Korzár logo Korzár Košice
Pondelok, 8. marec, 2021 | Meniny má Alan, AlanaKrížovkyKrížovky

HISTÓRIA

Košice boli železničným uzlom, mali však nevýhodné zapojenie v dopravnej sietiMesto súperilo so Spišskou N. Vsou o sídlo správy železniceV

Košice boli železničným uzlom, mali však nevýhodné zapojenie v dopravnej sieti

Mesto súperilo so Spišskou N. Vsou o sídlo správy železnice

V článku "Trampoty mestských radných s výstavbou konskej železnice," uverejnenom 2. júna 2006 sme písali o začiatkoch železničnej dopravy v Košiciach a o vzniku mestskej pouličnej železnice na "konský pohon". Dnes vám priblížime postavenie Košíc v čase budovania železničných tratí aj v ich prevádzke, kedy boli železničným uzlom, kde sa stretávalo viac tratí, ale nevyplýval z toho pre rozvoj mesta žiaden prínos. Namiesto zrýchlenia dopravy bola spomalená, problémy boli s nedostatkom vozňov. Mestskej hromadnej doprave hrozil kolaps, záchranu našlo mesto v elektrickej trati.

Skryť Vypnúť reklamu

Namiesto prínosu ujma

Rastúci počet obyvateľov Košíc rozvoj stavebníctva a spriemyselňovanie mesta si vyžadovali aj dobre fungujúcu železničnú dopravu, ktorá by spojením s inými oblasťami urýchlila hospodársky rast a vyslobodila Košice z provinčnej závislosti od Budapešti. Pre nedostatok finančného kapitálu a surovín pre priemyselné podnikanie prevládala v Košiciach malovýroba a maloobchod, okrem veľkoobchodnej formy podnikania s poľnohospodárskymi produktmi a dobytkom. A v tomto mali Košice postavenie hospodárskeho centra pre východné Slovensko, tiež obchodovali s veľkoobchodníkmi vo Viedni, Budapešti a menej v Čechách.

Aj keď sa za štyri desiatky rokov od otvorenia železničnej dopravy v Košiciach (od r. 1860) zaznamenal jej veľký rozvoj, z hľadiska vnútroštátnej aj zahraničnej prepravy boli Košice nevýhodne zapojené do železničnej siete. Neskoršie sa tento veľký nedostatok, táto brzda rozvoja mesta napravila výstavbou nových tratí a úpravou cestovného poriadku. Darmo boli Košice železničným uzlom, v ktorom sa stretávalo niekoľko železničných tratí. Keďže boli bez významnejšieho priemyslu, centralizačné snahy štátnych železníc radšej nahrávali rozvoju Miškovca, ako by mali podporovať košický trh prepravou tovaru urýchleným vlakovým spojením. Nemali na tom záujem ani príslušné ministerstvá, preto sa otáľalo aj s úpravou cestovného poriadku. Zaujímavé je toto porovnanie trvania cesty: z Budapešti do Viedne prekonal rýchlik 278 kilometrovú vzdialenosť za 4 hodiny a z Budapešti do Košíc 273 kilometrov za 6 hodín. Ako keby to bol zámer!

Skryť Vypnúť reklamu

V správe Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach (OPK) za rok 1909 o dokončení trate Košice - Sátoraljaujhely (časti z nej sú uverejnené v bibliografii "Hospodársky život v Košiciach", ktorú vydala Štátna vedecká knižnica) sa trať hodnotí pozitívne, pretože sa ňou nadviazalo na železničné spojenie Abovskej, Spišskej, Šarišskej a Liptovskej župy so Zemplínskou, Užskou a Berežskou. Lenže k prekonaniu vzdialenosti 122 km medzi Košicami a Užhorodom sa muselo dvakrát prestupovať.

