Hoci je Peru bohaté na kultúrne pamiatky, v záujme rozvoja turistiky sa mnohé "vylepšujú"

Koka turistom hlavybôľ nezahnala, akurát sa viac nabehali na toaletu

Pokiaľ človek ostáva stále na jednom mieste, tak skôr či neskôr dospeje do stavu, kedy si myslí, že je pupkom sveta, je najgeniálnejší, všetko vie a len to čo robí on je najlepšie. Lenže ľudia žijú aj inde a často inak ako my. Napríklad aj chudoba, tak ako sa chápeme tu, je oproti stavu v iných krajinách relatívna. Mnohohí ľudia žijú omnoho chudobnejšie, no pritom šťastnejšie. Práve poznanie skutočnej reality života v rôznych končinách sveta je hlavným dôvodom ciest Doc. RNDr. Igora Hudeca.

"Pred každou dlhšou cestou musí mať človek plán a musí vedieť, prečo ide práve tam," tvrdí I. Hudec. "Je dobré mať predstavu o kultúrnych vzťahoch, čo môže čakať ohľadom prírody, podnebia a v mojom prípade nastupujú aj otázky pracovného charakteru. Záujem o vodu, zbieranie vzoriek. Aj v odbornej praxi, pokiaľ robíte na malom území, máte stále rovnaký pohľad na všetko. Na prácu, ľudí postupy, riešenia. Akonáhle sa dostanete mimo tento priestor, odrazu sa otvoria nové uhly pohľadu, začnete veci chápať z inej perspektívy. V prípade Peru som veľa počul o histórii i prírode, ale je lepšie raz zažiť, ako desať krát čítať."

V tomto prípade cestoval I. Hudec za oceán s cestovnou kanceláriou, lebo inak chodí sám, prípadne vo dvojici. "Je veľký rozdiel v tom, či človek cestuje samostatne, alebo v rámci skupinového zájazdu s cestovnou kanceláriou. V skupine si nesiete so sebou pocit domova. Silne vnímate kultúrne rozdiely. Častý je potom strach pohybovať sa mimo oblasti, odporučené sprievodcom, jesť čokoľvek mimo hotela a podobne. Tým pádom sa ale človek ochudobňuje o cenné skúsenosti a zážitky."

Všetko pre turistiku

Celý zájazd absolvovala skupina, v ktorej boli okrem Slovákov aj cestovatelia z iných kútov Európy, v priebehu troch týždňov. Ich cesta viedla južne od Limy, cez ostrovy Balistéz, náhornú plošinu Nazka, jazero Titicaca až po Altiplano. Pri ceste sa dostali do nadmorských výšok tri a pol tisíc metrov a vyššie. Sprievodným javom pobytu v riedkom vysokohorskom vzduchu je bolenie, tlak v hlave.

"Odporúčali nám žuť koku a piť kokový čaj. Ten sa pije všade úplne bežne, dokonca aj v hoteli. Žiaľ, nám to nijako v zlepšení stavu nepomohlo. Jediné, čo sme zistili, je to, že ide určite o silne močopudný čaj..." Napriek asociáciám o drogovej skúsenosti, nejde o nič závažné. Medzi lístkami koky a drogou je asi taký rozdiel, ako medzi slivkami a slivovicou. Aj sliviek môžete zjesť koľko vládzete a neopijete sa. Chutí ako tráva.

Jednou z vecí, na ktoré sa košický profesor tešil, boli peruánske kultúrne pamiatky. "V zájazde sme si uvedomili jednu vec. Napriek tomu, že krajina má fantastickú históriu zachovanú vo forme ruín, táto je v konečnom dôsledku história ´po Kolumbovská´, to znamená až z éry po Kolumbovi. Veľká civilizácia Inkov totiž nemala písmo a tak sa z jej čias nazahovali žiadne písané informácie. Všetky poznatky a informácie si odovzdávali z úst do úst. A tým pádom, ako španielsky dobyvatelia zničili kultúru, všetko sa stratilo. Teraz sa robia vykopávky, ale keď k nim nemáte žiadne bližšie informácie, musíte si reálie dávnych čias domýšľať. Tak vznikol aj názov Machu Picchu, turistiký stred Južnej Ameriky."

