sme sa. "Kaštieľ či obraz," skúšal nás starosta. "Oboje," znela odpoveď.
"Nuž, kaštieľ je parchoviansky a obraz sme dali urobiť podľa originálu, ktorý visí v Betliari. Okrem nejakých dobových fotografií, ktorých je veľmi málo a sú väčšinou u súkromných zberateľov, je to jediná pamiatka, že kedysi aj v Parchovanoch stál kaštieľ. A nie hocijaký," rozhovoril sa Ján Hvozdík, ktorý už kaštieľ v jeho pôvodnej kráse nevidel, ale ako dieťa si ešte pamätá jeho zrúcaniny: "Ako školák som sa tam s chlapcami hrával, už to boli len také prízemné rozvaliny, ktoré časom úplne skryla burina a kríky. V obci ho už ako funkčný nepamätá nikto." Skutočnú podobu kaštieľa Hvozdík ako školák videl, keď boli na výlete v kaštieli v Betliari: "Obdivoval som ho, musel byť naozaj krásny. Už vtedy som myslel na to, aká je to škoda, že ho už niet. Po rokoch, keď som sa stal starostom, som si na to spomenul a rozhodol sa pre obec obraz z Betliara získať. Ešte som si pamätal, že visí hneď nad schodiskom a veru, bol na tom istom mieste aj po rokoch."
Pravdaže, kúpa obrazu neprichádzala do úvahy, preto vedenie betliarskeho kaštieľa v spolupráci s parchovianskym starostom našlo iné riešenie. "Navrhol som, či by sa nedala urobiť z obrazu kópia, s čím súhlasili a umožnili tamojšej výtvarníčke odmaľovať jeho podobu. To je presne tá kópia, ktorá teraz visí v mojej pracovni," vysvetľuje Ján Hvozdík. Priznáva, že o výstavbe a okolnostiach zániku parchovianskeho kaštieľa sa vie veľmi málo.
Anály hovoria len o tom, že jeho stavebníkom bol gróf Emanuel Andrássy (brat chronicky známeho Júliusa Andrássyho, ktorý je pochovaný v mauzóleu v trebišovskom mestskom parku pozn. red.) a stál v rozsiahlom parku s jazierkom. Samotná výstavba sa dá datovať len približne, kaplnku tu postavili v roku 1860 a možno predpokladať, že s ňou aj kaštieľ. Údajne ho vybudovali na základoch starého, ale v neogotickom štýle. Zopár zaujímavostí možno nájsť aj v starej farskej kronike. Podľa nej boli patrónom kostola a fary Andrássyovci, ktorí vlastnili väčšinu okolia. Pôvodne ale boli majiteľmi Molnárovci. V rodine však došlo k tragédii, v ktorej jeden brat zabil druhého, rodina sa vysťahovala a všetky majetky prenajala Andrássyovcom. "Andrássy sa pustil do veľkých investícií, zrenovoval a rozšíril kaštieľ, pribudoval vežu a celý statok vysoko povzniesol. Keď sa starí majitelia chceli ujať svojho vlastníctva, nestačili vyrovnať grófove výdavky a tak ich vyplatil a majetok prešiel do rúk Andrássyovcov," píše sa v kronike. Podľa nej "krásny kaštieľ, prebudovaný a rozšírený to kláštor Pavlínov prvý raz vyhorel v roku 1901 a 6. júla 1918 druhýkrát a to tak dôkladne, že viac nebol opravený."
Podľa iných zdrojov patril parchoviansky kaštieľ medzi najkrajšie novogotické stavby na Slovensku. Od ostatných sa líšil malebnosťou, ktorú zvýrazňovalo iné stvárnenie veží a použitie prvkov francúzskej, anglickej a benátskej gotiky. Jeho základ tvorila budova tvaru "L", na prízemí hlavného krídla bola biliardová sála s mozaikovou dlažbou, rytierska sála, grófova pracovňa, fajčiareň, hosťovská izba, knihovňa, izba pre služobníctvo a kúpelňa. Na poschodí sa nachádzali salóny, spálne členov rodiny a jedáleň. V bočnom krídle zase bola obrovská kuchyňa, príručná knižnica, detské izby, učebňa a izby vychovávateľov. Miestnosti boli zariadené vzácnym starožitným nábytkom, obrazmi slávnych maliarov a rôznymi umeleckými predmetmi, umelecky boli spracované aj schodište, dvere, zámky, ba aj stropy. Väčšinu interiéru zadovážil Emanuel Andrássy, ktorý bol vášnivým milovníkom umenia a zberateľom. Zo svojich početných ciest, okrem iného aj z Ázie si priniesol cenné umelecké diela, starožitnosti a trofeje, ktoré sústredil v kaštieľoch v Parchovanoch, Betliari a svojom paláci v Budapešti.
Kaštieľ stál uprostred parku, na južnej strane sa naň napájal skleník a do areálu patrila aj kaplnka s cennými zariadením a oltárnym obrazom. Spolu s kaplnkou aj skleníkom vyhorel 9. augusta 1901. Andrássyovci ho chceli dať opraviť, renovovať ho mal budapeštiansky architekt František Jablonszky. "K tomu však už nedošlo. A tak nám zostal len tento obraz a ako som zistil aj maketa, ktorú majú v depozitári múzea v Betliari," dodáva na záver starosta. Jeho snom je získať k parchovianskemu kaštieľu čo najviac informácií, fotodokumentácie a zriadiť malú expozíciu tejto časti dejín obce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
