S kohútmi ráno súťažil, kto prvý privíta nový deň
Vydržať v jednom podniku 46 rokov, to sa dnes už takmer nenosí. Keď sa k tomu pridruží ešte aj titul milionára, dôvod na oslavy je minimálne dvojnásobný. Štefan Plajdičko sa hrdí obojím. Vernosťou DPMK, a. s., ktorý bol jeho prvým a jediným zamestnávateľom, i titulom milionára. Ako vodič električky odjazdil vyše milióna kilometrov...
Do podniku nastúpil ako učeň v roku 1960. Vyučil sa za tokára kovov. Po získaní remesla robil 8 rokov sústružníka i zámočníka. Medzitým si spravil "vodičák" na električky a na rok a pol si skúšobne odskočil od sústruhu za "volant" električky. Potom prešiel za ich posunovača. Raz bol 12 hodín v dennej, potom rovnaký čas v nočnej zmene. Niekedy vtedy sa možno začal jeho "tréning" čulo ráno vyskočiť z postele. Neskôr sa mu to veľmi zišlo...
"Písal sa 1. september 1980, keď som definitívne odišiel z dielne na električky. Ten deň si doteraz pamätám. Spolu s dátumom 31. máj 2006, kedy som absolvoval poslednú jazdu. Medzi nimi je 26 rokov jazdenia po košických električkových tratiach," zhrnul dnes už starobný dôchodca Š. Plajdičko ako plynul jeho "dopravácky" život.
Ranné vstávanie, to bola takmer súťaž s kohútmi, kto prvý privíta nový deň. "Keď som začínal zmenu o štvtej, z postele som musel vyskočiť o trištvrte na tri. Ak som mal takú službu, že som z vozovne vyrážal o pol piatej, mohol som spať o hodinu dlhšie." Za celé tie roky, čo ho čakali tieto šichty, sa mu síce prihodilo, že si poplietol čas nástupu, no do služby nezaspal ani raz. Pritom ani budík nemusel mať nastavený. Riadil sa vlastným, vnútorným, ktorý nemilosrdne prerušil i to najkrajšie snívanie.
Ochorenia? Chrbtica si to síce odniesla, a aj ho asi na dva mesiace zradila, takže kvôli tomu aj maródoval, no celkovo sa mu zdravotné problémy za 26 rokov vyhýbali. I preto sa Š. Plajdičkovi podarilo na košických električkových koľajniciach "natočiť" spomínaný vyše milión kilometrov.
Zväčša robil tzv. delené zmeny. Čiže ráno nástup, potom jazdenie do ôsmej či do deviatej. Dve-tri hodiny pauza a od poludnia znovu v električke do šiestej, siedmej, i pol ôsmej večer. V podstate teda "zabitý" celý deň.
A počas neho byť maximálne sústredený a mať dobré nervy, lebo doprava v našom meste vôbec nie je lízaním medu. I keď električka jazdí po vytýčenej trase, z ktorej nemôže odbočiť, všetko vedia skomplikovať iní. "Stačilo mi, že v okolo prechádzajúcom aute som zaregistroval, ako sa muž háda so ženou. K tomu sa blížila križovatka alebo odbočka a šofér mal doprava či doľava ´vyhodenú´ smerovku. Okamžite som mal oči na stopkách aj za neho... Napriek tomu sa mi vodiči áut trikrát postarali o účasť na dopravnej nehode. Našťastie, bez zranení."
Jedna sa stala na Alejovej vtedy, keď ešte jazdili trojičky. Oproti po ceste šlo auto s prívesom. Bolo mokro, príves sa zrazu spriečil a už "bozkal" najprv prvý a potom i tretí električkový vozeň. Ďalšia havária bola pri U. S. Steele. "Hoci ma šofér musel vidieť, pohli sme sa on, i ja. Aj mi ho bolo ľúto, pretože mal úplne nové Fiat Tico, ktoré si, keďže mal zvolenskú značku, prišiel do Košíc nechtiac ´označkovať´." Úplne prvú haváriu mal na Komenského ulici. Išiel od Lokomotívy k maratóncovi. Na Tomašíkovu sa vtedy ešte dalo odbočiť, no a jeden vodič odbočovať aj išiel. Bez toho, aby mu dal prednosť.
Š. Plajdičko nemal problémy ani s cestujúcimi. "Aj tie najhorúcejšie hlavy som sa snažil pekným slovom a ľudským prístupom schladiť. Takže žiadne pästné či slovné súboje sa v mojich električkách neodohrali. No ani extra veselé príhody som v práci nezažil, pretože kvôli deleným zmenám som bol cez víkendy a také dni ako je Silvester alebo Štedrý večer, zväčša doma." Š. Plajdičko si však spomenul na smutné momenty z dopraváckeho života. Nestali sa jemu, no ak sa niektorému kolegovi dostal napríklad pod podvozok človek, a vtedy stálo všetko naokolo, nepriamo bol svedkov i takejto tragédie.
"Osobne som mal šťastie, pretože okrem troch spomínaných havárií ma všetko ostatné zlo obchádzalo. I ´mojich´ cestujúcich. Aj keď, pokiaľ mám hovoriť o nich, niektorí by si možno ´päťadvadsať´ zaslúžili. Správali sa, ako keby boli vo vozni sami alebo ako keby mali právo cestovať zdarma. Špekulantov, výmyseľníkov, čo si zhotovili kdejaké štikacie zariadenia, či čiernych pasažierov, som zažil počas služieb dosť." Niektorí boli aj riadne drzí. Keďže väčšinu revízorov už poznali, drzo stáli pri štikačke a len keď už prihorievalo, lístok si štikli. "V blízkej budúcnosti, keďže DPMK chystá vážne zmeny, ani oni už nebudú v dopravných prostriedkoch pánmi. Osobne to schvaľujem, aj keď ja už pritom asi nebudem, od 1. júna som totiž v dôchodku. Keďže však existuje múdrosť: ´nikdy nehovor nikdy´, dúfam, že si občas ako brigádnik v košických električkách ešte pošoférujem. Rád by som. Veď som v nich prežil kusisko života," dodal milionár Štefan Plajdičko.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