Názov je odvodený od hory, ktorá tróni nad mestom a v preklade znamená Stará hora. Našlo sa tam 17 ľudských kostier, z toho 15 ženských. Zrejme to teda nebolo bežné mesto, skôr akýsi kláštor, alebo niečo podobné. Lenže to v skutočnosti nikto nevie. Samotné pohľady a stavby sú však zážitkom samy o sebe. Ako sa hovorí, že medzi dva kamene z ich múrov nezasuniete ani čepeľ noža, tak je to aj pravda. Veľmi prekvapivým zistením však bolo, že "starobilé ruiny" sa rozširujú! Kvôli veľkému záujmu turistov sa jednoducho dostavujú ďalšie a ďalšie objekty. Domčeky, terasové políčka. Skúsené oko jasne rozozná, kde končia vykopávky a kde začína novodobá ľudská činnosť.

"Začali sme sa na tom baviť, lebo za tie roky vyrástli múriky vysoké aj dva metre. Však prináša to zisk, tak prečo by to nezveľaďovali, nie? A potom si to začnete všímať aj na iných miestach a stavbách. A zistíte, že celá súčasná história je kontinuálne vylepšovaná. V tom momente som si spomenul na Grécko, kde sa to robí podobne. Tam sa tiež ruiny dostavujú do snáď pôvodnej podoby." Nuž, turistický biznis robí svoje...

Slamené člny z PET fliaš

Pre košického hydrológa bolo jedným z najväčších zážitkov jazero Titicaca. Je to najvyššie položené splavné jazero na svete. Nachádza sa vo výške 3 800 metrov. Je veľmi veľké. Známe je aj tým, že pri pohľade z kozmu vyzerá ako skáčuca puma, alebo jaguár. Pre návševníkov je zaujímavé plávajúcimi ostrovmi z trstiny, na ktorých pôvodní obyvatelia bývali.

"Sú to naozaj plávajúce ostrovy, pretože som mal so sebou sieťku na odber vzoriek vody a ani pri 10-metrovej dĺžke lanka som nedosiahol na dno. Ale člny, ktoré by rovnako mali byť trstinové už nie sú pôvodné. Prišli sme na to náhodou, keď sme si všimli jeden takýto čln odstavený bokom. Bol už vyradený, ošumelý, dosť poškodený a z boku mu trčali akési modré plasty. Našej sprievodkyni to nedalo pokoj a opýtala sa miestnych ľudí o čo ide. Zistila, že sú to zviazané ´Pet´ fľaše. V tom momente úsmevy a nálada ľudí vo výprave poklesla, pretože si uvedomili, že toto všetko je stroj na peniaze."

Náhorná plošina Altiplano je charakteristická osobitým druhom trávy, ktorá v spojení so slnečným svitom dáva človeku pocit, že sa pohybuje v zlatej krajine. Je to veľmi zvláštny pocit. Jedným z vrcholov zájazdu bola návšteva pralesa v oblasti jedného z prítokov Amazónie. Ide o akúsi ekoturistiku, kde sa návštevníkom ukazuje viac menej neporušený prales. Sú v ňom vychodené chodníčky. Dojmy turistov boli silné a na rozdiel od architektonických pamiatok tu každý mlčal, nechával sa ovládnuť duchom a silou okolitej prírody. Nastalo doslova posvätné ticho. Každý obdivoval kajmany, krokodíly, opice a mnoho ďalších zvierat. Naproti tomu, pokiaľ si človek chce kultúrne pamiatky aspoň trochu vychutnať a precítiť, musí sa k nim dostať mimo bežného času, teda napríklad skoro ráno. V opačnom prípade sa celý priestor zaplní ľuďmi a zmení na uvravotanú tržnicu.

Počas cesty autobusom sa pri každej zastávke vyroja miestny obivatelia, ktorí ponúkajú všetko možné na predaj. Od ručne tkaných výrobkov až po ovocie a jedlá rôzneho druhu. Je to jeden z veľmi dôležitých príjmov pre obyvateľstvo. Indiáni majú od miestneho starostu povolenie na predávanie na určitom mieste v určitý čas, aby sa mohli vystriedať všetci, ktorí tam žijú. Peru je kolískou zemiakov. Môžete ochutnať niekoľko desiatok druhov zemiakov. Peruánčania používajú zvláštnu technológiu na ich dlhodobé uchovanie, ktorá sa úspešne používa od nepamäti. Ide o takzvané vymrazovanie. Vytvorí sa na pohľad nepekná hrčka bieleho škrobu, ktorá však vydrží aj 10 rokov. Potom sa hodí do vody, rozvarí a zje ako normálny zemiak. Podobne sa tu pestuje nespočetne veľa druhov kukurice. Odrody dosahujú od trojcentimetrovej veľkosti jedného zrnka kukurice až po jej rôzne farby, čo sa vidí málokde. Keď sme už pri potravinách. Peruánska kuchyňa má považuje za špeciality mäso z lamy a morčaťa. "Ochutnal som obidvoje, ale raz stačilo. Je to jedlé, ale žiadny zázrak."

