nápaditým spracovaním moravských ľudoviek, čím viac-menej pozdvihla záujem o ľudovú kultúru. S jedným z lídrov kapely, huslistom a spevákom sme sa porozprávali pri ich zastávke na Cassovia FolkFeste.
Na východné Slovensko sa vraciate dosť často. Čo je tu pre vás také príťažlivé?
- Je tu niekoľko dôvodov, prečo sa vraciame. Po prvé, máme tu publikum, s ktorým si rozumieme. Po druhé, je to také posledné miesto, kde by človek spadol do nejakej hroznej civilizačnej jamy. Než prídete do Ázie, kde už asi niet ľudskosti.
To tak radi balansujete na hrane?
- (smiech) To je tak obrazne povedané, Ázia je naozaj civilizačná jama. Ešte tak v Michalovciach by sme hrali, teda až po hranicu s Ukrajinou, kde sa pašujú cigarety. Tam je to už však nebezpečné (smiech).
Cassovia FolkFest bol dosť tradičný folklórny festival, z ktorého ste sa svojou produkciou vynímali. Nemali ste s tým problém?
- Teraz nie, no mali sme trochu negatívne ohlasy, že ortodoxní folkloristi k nám mali výhrady. Ale raz sme tak boli s Jarkom Míškom, folkloristom z Horňácka, na folklórnom zájazde vo Francúzsku. Keď sme tak stáli pri autobuse, on sa do nás začal navážať, že: 'Čo vy tu s tou gitarkou, čo tu chcete robiť?' a takýmto smerom sa nejak vyvíjal celý zájazd. No ale keď sme sa vracali, tak sediac v autobuse sa zamyslel a vraví: 'Je jedno, na čo sa tá ľudová hudba hrá, hlavne, že máš tie pesničky rád.' Nestalo sa mi, aspoň o tom neviem, že by nás niekto príliš veľmi osočoval, ale, samozrejme, na tých folklórnych slávnostiach, kde to nemá mimofolklórny presah, nehráme.
Máte aj skúsenosť, ktorá nedopadla až tak dobre?
- Nie, to nie (smiech). Väčšinou to býva tak, že nás prijmú. Práve teraz sme robili niečo opäť s jednou horňáckou cimbalovkou a tam sme našli množstvo spoločných vecí, ktoré sa nám podarili. Už sme spolu aj vystupovali. Musím povedať, že aj folkloristi, ktorí hrajú v zakonzervovanom stave, istým spôsobom chcú experimentovať vo svojej konzerve.
Takže myslíte, že aj folklór má šancu posúvať sa dopredu?
- Samozrejme, má na to priamy vplyv strašne veľa vecí, ktoré sa teraz dejú, myslím globalizáciu a tak podobne. Viete, keď prídete do akéhokoľvek európskeho mesta, tak vidíte tie isté obchody a tak ďalej, no keď prídete napríklad na východ Slovenska, okrem toho počujete východniarčinu, pesničky, ktoré sú odtiaľto. Keď prídete do Londýna, tak je to zasa iné. Myslím, že vývoj je prirodzená vec a folklór je spôsob obrany. Takže aby sa mohol zachovávať, malo by sa s ním experimentovať.
Folklór je predsa len úzko viazaný na jednu krajinu, motívy vychádzajú z tradícií, ktoré sú pre cudzie krajiny neznáme. Ako vás teda vnímajú trebás v spomínanom Londýne?
- My si tie pesničky akoby požičiavame a robíme most medzi tradíciou a modernou. Keď prídeme na festival napríklad do toho Londýna, tak tam cudzinci vnímajú hlavne hudobné výrazové prostriedky, ktoré sú u nás moderné. Keby tam však prišla cimbalovka, tak by až to vnímali ako originál z nejakého iného kútika sveta...
Do akej miery ste schopní ľudovú pesničku pozmeniť?
- Dnes sú tie hranice naozaj teoreticky nekonečné. Témy v ľudovkách sú však dopredu dané, takže sa to nedá robiť až tak jednoducho. V zásade, keď si tú pesničku vezmete, musíte v prvom rade hľadieť na to, aké má korene, a na to, aby ste jej neublížili. Aby ste jej možno aj pomohli. Aby si tí ľudia uvedomili, že máme pesničky, ktoré sú lepšie než to, čo si púšťajú z rádia.
Keď spomínate rádio, čo si púšťate vy?
- Ja som tým trochu presýtený, najradšej púšťam to, čo chcem naozaj počuť... No ale keďže jazdím autom, som nútený pustiť si aj rádio - mňa skôr baví počúvať hovorené slovo alebo správy. Počasie ani nie, lebo ako je, to vidím von oknom (smiech) a ako bude, zisťujem na BBC, tam sa nemýlia (smiech). Ale občas si pustím alternatívne stanice, kde človek nájde mnoho zaujímavého. Oceňujem síce teraz všetky tie súťaže a nových ľudí, ktorí prišli na scénu, lebo aspoň rozvírili stojaté vody u nás. No zaujímavé to pre mňa začne byť, až keď sa im podarí vydať druhé platne...
Čo zaujímavé čaká najbližšie na vás?
- Na konci prázdnin nás čaká taká vec, že nasadneme do vlaku, ktorý sa bude volať Čechomor. Máme vlastnú lokomotívu, Bangladéšku, za ktorú zapojíme niekoľko vozňov a budeme s ňou cestovať po Českej republike. Kde tu na nádraží zastaneme, vysunieme z nej pódium a zahráme. Na Slovensku nás však čakajú festivaly v Terchovej, Trenčianskych Bohuslaviciach a Hodokvas.
Ste známy aj ako skladateľ filmovej hudby... V tejto oblasti sa nič nové neudialo?
- Teraz som akurát dokončil jeden film, poľský western Summer Love, kde hrá napríklad Val Kilmer a Karel Roden. Teda dosť hviezdne obsadenie. A ja, taký obyčajný Karel z Prahy, som k tomu robil hudbu (smiech). Bolo to také ako všetky ostatné filmy - v momente, keď nejaký projekt dokončím, viem, čo by som urobil inak.
No to je dosť blbé...
- Ani nie, je to stály momentálny stav. Je to o tom, že sa stále máte kam vyvíjať. Aj s albumom je to tak - na koncerte si tiež môžete dovoliť urobiť pesničky inak a takmer všetci to tak robia.
Mimochodom, pozeráte sa na "svoje" filmy?
- Viete, že práve teraz som si hovoril, že by som sa na to mal konečne opäť pozrieť? Rok ďábla som nevidel už tri roky, Příběhy obyčejného šílenství rok a pol. Chystám sa urobiť si taký večer, že si ich všetky pozriem a zhodnotím, že či sa mi stále páčia (smiech).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