V správe OPK sa pozitívne hodnotí aj výstavba Košicko-tokajskej železnice, lenže ňou sa odtrhla tokajská oblasť od župných sídiel, Abovsko-turnianska župa od Košíc, Zemplínska od Sátoraljaujhelym a spojenie Košíc s Debrecínom nebolo žiadne, hoci to ministerstvo verejných prác a komunikácií pred výstavbou sľubovalo OPK (Obchodná a priemyselná komora bola významná inštitúcia, poradný orgán štátneho aparátu pri návrhoch, týkajúcich sa priemyselných, obchodných a živnostenských vecí). Hoci ministerstvo vyzvalo košickú OPK na vypracovanie programu výstavby vicinálnych železníc, z ich realizácie zišlo. Na zlepšenie dopravy pre banský priemysel a zvozu dreva z lesov v Bukovci a Hýľove navrhovala OPK vybudovať železničnú trať pri Haniske, tiež trať Košice - Temešvár a ďalšie, žiadna sa nerealizovala.

Skryť Vypnúť reklamu

Plané sľuby

V železničnej preprave tovaru bolo veľa nedostatkov a sťažnosti na ňu pribúdali. Košicko-bohumínska železnica ešte v začiatkoch prepravy plánovala výstavbu koľajníc pre nerušenú nákladnú dopravu, mienila dobudovať nákladné nádražie, kúpiť vozne a rušne. Nič z toho nesplnila. Pre nedostatok nákladných vozňov na prepravu tovaru sa nemohlo privážať do Košíc sliezske uhlie, ktoré bolo veľmi potrebnou základnou surovinou, ani priemyselný a iný tovar pre košické obchody. V roku 1907 nebolo mesiaca, v ktorom by nebola na niekoľko dní úplne zastavená nákladná doprava. Okrem toho sa stále predlžoval termín prestavby stanice (od roku 1903), až sa v roku 1913 zaradilo rozšírenie staničnej budovy do štátneho rozpočtu. Jediným prínosom bola železničná zastávka medzi Košicami a Barcou - pôvodne to bola strážnica , ktorú rozšírili na zastávku, a v nej mohli zastavovať niektoré spoje.

Prišiel rok 1914, nákladná doprava stále nebola oddelená od osobnej lenže prvá svetová vojna zmenila celý hospodársky chod Košíc, v ktorom už naozaj tento problém nemal prioritu. Rok predtým sa však stalo niečo, čo musíme spomenúť. Bolo to rozhodnutie generálneho riaditeľstva železníc o zriadení prevádzkovej správy Košicko-bohumínskej železnice v Košiciach od 1. decembra1913, ktorá bola predtým v Tešíne. Kým nepostavili nový "palác", v ktorom začala úradovať 1. novembra 1915, bolo sídlo správy na Kováčskej 52. To, že sa Košice stali sídlom tejto správy a víťazom v boji o ňu so Spišskou N. Vsou, bola satisfakcia za úsilie, trvajúce od roku 1901, aby do Košíc premiestnili riaditeľstvo štátnych železníc MÁV z Miškovca v rámci vytvárania správ vo viacerých mestách v Uhorsku, čo sa nestalo.

Elektrická doprava

Mestská pouličná doprava prešla od roku 1891 premenami od konskej železnice cez parný po motorový pohon, ktorý inde bol už prekonaný. Navyše trať chátrala a hrozilo zastavenie dopravy. V roku 1901 začalo mesto rokovať o prestavbe trate na elektrický pohon. Trvalo to 8 rokov, kým dostali úvahy konkrétnejšiu podobu s podnikateľmi, lenže stroskotali na nedostatku finančných prostriedkov. V roku 1911 bola konečne uzavretá zmluva na výstavbu elektrickej železnice aj na prevádzku osobnej a nákladnej dopravy na 60 rokov s berlínskou firmou Gesselschaft für Bahn und Betrieb von Eisenbahnen Henning, Hartwich et Co. Po 60 rokoch malo prejsť všetko do vlastníctva mesta, ako protihodnotu malo mesto poskytnúť počas 25 rokov ročnú subvenciu 27 tisíc korún. Náklady na výstavbu boli 3 mil. 126 tisíc korún. Ministerstvo vydalo koncesiu na výstavbu po 1 roku (r. 1912) a po založení účastinnej spoločnosti Košická pouličná elektrická železnica sa začala výstavba. V decembri 1913 sa začala prevádzka nákladnej dopravy a 28. februára 1914 osobnej zo železničnej stanice cez Hlavnú do Čermeľa, s dvoma odbočkami, no bez dobudovania trate do Barce a na Bankov.