Krvou zisťovali poctivosť panien

Veľmi zaujímavé mesto je Cusco. Dá sa povedať, že je to New York pre turistov. Je to jediné mesto, kde nie je prolém sa kdekoľvek dohovoriť po anglicky. Je to však mesto veľkých kontrastov, kde na jednom mieste je nepredstaviteľná chudoba a na inom moderné ulice a obchody západného štýlu. S dosť vysokou kriminalitou sa bojuje nasadením obrovské množstva policajtov, kde na každej ulici vidíte hliadku. Zaujímavosťou je aj ochrana bankomatov. Bežné zariadenia, aké poznáme u nás, zabudované vo vonkajších stenách budov, majú svojich vlastných strážnikov. Tí regulujú ich používanie. Ak niekto s bankomatom pracuje, ďalších záujemcov strážnik zoradí do radu v bezpečnej vzdialenosti a dohliada na bezproblémový chod.

"Z histórie sa traduje, že v okolitých chrámoch sa robili rituály zisťovania istoty panien. Krv mladej dievčiny, ktorá sa podujala na test sa naliala do cik-cakovitého žliabku a podľa toho, na ktorú stranu nakoniec vytiekla sa určovalo, či je, alebo nie je panna. Ale treba pripomenúť, že opäť môže ísť o vymyslený ´turistický folklór´."

Zaujímavé sú v Peru názvy riek. Na území jednotlivých kmeňov má tá istá rieka rôzne názvy. Teda akoby človek plával po Váhu, ale v strednom toku by to už bol nejaká "Biela rieka" a v dolnom "Žltá rieka". Tento prežitok z histórie sa zachoval až do súčasnosti. V Peru je totiž veľké množstvo kmeňov z často rôznymi jazykmi. A rozsiahlosť územia neumožňovala komplexne spoznať celú krajinu, tak každý kmeň mal svoj "koniec sveta". Ide však o trochu iné dimenzie riek, ako sme zvyknutí u nás. Veď si treba uvedomiť, že Amazonka má v ústí šírku viac ako 20 kilometrov. Možno trochu paradoxne môže znieť poznanie, že v pralese nie je pre človeka dostatok obživy. Je tam síce veľké, priam nespočetné množstvo druhov rastlinstva i živočíšstva, ale všetkého je málo. To znamená, že ak jeden deň nájdete jedlé ovocie, rovnaký ker už nemusíte nájsť vôbec. Ďalšia vec je, že plody sú aj tak vo veľkých výškach, na vrcholkoch stromov. Vyliezť 40 až 60 metrov, to sa nedá len tak. Na druhej strane, príjemné je fakt, že panenský prales je vlastne podobný nášmu lesu. Teda v primárnom pralese sa dá prejsť pohodlne bez mačety.

Úplne inými zvláštnosťami je zaujímavé pobrežie krajiny. Na prvý pohľad pekné pláže a teplé počasie by zvádzali ku kúpaniu v mori. Lenže studené morské prúdy väčšinu ľudí vyženú z vody do 15 minút. Ďalšou vecou je vysoká vlhkosť vzduchu. Kontakt teplého a studeného vzdušného prúdenia spôsobuje, že dopoludnia sú celé rozsiahle oblasti ponorené v hmle. Dokonca táto vlhkosť má zásadný vplyv na púšte. Aj keď na nich roky neprší, nad ránom môže byť piesok mokrý z vysokej vzdušnej vlhkosti. Preto je tam aj možný život.

Peru je krajina kontrastov. Bujnú zeleň striedajú púšte a mohutné rieky a napriek tomu, že staroveké zrúcaniny nesú stopy súčasného "vylepšovania", je sa stále na čo pozerať.

Dušan KAMENSKÝ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári