Matku škrtila šálom, kým nevypustila dušu
Za trestný čin vraždy súdy obvykle vymerajú trest odňatia slobody od 10 do 15 rokov. V prípade, že sú splnené podmienky na mimoriadné zníženie sadzby, tak aj kratšie. Z času na čas sa na justičnej pôde vyskytnú kauzy, ktorých hlavní aktéri neskončia v cele niektorej zo slovenských väzníc. Nie, nevrátia sa domov, ale ich prechodným domovom sa stáva psychiatrická liečebňa. Jeden taký košický prípad sme vybrali zo súdneho archívu na tento týždeň.
V trojizbovom byte na Terase žila Jozefína s matkou Zuzanou. Susedia ich považovali za čudnú dvojicu. Takmer denne sa hádali a ich hlasné výmeny názorov bolo počuť široko-ďaleko. Jozefína neskôr tvrdila, že jej 70-ročná mama, o ktorú sa starala, nebola s ničím spokojná. Vraj sa vždy niečoho dožadovala, celé roky ju ponižovala a robila prieky. Podľa Jozefíny ju matka nenávidela a tým, že to vykrikovala, ju psychicky ničila. Nadávala jej do degešov, mongolov a že je postihnutá...
Tak tomu bolo aj v osudný januárový večer roku 2002. "Mama vyšla z kúpeľne a začala mi nadávať do kuriev, vykrikovala, že som bastard a podobne," opísala neskôr Jozefína údajný priebeh incidentu. "Darmo som jej dohovárala, aby s tým prestala. Sedela na posteli a provokovala ma dovtedy, kým som nestratila trpezlivosť. Podišla som k nej, chytila som ju za krk a tlačila jej hlavu k stene. S nadávaním však matka neprestala, preto som zdvihla zo zeme jej francúzsku barlu a udrela ju ňou po hlave."
Keby si Zuzana uvedomila, že jej dcéra je už poriadne vynervovaná a ďalšie hádky ju len hecujú, mohla ešte žiť. Namiesto toho Jozefínu svojimi poznámkami a nadávkami ešte viac provokovala. "Keďže mi stále neprestávala robiť ´nervy´, šla som do predsiene a zobrala odtiaľ svoj biely šál. Vrátila som sa s ním k mame, obtočila som jej ho okolo krku a podarilo sa mi ju ním trošku priškrtiť..."
Po chvíli Zuzana zmĺkla a potom stratila vedomie. Keď sa prebrala, podľa tvrdenia dcéry sa jej začala opäť vysmievať. "Preto som jej šál opäť omotala okolo krku. Dlhšiu časť som na zemi pristúpila nohou a kratšiu som oboma rukami ťahala. Matka sa zvalila na zem, no ja som ju škrtila dovtedy, kým jej nevyšiel jazyk a začala modrať. Vtedy som vedela, že je asi mŕtva..."
Jozefína bola z priebehu incidentu poriadne nervózna. Chcela si vraj zafajčiť, ale okrem ohorkov v popolníku nemala čo. Obliekla sa preto a šla do večierky na Luníku VII kúpiť si cigarety. Keď sa vrátila domov, zbalila si veci a zamierila na Obvodné oddelenie PZ Košice-Západ. "Uškrtila som svoju matku," oznámila službukonajúcemu policajtovi. Samozrejme, najprv jej neverili, no potom sa hliadka predsa len vybrala s Jozefínou na udanú adresu. Tam šokovaní policajti našli na zemi bezduché telo staršej ženy.
O dva dni neskôr vyšetrovateľ obvinil Jozefínu z trestného činu vraždy a sudca rozhodol o jej vzatí do väzby. Odtiaľ bola na základe návrhu znalcov z odvetvia psychiatrie premiestnená na psychiatrické oddelenie do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Jej duševný stav tam tri mesiace skúmali a pozorovali dvaja odborníci. "Jozefína B. trpí a aj v čase spáchania trestného činu trpela psychotickým ochorením, teda duševnou chorobou v pravom zmysle slova. Ide u nej o paranoický vývoj osobnosti, ktorý vyústil do stavu chronickej psychotickej poruchy, s charakterom choromyseľnosti," vypočul si neskôr senát názor jedného zo znalcov. Ten zdôraznil, že v myslení Jozefíny sú prítomné paranoidné bludné koncepty s bludným presvedčením a masívnym paranoidným nastavením najmä voči matke a vo vzťahoch k niektorým iným osobám, resp. udalostiam. Ide vraj o poruchu, ktorá sa vyvíja veľmi nenápadne a pomaly, takže okolie, v ktorom sa chorý človek pohybuje, ani nezbadá, že sa s ním niečo deje.
Zo záverov znalca ďalej vyplynulo, že Jozefína nevedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania, ani ho ovládať a nie je zaň zodpovedná. Pod skutok, ktorý spáchala, sa podpísal jej psychopatologický vzťah s matkou, ktorá bola tiež duševne narušená. Na otázku senátu, aká je prognóza budúcnosti Jozefíny, znalec uviedol, že nie je zlá. Rozhodnutie o tom, aký čas bude ústavne liečená, je však už len v rukách jej ošetrujúcich lekárov.
Štíhla dlhovlasá blondínka prišla na verejné zasadnutie v sprievode sociálnej sestry, ktorá s ňou pricestovala do Košíc z Psychiatrickej liečebne v Plešivci. Na otázku predsedu senátu, či porozumela, o čo ide, uviedla: "Áno, viem, že rozhodujete o mojom liečení. Návrh na jeho uloženie som dostala, aj som si ho prečítala, s liečením súhlasím. Počula som, čo hovoril znalec a chcem ešte povedať, že v mojej rodine trpia duševnou poruchou aj iní príbuzní. Preto sa pýtam, čo sa stane, keď sa raz vrátim domov?" Odpoveď znalca bola jednoznačná: "Nie je vhodné, aby sa vracala do prostredia, v ktorom žijú narušení ľudia."
Súd inak, ako odporúčali lekári, rozhodnúť nemohol. Potom, čo bolo trestné stíhanie 30-ročnej Jozefíny kvôli jej duševnému ochoreniu zastavené, jej bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
rob
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