Sociálna starostlivosť fungovala vďaka ČsČK spolkov a mestskému úradu

Do Košíc prišli nabrať skúsenosti až z Prahy

Košice dvadsiatych rokov ako centrum východného Slovenska preberali skúsenosti od iných veľkých slovenských aj českých miest prospešné pre oblasť verejného života, ale boli aj príkladom v nových metódach prípravy pracovníkov pre verejnú správu a samosprávu, v osvetovej činnosti i v sociálnej starostlivosti. Podľa košického vzoru napr. školili v celej ČSR starostov obcí, ostatným nemajetným občanom poskytovali bezplatné obedy na lístky, ktoré prideľovalo sociálne oddelenie magistrátu. Chudobným osamelým matkám s deťmi radili v právnych veciach i v starostlivosti o deti. V meste bola dobre vybudovaná sieť dobročinných organizácií, ktorá mala medzi sebou dobré prepojenie a koordinovanú spoluprácu. Práve organizáciu tejto starostlivosti prišla do Košíc i do Prešova študovať skupina sociálnych pracovníkov a zástupcov školstva z Prahy spolu so študentmi z posledného ročníka školy sociálnej starostlivosti.

Bezplatne liečili aj stravovali

V Košiciach i v Prešove navštívili detskú zdravotnícku stanicu, dispenzárne zariadenie proti tuberkulóze i ľudovú kuchyňu v Sokolskom parku v Košiciach v korčuliarskom pavilóne. Podľa protokolu so zasadnutia mestského zastupiteľstva z apríla 1923, na ktorom schválili ďalšie opatrenia v starostlivosti o deti a dorast zo sociálne slabých rodín, vyhodnotili predchádzajúci rok. V roku 1922 v detskej zdravotníckej stanici bezplatne ošetrili tritisíc detí (v Prešove 2 600), v dispenzárnom zariadení proti TBC sa liečilo v oboch mestách vyše 1600 chorých, počas zimných mesiacov dostávalo bezplatnú stravu v Košiciach 500 detí (v Prešove vyše 330) a teplé ošatenie do dvoch tisíc detí (v Prešove viac ako tisíc). Na sociálnej starostlivosti sa veľkou mierou podieľal Československý červený kríž, ženské spolky a komunitné organizácie v spolupráci s mestskými úradmi. Delegáciu z Prahy prijali najvyšší predstavitelia Košíc i Prešova a v košickom hoteli Európe pre ňu usporiadali spoločenské stretnutie. zúčastnili sa na ňom aj mešťanosta Košíc a generál Gajda (podľa neho boli pomenované na Aničke kúpele ako Gajdove kúpele a minerálna voda sa stala známa ako "gajdovka"). Košická vojenská posádka bola veľmi aktívna v pomoci školám, v organizovaní detských hudobných a speváckych krúžkov a súborov, bezplatne im dávala do používania hudobné nástroje, pripravovala s deťmi aj telovýchovné podujatia.

Príspevky ľudovej kuchyni

Ľudovú kuchyňu pôvodne zriadila železničná stanica pre svojich zamestnancov, ale stravovali sa v nej aj chudobní za nižšie ceny na odporúčanie mestského úradu, ktorý prispieval na jej prevádzku, pričom sa hľadali aj iné zdroje príspevkov. Z marcového zasadnutia mestskej rady vzišiel návrh, aby na kuchyňu prispievali všetci, ktorí využívajú priestory Východoslovenského národného divadla na prednášky, kultúrne a dobročinné podujatia na rokovania rôznych spolkov a organizácií i na ochotnícke predstavenia, okrem Slovenského národného divadla, ktoré v ňom pravidelne hosťovalo. Návrh schválilo mestské zastupiteľstvo a začal fungovať v praxi od mája. Všetkým sa nedalo chváliť a bolo veľa negatívneho. Protiúžerový úrad zaregistroval za rok 1922 o sto percent viac trestných oznámení ako v predchádzajúcom roku za predražovanie a priekupníctvo tovaru, falšovanie potravín, riedenie alkoholu a liehovín a ich nedovolené čapovanie. Iba v Košiciach zhabali vyše 14 tisíc kg zemiakov, 6 tisíc vajec, 28 kg tabaku, vyše 2 tisíc kusov cigariet, 50 litrov liehu, 4500 kg ovčej vlny, nehovoriac o strukovinách, cukre a múke. Mlyn v Čani, kam chodievali Košičania pešo za svitania kupovať múku, bol zatvorený. Patril účastinárskej spoločnosti, ktorá mala na Slovensku päť mlynov. V Košiciach, Veľkom Šariši, Spišskej N. Vsi, kde prosperovali, v Lučenci a Čani, na ktoré doplácali. Čanianska múka bola kvalitnejšia, voľne priamo sa predávala ľuďom, kým z košického mlyna ju odoberalo mesto pre občanov na potravinové lístky. Zatvorenie mlyna v Čani spôsobilo zvýšenie cien múky na čiernom trhu. Priekupníkov neodradili ani zvýšené finančné pokuty, ubudlo ich, až keď si okrem pokuty museli nejaký čas posedieť v chládku.

