánované. A všetko sa väčšinou deje potme. Tak napríklad topánky herca sú presne špičkami oproti garderobierke. Pani Agáta je pripravená na situáciu, keď je herec v zákulisí oslepený od svetla na javisku. Vtedy ho musí pevne chytiť a o to viac dbať, aby bol prezlečený v určenom čase. "V niektorých prípadoch sme dohodnutí, ktoré časti kostýmu si herec zapne sám cestou na javisko," prezrádza čo-to zo zákulisia pani Agáta. Boli aj chvíle, keď počas predstavenia musela zašívať kostým, ktorý herec pri určitej scéne nechtiac roztrhol.
Folklór, ale aj kostýmy zo súčasnosti ako obleky či župany, princeznovské róby, kostýmy farárov a kardinálov, všetko možné z rozprávkovej ríše. Takéto kostýmy nájde návštevník v kráľovstve pani Agáty. Divadelníci volajú svojím slovníkom kostým, ktorý sa dlho nepoužíva, neživým. "Kým sú šaty na vešiaku, podľa mňa sú to iba kusy látky. Život im vdýchnu herci, ktorí v nich na javisku odvedú kus práce," prezrádza garderobierka zo Spišského divadla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
