Korzár logo Korzár Košice
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Dorota Nvotová v detstve neznášala, keď ju rodičia nútili hrať sa s ostatnými deťmi

"Nechcela som byť herečkou a ešte stále sa ňou necítim"Sama tvrdí, že jej rodičmi sú Anka Šišková, Jaro Filip i Juraj Nvota. Ten prvý je jej

"Nechcela som byť herečkou a ešte stále sa ňou necítim"

Sama tvrdí, že jej rodičmi sú Anka Šišková, Jaro Filip i Juraj Nvota. Ten prvý je jej biologickým otcom, ten druhý ju vychovával. Po mame zdedila herecké vlohy, po otcovi hudobnícke. Do Košíc prišla ponúknuť tunajšiemu publiku koncert v rámci svojho prvého turné k debutovému albumu, ktorý vydala pred dvoma rokmi. Pred koncertom v GeS klube si dala čaj a našla si čas aj na rozhovor...

Do Košíc prišla Dorota s manželom Whiskym a ostatnými muzikantmi len tesne pred koncertom. "Cestou boli kadejaké zápchy a búračky... Ale stojí to za to, baví ma to, čo robím... Na muzike ma najviac teší sláva a peniaze," prezradila Dorota so širokým úsmevom. "Pravda je taká, že z hudby sa na Slovenku vyžiť nedá. Ale budem to robiť ďalej, aj keby sa neviem čo dialo. A živiť sa predsa môžem iným. Veď nakoniec - tak to aj robím. Zarábam si filmovaním, písaním... Som taký pobehaj, takže mi vyhovuje, keď pracujem tak, že nemám pevný pracovný čas. Ale zase na druhej strane - vyskúšala som si aj iné. Viem si predstaviť, že keby mi ´drblo v bedni´, tak idem od zajtra robiť hoci aj čašníčku. Veď deväť mesiacov som robila na ministerstve kultúry sekretárku a vstávala som každé ráno. Nie je to teda nič príjemné a radšej by som sa tomu vyhla... Ale keď človek nabehne na takúto rutinu, tak to nie je až také zlé. Lenže - na takomto mieste toho veľa nezarobíte, takže to by som pokojne mohla robiť ďalej muziku..."

Skryť Vypnúť reklamu

Děvčátko je ako o nej

Na svojom konte má už niekoľko úspešných filmov a len pred nedávnom skončila s nakrúcaním ďalšieho. Snímok Muzika sa do kín dostane už na jeseň. "Dej sa odohráva na konci 70. rokov a je o zábavovej skupine, v ktorej hrajú traja chlapci. Ja hrám milenku hlavného hrdinu, takú ´bláznivú Anču´. Sedelo mi to veľmi. Bola to prvá filmovačka od Děvčátka, ktoré som nakrúcala už pomerne dávno, takže som sa ponuke potešila. Medzi tým som si zahrala v českom kriminálnom seriáli Eden. Zatiaľ sa to nevysielalo. Tam som hrala narkomanku, tak som zvedavá, čo za postavu to bude najbližšie..."

Doteraz dostala Dorota pred kamerami vždy ponuky zahrať si veľmi svojské a zvláštne postavy... "Vôbec nemám chuť povedať režisérom, nech ma už konečne obsadia do ´normálnej´ úlohy. To vôbec nie. Iba dobrí herci podľa mňa vedia zahrať obyčajných ľudí. Ja takou nie som. Zlí herci dokážu zvládnuť iba extrémne postavy... Nechcem tvrdiť, že som zlá herečka, ale určite nie profesionálna. Veľmi veľa u mňa závisí od toho, či sa na tú postavu hodím alebo nie. Neviem sa totiž zmeniť len tak na niekoho úplne iného... Alebo možno viem? Vlastne som to ešte neskúsila... Nemala som ešte príležitosť zahrať si postavu z toho druhého pólu, takže netuším, či by som to vedela. Kto vie, možno by zo mňa bola aj dobrá princezná, čo ja viem... Rozhodne však potom vždy lepšie ukáže na obrazovke, keď človek hrá len to, čím skutočne je. Aj mne ako divákovi sa najviac páči, keď mám pocit, že to ten človek nehrá, ale takým naozaj je. Nie ako v telenovelách..."

Skryť Vypnúť reklamu

Dorota sa neraz vyjadrila, že práve vo filme Děvčátko, kde si zahrala 17-ročnú Emu hľadajúcu samu seba, si pripadala, ako keby bol film o nej... "Keď si to tak však vezmem, tak v podstate všetky úlohy sú o mne... Aj v Orbis Pictus či v Krajinke. Jediné, čo sa tomu vymyká, bola Perníková veža, ale tam som zase nemala charakterovú rolu... Do ostatných úlohy by si ma podľa mňa nevybrali, keby som nebola takou aj v skutočnosti..."