Rešpektovali trojjazyčnosť

Košice boli mestom s trojjazyčným obyvateľstvom. Nielen v stredoveku, ale aj v 20. storočí rešpektovali po slovensky, maďarsky a nemecky hovoriacich občanov vo všetkých troch jazykoch uverejňovali dôležité vyhlášky a nariadenia aj úradné inštitúcie. Dokonca v nich v roku 1926 posielali spolky pozvánky na rôzne kultúrne podujatia. Ako príklad uvádzame Košický Odbor Spolku pre všeobecnú ľudovýchovu, ktorý pozýval na Programový spišský tanečný večierok v uzavretej spoločnosti do miestnosti Spolku junákov na R8kociho ulici "vás a celú ctenú rodinu poriadateľstvo. Vstupné so zábavnou daňou 13 Kč, rodinný lístok (pre 3 osoby) 30 Kč. Predaj lístkov (na pozvánku) v športovom obchode Jána Greirsfelda, Hlavná ulica 49, v obchode A. Vitéza, Hlavná ulica 75 a v obchode Marth. Uhla, Hlavná ulica 81".

Stavbársky rekord pre výstavu

Za rekordné tri mesiaci postavili v severnej časti Košíc, v tzv. malej Prahe na pozemku Vyššej hospodárskej školy štyri budovy pre expozície Výstavy Východu Československej republiky 1938.

Návrh usporiadať výstavu, ktorá by ukázala výsledky dosiahnuté počas dvadsaťročného trvania ČSR, vznikal na košickom magistráte a podporil ho vtedajší prezident ČSR Beneš. V štyroch pavilónoch, a to Československého štátu, Slovenskej krajiny, Poľnohospodárstva a Techniky a priemyslu boli zastúpené výrobné podniky z celej republiky, poľnohospodárstvo, potravinárske produkty, remeselné predmety a diela výtvarných umelcov z východného Slovenska. Areál výstavy východu, ktorý sa neskoršie stal súčasťou Vysokej školy technickej, bol prepojený chodníkmi, ktoré vybudovali za jediný mesiac a vysadili na ňom kríky a stromy, ktoré tam rastú aj teraz.

Stranu pripravila: Soňa MAKAROVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  2. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  3. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  4. Čo napĺňa v práci úspešné ženy v jednej z najznámejších firiem?
  5. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  6. Nové číslo Historickej revue
  7. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  8. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  9. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  10. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  1. Faculty of Management Comenius University in Bratislava
  2. Čo napĺňa v práci úspešné ženy v jednej z najznámejších firiem?
  3. Svieže jarné ceny v PLANEO Elektro sú aj v marci extra výhodné
  4. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  5. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  6. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  7. Nové číslo Historickej revue
  8. Veolia dostala exkluzívne do správy projekt SKY PARK
  9. AS EUBA vyhlasuje protest proti novele zákona o VŠ
  10. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 24 574
  2. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 14 561
  3. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 12 328
  4. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj 11 777
  5. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 11 091
  6. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 10 432
  7. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 9 883
  8. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele 7 680
  9. Nové číslo Historickej revue 7 350
  10. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 6 204
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Riaditeľ NAKA Branislav Zurian preveruje prieťahy policajtov pri vyšetrovaní podozrení, ktoré sa objavili po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Šéf NAKA podal na obvineného svedka zo SIS trestné oznámenie.

7 h

Pôvodne to mali byť sady, s ktorými si každý doma spraví samotest.

2 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop