ale i zo zámoria. To ponúkol 12. ročník Medzinárodného festivalu lokálnych televízií. Tento rok sa účastníci, ale i široká verejnosť mohli na dôvažok tešiť na stretnutie s dvoma renomovanými režisérmi - Jurajom Herzom a Claudom Weiszom. Hoci sobotňajšie udeľovanie cien a záverečná recepcia definitívne zavreli brány za štvordňovým festivalom, zážitky z týchto mimoriadne nabitých dní v účastníkoch i organizátoroch stále rezonujú. V rozhovore s dušou festivalu, Evou Děkanovskou, sme sa nielen obzreli za podujatím, ale pozreli sme sa i na jeho perspektívy.
Je pár dní po festivale. Začínate ho pomaly zhodnocovať?
- Nikdy ho nehodnotím hneď po skončení. Sú veci, ktoré musia trošku odležať. Čakám na spätnú väzbu od účastníkov a až potom budem môcť hodnotiť, či sa podujatie podarilo. Teraz sme všetci ešte vo fáze, keď spracúvame informácie, ktoré sme dostali. No za stranu organizátora môžem povedať, že sme naplnili všetko, čo sme si predsavzali. Uvidíme, čo si z toho vzali účastníci.
Tento rok sa na festivale stretla zaujímavá režisérska dvojica - Juraj Herz a Claude Weisz...
- Pôvodne sme pripravovali trojicu režisérov. Okrem spomínaných pánov mal prísť aj Eugen Chaplin. Ten však napokon tesne pred festivalom musel svoju účasť odriecť. Stretnutie pána Herza a Weisza však bolo nesporne veľmi zaujímavé. Sú totiž jedna generácia, spomínali na rovnaké veci, filmy i na natáčanie na Barrandove, kde majú obaja svoju režisérsku históriu. Ich stretnutie bolo veľkým zážitkom aj pre ostatných účastníkov.
Zaujímavou zhodou okolností je, že obaja režiséri majú korene na Slovensku. Pán Herz vyrastal v Kežmarku, matka pána Weisza bola pôvodom Košičanka.
- Bola to absolútna zhoda okolností. Keď sme zistili, čo ich spája, mali sme radosť. Teší nás, keď sa nám podarí nájsť osobnosť, ktorá má korene na východe a je príjemné, ak takáto náhoda vyústi do pekného celku.
Takže festival, to sú aj krásne náhody?
- Festival, to je množstvo krásnych náhod. Každoročne k nám prichádzajú nielen známe osobnosti, ale aj redaktori so zaujímavým pracovným pozadím, skúsenosťami. Dozvedáme sa, ako fungujú vo svojom domácom prostredí, koľko majú problémov, ako sú neraz prenasledovaní. Hoci napovrch vyplávajú z festivalu len top mená a top udalosti, v skutočnosti je plný zaujímavých osobností z rôznych kútov sveta.
Podujatie je určené aj laickej verejnosti. Aký má oň bežný divák záujem?
- Myslím, že bariéra sa prelamuje. Predsa len, nie je to festival populárnej piesne, ani reality šou ľahko stráviteľná pre bežného diváka. Napriek tomu sa ľady lámu. Každý rok získavame istú skupinu ľudí, ktorí k nám prichádzajú a tešia sa aj na ďalší ročník. A možno aj tohtoročná premiéra filmu C. Weisza v Cinefile bola momentom, keď sa to pohlo. Prišlo si ju pozrieť veľa divákov, ktorí pociťujú nedostatok kultúry v meste i na Slovensku a vnímali ju ako súčasť nášho festivalu. Myslím, že sa to bude z roka na rok zlepšovať.
Nepremýšľate o tom, že by ste aspoň víťazné snímky premietali trebárs v rámci filmového klubu?
- Ale áno. Viac-menej sme už minulý rok prišli s touto ideou. Nazvali sme to prehliadka tvorby lokálnych televízií a skúšobne sme to minulý rok aj spustili. Tento rok sme to však časovo ani kapacitne zopakovať nestihli. Navyše, mali sme premiéru už spomínaného filmu Pieseň nemilovaného. No počas roka chystáme viaceré prezentácie. Chceli by sme sa dostať predovšetkým do Bratislavy, ktorá sa zatiaľ tvári, že nevidí, nepočuje a nechce. No niektoré nadácie a fondy nám sľúbili, že nám pomôžu vytvoriť V.I.P. divácku obec, aby tomuto festivalu pomohla. Po Bratislave uvažujeme o podobných prehliadkach v niektorých európskych mestách. Do úvahy pripadá Krakov, Szeged či Amsterdam.
Čo prináša festival vám osobne?
- Mňa teší, keď sa tešia ostatní. A je pre mňa relax, keď na pár dní z televízneho sveta preskočím do sveta festivalového. Keď vidím mnoho tvárí z celého sveta, keď si vymieňame názory, diskutujeme. Mám dobrý pocit, ak viem, že som urobila pre druhého niečo užitočné. Lebo to je cieľ festivalu. Aby tí druhí z neho niečo mali. Zároveň je to aj záväzok. Keď ste už raz niečo také naštartovali, nesmie to zahynúť. Takže sú roky, keď sú financie na festival veľmi malé, ale my ho musíme urobiť tak, aby to účastníci necítili.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