Doteraz sa na nedostatok filmových ponúk vlastne nemôže sťažovať. "Mám však takú skúsenosť, že vždy prichádzajú naraz dve ponuky... Musela som teraz aj jednu filmovačku v Čechách odrieknuť kvôli muzike. Nikdy som však neoľutovala žiadne moje rozhodnutie. Vždy som ale z toho veľmi nervózna, keď sa mám rozhodnúť. Ja potrebujem okolo seba ľudí, ktorí by rozhodovali za mňa. Ja som proste schopná vyjsť vonku v tričku, keď zasvieti slniečko, a to aj v decembri, lebo nemyslím na to, že mi bude zima. Ale našťastie mám muža, ktorý mi dá šál a povie mi, aby som si ho vzala, lebo mi bude chladno... Takže takýchto ľudí ja potrebujem vo všetkých sférach môjho života. Whisky spĺňa všetky atribúty a keď sa potrebujem rozhodnúť, ta to spraví za mňa. On je ten praktický v našom manželstve... Ja som úprimnejšia. Čo je zase niekedy na škodu..."

Skryť Vypnúť reklamu

Manželstvo brali ako

romantickú srandu

Whiskyho si Dorota vzala po veľmi krátkej známosti a veľa sa hovorilo i písalo o tom, že tento vzťah nevydrží... "Myslím, že najlepšou našou odpoveďou na všetky tie dohady je to, ako dlho sme spolu. A nie len to, ako dlho, ale hlavne, ako dobre... Pamätám si, že keď sme sa prvý krát stretli, tak mi asi po piatich minútach prezradil, že dokáže urobiť sinčový kábel zo štipca a zápalky. Na tom som sa ho opýtala, či si ma vezme. Povedal, že áno..."

Dnes Dorota nevidí rozdiel v tom, či sú manželmi alebo nie... "Keď je vzťah úprimný, tak je to jedno... My sme to brali ako romantickú srandu. Povedali sme si, že veď aj tak budeme spolu celý život, tak sa zoberme. Mať za sebou sobáš nepokladám za nutné, ale ani za zbytočné. V istých sférach je to výhoda - keďže som niečia manželka, tak ma berú vážnejšie. V sfére z opačného konca do nás však každý zabŕdal, či nám ten papier bolo treba. Je pravda, že ho nepotrebujeme, ale máme ho..."

Dorota s Whiskym rozhodne svoj krok neľutujú. "Nechcem porovnávať, kto z nás je aký... Whisky napríklad plánuje, kedy opravíme auto. Ja plánujem, že sa raz odsťahujeme do Karibiku a ja tom budem učiť deti hrať na klavír. Nie sú to vôbec sny! Občas som presvedčená, že to spravím. Sadnem k internetu a začnem to vybavovať, no potom na to zabudnem..."

Do karbiskej oblasti to Dorotu láka najmä kvôli teplu. Aj preto už jednu zimu odišla stráviť spolu s Whiskym do Indie, aby sa vyhla tunajším mrazom... "Znovu na celú zimu pôjdeme niekam do tepla. Ale ešte predtým by som rada šla v septembri do Afriky. Na tomto kontinente som ešte nebola a od malička ma tam strašne láka. Najprv som si myslela, že pre toto, potom že pre hento... Pravda je, že vôbec neviem, prečo tak veľmi chcem vidieť Afriku. Jednoducho tam chcem ísť."

Existuje ešte veľa miest, ktoré by si Dorota rada obzrela na vlastné oči. "Šla by som hocikam. Vlastne - hocikam nie, lebo sú miesta, ktoré ma nelákajú. Keďže rada utekám pred zimou, tak by ma asi nelákalo napríklad Grónsko. Ale ak by som si ho iba obzerala z vyhriateho ľadoborca, tak prečo nie? Rada si obzriem miesta, kde som ešte nebola. S tým absolútne nemám problém. Ak by teraz ku mne niekto prišiel a povedal mi, že sa mám zbaliť, lebo o desať minút idem na opačný koniec sveta, tak pôjdem. Rovnako je na tom aj Whisky. Chceli sme ísť do Indie, tak nič nebolo pre nás prednejšie a dôležitejšie a proste sme šli..."

Jediné, čo prinúti Dorotu odložiť túlavé topánky do skrine, sú pracovné povinnosti pri nakrúcaní. "To mi však absolútne neprekáža, lebo filmovačka ma veľmi baví. Tým, že to netrvá vždy a že je to len ojedinelá práca, tak sa na to stále teším a čakám, kedy zazvoní telefón a ja dostanem ponuku."

V muzikáli už ako 9-ročná

Dorota vyrastala v rodine herečky a režiséra a už ako deväťročná si zahrala v muzikáli Bambi. "Nikdy som však nechcela byť herečku a ešte stále sa ňou necítim. Každé dieťa má však automaticky bližšie k tomu, čo robia jeho rodičia, takže mi nepripadá vôbec výnimočné, že som s herectvom začala. Ale keby som bola neschopná, tak to nezvládnem... Už ako dieťa som mala rada, keď ma rodičia brávali do divadla. Jediné, čo som v detstve neznášala, bolo hrať sa s ostatnými deťmi. To bol pre mňa des. Keď mi povedali - Dorotka, musíš utrieť riad, inak sa budeš musieť ísť hrať s deťmi, tak som utierala ten riad ako šialená. Deti ma totiž nikdy nemali radi. Neviem prečo. Aj na škole, keď som bola väčšia, tak spolužiaci chodili na lyžovačky, no ja som s nimi nikdy na žiadnej takej akcii nebola. Aj vlastnú stužkovú som len tak akosi prežila... Absolútne nie som kolektívny typ."

