má 34 rokov a živí sa prácou, ktorá si určite zaslúži prívlastok chlapská. Vyrubuje a orezáva stromy stromolezeckou technikou. Vyliezť na 30- či 40-metrový strom, možno kto - zvládne. Vydržať však v tejto výške šesť hodín odborne orezávať konáre, na dôvažok s ťažkou motorovou pílou v rukách v čase aj nečase, na to je nutná chlapská sila a kondícia, ktorú si treba denno-denne udržiavať.
Kým v západných krajinách je spomínaná profesia pomerne známa, u nás je všetko ešte v plienkach. Tak napríklad v Nemecku majú takzvaní stromolezci svoje zväzy či spolky. "Viem o tom, že aj na Slovensku by mala vzniknúť obdobná organizácia," hovorí Ľ. Demko. V našej krajine, ako odhadol tento Jaklovčan, je maximálne 20 mužov, ktorí sa špecializujú na takéto výškové práce. So stromolezectvom sa tento Jaklovčan zoznámil práve v Nemecku. Ako nám povedal, najprv sa iba pozeral, potom vyskúšal a už mu táto práca, ako sa povie, prischla. V Nemecku je vraj povinný každý stromolezec absolvovať špeciálny kurz. U nás si každý musí vystačiť s tým, čo sa naučí sám, prípadne od svojich kolegov.
Gros práce Ľ. Demka tvoria problémové stromy. "Spíliť strom dokáže aj skúsený pilčík. My sa špecializujeme na stromy, ktoré sa napríklad nachádzajú na problémových miestach, akými sú cintoríny, parky, obytné zóny, sochy, elektrické káble alebo kultúrne pamiatky. Na zreteli musíme mať bezpečnosť ľudí, dôležité je aj nepoškodiť majetok. Rozhodujúci je správny orez. Strom po našom zásahu musí žiť ďalej," popisuje Ľ. Demko.
Strach vraj v 40-metrových výškach nemá. Na druhej strane, aj keď dodržuje bezpečnostné predpisy, je si vedomý, že nikdy si nemôže povedať - som na 100 percent chránený. "Keď zafúka vietor, tak potom je moja práca ako adrenalínový šport. Pri tejto činnosti je nutná dobrá fyzická kondícia, preto behávam hrávam futbal a hokej. Okrem toho stromolezectvo si vyžaduje úplne čistú hlavu. Nemôžem pracovať a myslieť na problémy. Alebo tri dni flámovať, popíjať alkohol, nevyspať sa poriadne a potom ísť pracovať. To by som poriadne riskoval," hovorí o opatreniach, ktoré sa snaží dodržiavať Ľ. Demko. Riskovať sa snaží minimálne. Oveľa zodpovednejšie berie na vedomie svoju prácu odkedy si založil rodinu.
Každé povolanie vraj do istej miery človeka formuje ba až deformuje. S úsmevom to priznáva aj Ľubomír. Kým my ostatní si stromy pri cestách či v parkoch veľmi nevšímame, tento Jaklovčan im pri prechádzke, nákupoch či jazde autom venuje pozornosť. "Veľmi zradné sú stromy, ktoré navonok vyzerajú zdravé, vo vnútri sú však duté. Pozor si dávam hlavne pri brezách. Tie niekedy zvyknú byť ako špongia. Naopak, dobre sa pracuje na ihličnatých stromoch, pretože majú pravidelne rozložené konáre," prezrádza Ľ. Demko.
Na otázku, ako dlho sa plánuje venovať tejto práci, odpovedá, že nevie. "Všetko záleží od kondície, zdravia. V Nemecku som stretol stromolezcov, ktorí mali úctyhodný vek," hovorí Ľubomír v závere.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
