Zažiari a zhasne ako hviezdička, alebo bude svietiť stále...?

Na prestížnej svetovej súťaží Intel ISEF 2006 v USA sa nedávno po prvý raz prezentoval aj zástupca Slovenska. Bol ním 15-ročný Košičan Miroslav Košík a jeho počítačový projekt, ktorý spĺňal prísne kritéria organizátora súťaže. Sieťový program na súťaži v štáte Indiana zaujal okrem poroty aj počítačových expertov z Intelu, Microsoftu či NASA. To bol dôvod, prečo sme sa s Mirom o jeho láske k počítačom i víťaznom programe porozprávali

Vzťah k technike sa u Mira prejavoval od malička, keď rozoberal a znova skladal hračky. Ako 4-ročného pritiahli jeho pozornosť počítače. Vtedy však neboli tak bežné ako dnes, preto sa k nim dostal len na návštevách u príbuzných a známych. Zvedavo skúšal, čo všetko sa s nimi dá robiť. Hoci mama synovo nadšenie pre "písička" nezdieľala, babka mala pre vnúčika pochopenie. Prvý počítač mu kúpila, keď mal 10 rokov. "Do všetkých programov, ktoré v ňom boli, som zabŕdol. Skúšal som všetky systémové nastavenia. Chcel som vedieť ako to funguje. Hrával som aj hry, ale viac ma zaujímala obsluha počítača a inštalácia programov. Vedel som čoraz viac, no bolo mi to málo. Chcel som vedieť programovať," spomína Miro.

Keďže sa rozhodol študovať informatiku, vybral si Súkromné 8-ročné gymnázium na Dneperskej ulici. Škola ho naučila základom programovania, ale to mu nestačilo. Problematiku si ako správny fanatik doštudovával. "Profesor informatiky Ing. Onofrej mi umožnil získať základné vedomosti z programovania. Keďže je tento odbor veľmi rozsiahly, ak v ňom chce človek dosiahnuť úspech, musí na sebe tvrdo pracovať. Ja som si vyhľadával ďalšie informácie v odbornej literatúre a na internetových stránkach."

Na programe, s ktorým sa dostal až do svetovej súťaže, pracoval Miro rok. "Vytvoril som ho spojením a zdokonalením menších programov na ovládanie lokálneho počítača, ktoré som urobil už dávnejšie. Jednoducho som ich zhrnul do veľkého sieťového programu. Snažil som sa nevyužívať len funkcie operačného systému, ale vymyslieť vlastné, ktoré administrátor na sieti najviac využije. Funkcie som chcel urobiť čo naľahšie pre ovládanie, plne automatizované a pohodlné na použitie aj vo väčších sieťach."

Sieťové programy nie sú novinkou. Na trhu ich existuje niekoľko, všetky pracujú na podobnom základe a majú približne rovnaké nedostatky. Sú vybavené len zopár najzákladnejšími funkciami a nie sú veľmi chránené. "Tie som samozrejme použil a snažil som sa ich doplniť bežnými funkciami počítača, ktoré zatiaľ ostatné neposkytujú. Okrem toho som zvýšil bezpečnosť tým, že všetky dáta sú šifrované systémom MD5 a následne certifikované. Až potom sa odosielajú užívateľom a ukladajú do databáz." Miro svoj program oproti existujúcim vylepšil o niekoľko funkcií, ktoré mu napadli počas jeho vývoja a niektoré mu poradil profesor informatiky. "Zlepšil som bezpečnosť prenosu dát, pribudlo niekoľko nastavení a funkcií. Administrátorovi program sám zdetekuje aj nastaví všetky počítače v sieti. Potom sa môže napojiť naraz na všetky počítače a následne ich aj naraz nastavovať a ovládať." Ak by sme to zhrnuli do ľahšie prístupného jazyka, Mirovi sa podarilo rozšíriť doterajšie možnosti prepojených a vzájomne komunikujúcich počítačov. Svoje dielo nazval Network Master.

Súťaž INTEL ISEF sa organizuje už vyše 50 rokov. Je určená mladým do 26 rokov, ktorí súťažia v deviatich kategóriách. Tento rok sa súťaž konala v polovici mája a o hodnotné ceny sa uchádzalo vyše 3 000 účastníkov zo 40 krajín. Porotu, ktorá posudzovala 1 520 projektov, tvorili špičkoví experti americkej vedy a techniky - pracovníci amerického námorníctva, zamestnanci Air Force, NASA, Intelu, Microsoftu i laureáti Nobelovej ceny. Miro súťažil v kategórii "počítačová veda" ako najmladší. Bol ocenený medailou a certifikátom. "Účasť na takej súťaži je prospešná, lebo sa tam zbierajú skúsenosti a získavajú kontakty. Videl som, aké projekty prezentujú ostatní účastníci a preto viem, v čom by sa dalo napredovať, aby som bol druhýkrát ešte úspešnejší."

Miro má 15 rokov, preto musel mať na súťaži pedagogický doprovod, ktorý mu pridelili z Amavetu. Účastníci súťaže si náklady na cestu hradili sami. "Letenka stála asi 27 tisíc korún," vraví riaditeľ gymnázia RNDr. Dušan Bosák. "Škola poskytla 20 tisíc a 7 tisíc sme dostali od Rotary klubu Košice. Na povinné vreckové 1 500 korún prispel starosta MČ Nad Jazerom. Považoval som za samozrejmé, aby škola cestu financovala. Veď nám šíri dobré meno, je pre nás reklamou." O rok sa bude súťaž konať v Novom Mexiku v Arizone. Riaditeľ školy dúfa, že Miro sa jej zúčastní opäť. "Myslím si, že jeho druhé kolo bude veľmi zaujímavé. Teraz si ho viacerí americkí odborníci všimli a čakajú, čo sa z neho vykľuje. Či je len hviezdičkou, ktorá raz zažiari a zhasne, alebo bude žiariť stále."

Plánov do budúcnosti má Miro dosť. Ten najbližší je zúčastniť sa slovenskej súťaže Amavet a postúpiť na svetovú súťaž. Keďže ho nadchla virtuálna 3D grafika, jeho najbližší projekt by mal byť z tejto sféry. Po ukončení gymnázia chce študovať informatiku na vysokej škole technického zamerania. Najradšej v Amerike, alebo v Prahe. A budúce povolanie? "Určite niečo spojené s programovaním a vývojom softvérových alebo hardvérových komponentov. Možno v nejakých vývojárskych spoločnostiach ako je Intel alebo Microsoft. Ale skôr ten Intel by sa mi páčil a neskôr možno niečo vlastné."

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Podrobí sa vyšetreniu

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári