Platí to aj pre Svidníčana Ivana Čižmára. Tento etnograf a folklorista vraj nemá čas na oddych. Naopak. Všetko, čo v svojom produktívnom veku nazbieral od znotovaných svadobných piesní, zvykov, fotografií až po vlastné spomienky začal sumarizovať s cieľom vydať jedinečnú knihu. Na prahu sedemdesiatky si dokonca kúpil počítač, naučil sa s ním pracovať a ako vraví, „kŕmi" ho nazbieraným materiálom. To všetko preto, aby dosiahol posledný cieľ. Vydať knihu.
"Priznám sa, že viac energie som vynaložil na zháňanie peňazí, aby som mohol knihu vydať, ako na zostavovanie obsahu. Volá sa Svadba Rusínov na Slovensku a bude v nej všetko o svadbách. Od prierezu histórie, zvykov, stretávaní mládeže od polovice 20. storočia cez okolo 250 znotovaných piesní, fotografií až po spomienky. Prílohou bude aj CD s autentickými nahrávkami pre vedecké účely," povedal nám Ivan Čižmár. Kniha by mala vyjsť v auguste a finančne ju podporilo Ministerstvo kultúry SR.
Mimochodom, rodičia ho pokrstili ako Jána, ale ako vraví, Jánov Čižmárovcov bolo na okolí veľa a on sa chcel odlíšiť. Preto si hovorí Ivan. Na hudobné nástroje hrá od 15 rokov a to ho motivovalo, aby študoval etnografiu a hudobnú folkloristiku na vysokej škole v Brne. Potom pôsobil ako etnograf v SNM-Múzeu ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku, neskôr v Podduklianskom osvetovom stredisku. Materiál však nazbieral predovšetkým ako muzikant. "Hral som prinajmenšom na tisícke svadieb na husliach, trúbe, trombóne aj klarinete. Bol som súčasťou každej z nich a udialo sa tam všeličo. Aj veselo bolo, aj bitka sa strhla, nevestu museli odviezť do pôrodnice, alebo sa pobili matky neviest, lebo sa nevedeli dohodnúť, v ktorom kostole bude obrad. Svadbou však celé tri dni žila celá dedina," dodáva a spomína: "Niekedy som prišiel domov doslova uhratý a bez hlasu, ale psychicky uvoľnený a plný energie."
Vášnivo rád fotografuje, preto sa niet čo čudovať, že materiálu do knihy mal viac než dosť. Zo svadieb, atmosféry dedín z okolia Svidníka, Bardejova, Sniny, ale aj z rôznych folklórnych festivalov. Zvečnil ladnosť tanca, šikovnosť muzikantov, ľudovej architektúry aj zdanlivo nesúvisiacich udalostí. Vari aj preto sa rozhodol zdokonaliť v práci s počítačom, aby tento archív mohol uložiť a nechať svojim potomkom. Vyberal aj režíroval hudbu na viacerých magnetofónových kazetách. Napríklad známu kazetu Ej, popod Makovicu, alebo Ej, zahrajte huselky i basy.
Jednoducho, na nudu nemá čas. V práci ho podporuje manželka Helena. Z jeho dvoch detí sa dcéra Kamila rozhodla vydať v jeho šľapajach a učí v základnej umeleckej škole. Má už štyri vnúčence a nadanie pre hudbu zdedila vnučka Barborka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
