rituálom našich predkov, ktoré sa k tomuto výnimočnému dňu, opradenému množstvom porekadiel viažu, patrilo najmä pálenie jánskych ohňov a preskakovanie cez vatru. Mladí ani starí súčasníci sa nedali zahanbiť a za sprievodu mohutných spevov oživili ľudové zvyky.
Najprv sa pred kostolom zhromaždilo sedemdesiat až osemdesiat účinkujúcich v typických krojoch, ktorí sa do programu Jánskych ohňov zapojili. Spevom a tancom sa prihovorili početnému domácemu publiku. Ostošesť napínali hrdlá mladí, starí, ženy aj deti, ktoré neskôr viedli slávnostný sprievod dedinou. Najprv si to sprievod namieril na jeden koniec dediny, potom na druhý.
"Jánske ohne sa u nás pálili odjakživa, bol to ľudový zvyk. Kedysi deti už počas dňa, keď pásli kravy, alebo aj dva dni dopredu chystali drevo na kopy. Vo večerných hodinách, keď sa už zotmelo, začali na vyvýšených kopcoch lemujúcich dedinu páliť ohne. Akcia sa vždy ukončila pri jednom veľkom ohni, vatre, kde sa všetky skupinky zhromaždili a spoločne spievali," uviedol Michal Kundľa.
Zvláštnosťou boli v Jakubanoch malé ohníky, ktoré mládež zapaľovala povyše a poniže dediny priamo na ceste. "Vtedy neboli asfaltky a nejazdili autá. Takto mládež zapálila päť, šesť, niekedy až desať ohňov za sebou. Chlapci prikladali slamu, ktorú každá dievka niesla pod pazuchou a dosýtosti ohníky preskakovali a spievali," prezradil Kundľa.
Na súčasnej vyasfaltovanej jakubianskej ceste si domáci nemohli dovoliť zapáliť ohníky, ale využili iné priestory. Zhromaždili sa pri Mičurinskej záhrade, kde si zapálili spoločnú vatru a opiekli klobásky. To aby sa poživili na večer a jednu z najkratších nocí v roku. "Tohto roku chceme zapáliť vatru na dreve, pred niekoľkými rokmi sa pálili ohníky z gumených pneumatík, ale to zamorovalo ovzdušie, dnes teda len na dreve," doplnil Kundľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