Ťažké to preto mala Dorota už v škôlke. Mala tam iba jedného kamaráta. "Bol to cigán z detského domova a volal sa Miro Daniš. Dodnes nechápem, prečo chodil do škôlky, keď bol z domova... Učiteľky ho nemali rady, povedala by som, že ho tyranizovali. S ním sa nikto nechcel hrať, so mnou tiež nie... Boli sme dvojica gaunerov. Keď vás spoločnosť odvrhne nabok, lebo ste iný, tak vám je všetko dovolené... Mama to so mnou mala ťažké, bola som zlé dieťa..."

Dnes sa Dorota snaží to svojej mame aspoň ako-tak vynahradiť. "Nie som extra dobré dieťa, ale už som také normálne. Mama ma aj občas pochváli, ale zase nie veľmi, aby ma potom vedela udržať v medziach normy. Vídavam sa s ňou aspoň dva-tri krát do týždňa. Občas nás s Whiskym pozve na obed, občas k nej len tak narýchlo zbehnem. Poviem jej, nech mi dá peniaze a kúpi byt," prezradila Dorota so smiechom.

Vlastný byt by sa zišiel, veď za tých pár rokov, čo je na svete, absolvovala Dorota 14 sťahovaní. "Najhoršie bolo to, keď nám v jeden deň povedali, aby sme sa na druhý vysťahovali, lebo chlapík, ktorý nám prenajal byt, to nemal vyriešené. Najviac doma sa cítim na drevenici. To je jediné miesto, kam chodím od detstva a ktoré sa nezmenilo. Chodím tam od svojich dvoch rokov. Ostatné miesta boli fajn, niektoré som si pekne zariadila, ale vždy som si povedala, že to nebudem veľmi preháňať s námahou zútulniť to, keď to aj tak nie je na dlho... Dobre sa cítim aj na starom mlyne, no zatiaľ som tam toho ešte prežila málo."

Po toľkých sťahovaniach sa a početných cestách už Dorota rozmýšľa nad tým, kde by sa chcela usadiť. "Na svete je veľa takých miest. Úplne najlepšie by bolo, keby som mala jedno zimné sídlo v nejakej krajine, kde je teplo. Momentálne som rozhodnutá pre indickú oblasť Goa. Zišiel by sa aj malý bytík v Bratislave, kde by bom bola, keď by som potrebovala niečo vybaviť a keby boli filmovačky a robota okolo muziky. No a ešte by sa zišiel prerobený dobre vykurovaný mlyn s kúpeľnou a všetkým potrebným na chalupárčenie..."

Ideálna predstava, už chýbajú iba deti... "Viem si pokojne seba samú predstaviť ako mamičku. Aj dieťa plánujeme, no na druhej strane je nám jasné, že máme ešte čas. Ale ja by som jedno chcela aj hneď, no viem, že by to bolo ešte nerozumné. Nemáme predsa vlastný byt... Ale do roka by to mohlo prísť - to však vravím už štyri roky. Takže uvidíme, ako to dopadne, keď sa trochu ustálime... Každá dvojica, len čo sa dá dokopy, začne vymýšľať mená pre svoje deti. My sme rozmýšľali nad všelijakými, no keď dnes vidím, aké uletené mená dávajú rodičia svojim deťom - Dolores a podobne... Tak sme si povedali, že nebudeme vymýšľať a siahneme po úplne obyčajných menách ako Peťo, Jožko, Fero, Katka... Koľko detí bude, to uvidíme po prvom," dodala Dorota na záver.

Dátum narodenia: 27. október 1982

Znamenie: Škorpión

Miesto narodenia: Považská Bystrica

Rodinný stav: vydatá

Relax: hudba

Herecká filmografia:

2006 Muzika

2002 Děvčátko

2002 Perníková věž

2000 Krajinka

1997 Orbis Pictus

1996 Prášky na spanie

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 546
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 574
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 149
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 003
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 791
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 535
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 912
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 653
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 596
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 499
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Umelú pľúcnu ventiláciu potrebuje 322 pacientov.

10m
Ľubomír Šarník, nový riaditeľ prešovskej nemocnice.

Súdia ho za nezaplatené dane a odvody.

11 h
Finančník Dávid Gedeon si na slobodu musí počkať.

Najvyšší súd predĺžil košickému podnikateľovi väzbu o ďalšie mesiace.

11 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Plošné testovanie na Covid-19.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 233-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 894 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

4 h
Miroslav Marček na hlavnom pojednávaní v prípade obžaloby za vraždu Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej a Petra Molnára začiatkom roka 2020.

Marček si odpykáva 25 rokov.

13 h
Na Slovensku už očkujú aj seniorov.

Už sa môžu hlásiť ľudia nad 85 rokov.

14 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop