Prvý balón hneď po štarte pristál na streche kúpeľov
Človek oddávna túžil vzlietnuť k oblohe. Kým za antických čias sa lietanie považovalo za výsadu bohov, postupne sa oň začali pokúšať i obyčajní ľudia - konštruktéri a fantasti. Aj keď niektoré pokusy skončili tragicky, človek neprestal túžiť po tom, aby sa vzniesol k oblohe. Písal sa 14. jún roku 1906, keď mali po prvýkrát i obyvatelia Košíc možnosť vidieť ako k oblohe stúpa balón naplnený plynom.
Podľa historických prameňov balón navrhol inžinier Hans Scherle a bol to výrobok firmy Reidinger z nemeckého Ausburgu. (Čo sa nezachovalo, to je meno pilota-odvážlivca. Vie sa len, že bol z budapeštianskeho aeroklubu.)
Balón o objeme 1300 metrov kubických bol dopravený z Maďarska do Košíc po železnici, v klasickom nákladnom vagóne. V tých časoch tento balón už nebol nováčikom. Keďže bol vyrobený v roku 1902, za štyri roky, do košickej premiéry, mal za sebou 62 úspešných letov. A predsa podľa slov Ing. Ladislava Virága, predsedu pobočky Slovenského leteckého zväzu v Košiciach, v našom meste takmer dolietal. "Balón štartoval presne o 9. h z košickej železničnej stanice. Predtým ho samozrejme, naplnili plynom z blízkej plynárne. Pomaly, pomaličky sa začal odlepovať od zeme a stúpať. Ďaleko od železničnej stanice však nedoletel. Možno neboli najpriaznivejšie letové podmienky a možno urobil chybu pilot. No isté je, že balón dosadol na strechu starých parných kúpeľov na dnešnom Námestí Janka Kráľa," opisoval dramatické chvíle L. Virág (na snímke).
Ešteže sa našlo dosť dobrovoľníkov, ktorí balón dostali zo strechy kúpeľov dole a pred obedom ho presunuli na terajšie Námestie osloboditeľov. Tam mal, kvôli obrovskému záujmu obyvateľov, asi hodinovú neplánovanú prestávku, aby si ho všetci pozreli. Potom balón premiestnili na miesto jeho druhého štartu, na športové ihrisko Košického atletického klubu (KAC) na Moyzesovej ulici, aby sa o 17. hodine znovu vzniesol k oblohe. Tu už, ako pokračoval v opisovaní udalostí L. Virág, do koša balóna k pilotovi pristúpili i kapitán Králl a miestny právnik Dr. Halmy Károl.
"Ľudia vytáčajúci hlavy k oblohe boli vo vytržení. ´Tak predsa letí! Hurá! Sláva!´, ozývali sa výkriky. Tentokrát sa balón vzniesol bez problémov. Osádka na divákov hádzala kvety, dav mávajúci šatkami a klobúkmi ju na oplátku nadšene zdravil. Až dovtedy, kým sa im balón, smerujúci k Dargovu, nestratil zo zorného poľa." Niektorí ľudia balón nasledovali pešo, ďalší sa rozhodli pre dopravné prostriedky. Dokonca tri rôzne - automobil s dvojicou Š. Heiszig a O. Bártay, motocykel vedený J. Majerom a bicykel s dôstojníkom Vécseym -súťažili s balónom, kto bude v cieli rýchlejší.
Ďalšou zaujímavosťou bolo, že na "palube" balóna boli poštové holuby, ktoré osádka postupne púšťala. Aj s najaktuálnejšími správami o priebehu letu. Keď holuby prileteli do mesta, správy sa zozbierali a Košičania si ich mohli prečítať v cukrárni Bélu Štefanoviča. (Zrejme už v tých časoch sa kládol dôraz na operatívnosť spravodajstva... - poznámka redakcie).
"Balón o 19.30 h šťastne pristál pri Bidovciach. Jeho osádka získala finančnú odmenu. Ako druhý po balóne došiel do cieľa automobil Š. Heisziga, tretie miesto v rýchlosti dojazdu obsadil motocykel riadený J. Majerom."
Ešte jedna zaujímavosť sa podľa L. Virága viaže k prvému letu balóna v Košiciach, a teda aj k storočnici lietania v našom meste. Z balóna sa v toku času najdlhšie zachoval kôš. Na takmer 40 rokov sa stal exponátom dopravného múzea v Budapešti. Žiaľ, počas leteckého bombardovania maďarského hlavného mesta v II. svetovej vojne bol zničený.
Najdôležitejšie medzníky v leteckej histórii Košíc
Od balónu po nový terminál
1906 - prvé lety človeka v balóne. Štart zo železničnej stanice a z futbalového ihriska KAC
1906 - košický rodák Sándor Svachulay zostrojil v Budapešti jedno z prvých motorových, aj keď nelietajúcich lietadiel
1910 - prvý letecký deň v Krásnej nad Hornádom, predstavili sa 3 motorové lietadlá
1911 - košický rodák Béla Reiter predviedol v Budapešti verejný vzlet svojho lietadla
1913 - letecké ukážky priekopníka lietania na Slovensku Andreja Kvasza na vojenskom cvičisku (dnešná Terasa)
rok 1918
- vytvorenie vojenského leteckého oddielu stotníkom Jindřichom Kostrbom, čo boli i začiatky vojenského lietania
1920 - výstavba vojenského letiska v Barci
1923 - začiatky leteckej dopravy "Československými aerolíniami" (ČSA)
1924 - zriadenie linky ČSA Košice-Bratislava
- výstavba betónového hangáru na letisku v Barci
- stavba betónového hangáru na barčianskom letisku
1925 - veľký letecký deň na letisku v Barci
1926 - založenie Masarykovej leteckej ligy v meste a na východnom Slovensku
1928 - prvá letecká výstava v Košiciach a na Slovensku
1931 - založenie prvého letecko-modelárskeho krúžku Masarykovej leteckej ligy
- vznik plachtárskeho odboru Masarykovej leteckej ligy
1932 - prvý kurz bezmotorového lietania
1933 - zriadenie leteckej stanice ČSA na letisku v Barci
1934 - vynález spaľovacieho motora bez kľukového mechanizmu vynálezcom prof. Ing. Kolomanom Borsom
1935 - založenie miestneho aeroklubu a vycvičenie prvých motorových pilotov. Vrátane dominikánskeho prevora pátra Lexmanna
- stavba prvého klzáku Skaut v košickej Priemyselnej škole strojníckej
1936 - v rámci akcie 1000 pilotov republike bolo vycvičených päť motorových letcov
1938 - obsadenie Košíc Maďarskou armádou, na základe Viedenskej arbitráže odsun letcov z košického letiska
- výstava Východu ČSR vrátane leteckej akrobacie a padákovej veže
1941 - bombardovanie Košíc
1946 - založenie 2 pobočiek. Jednou bol Slovenský národný aeroklub Košice a druhou Železničiari Košice
- prvý povojnový kurz športových pilotov
- začiatok povojnovej leteckej dopravy Košice-Sliač- Bratislava-Brno-Praha
- pomoc Košičanov pri výstavbe oblastného výcvikového strediska Lysá Stráž
1947 - plachtársky kurz stupňa A aj B na Lysej Stráži
1948 - prvý plachtársky navijákový kurz stupňa C
- prvý prevoz pacienta lietadlom
1949 - usporiadanie prvých cieľových pretekov športových pilotov
- zlúčenie oboch pobočiek aeroklubov SNA do jedného celku
1951 - letecký deň pri príležitosti otvorenia súčasného letiska Košice
1952 - premena SNA na Doslet a potom na Zväzarm
1955 - zriadenie priamej leteckej linky Košice-Praha a späť
1957 - vyhotovenie a lety prvého motorového vírnika
1958 - začiatok činnosti aerovlekovej stanice
1959 - premiestnenie vojenských leteckých škôl do Košíc
1961 - prvý ročník Memoriálu Štefana Pisku v športovom parašutizme
- vytvorenie svetového rekordu parašutistami L. Platkom, M. Oleničinom a J. Rýdzykom
- Majstrovstvá ČSSR v upútaných modeloch
1968 - dokončenie modelárskej dráhy na Aničke
1971 - usporiadanie Majstrovstiev ČSSR v leteckej akrobacii
- Košičanka L. Felbertová získala titul majsterka ČSSR
1972 - usporiadanie prvej súťaže v raketovom modelárstve
1973 - založenie Vysokej vojenskej leteckej školy (VVLŠ) SNP
1974 - založenie Model klubu VSŽ Košice
1977 - predĺženie vzletovej a pristávacej dráhy súčasného letiska
1978 - absolvent košickej VVLŠ SNP Vladimír Remek letí do vesmíru
1979 - založenie Delta klubu, začiatky lietania na závesných klzákoch
1981 - prvá akcia záchrany pacienta vrtuľníkom
1986 - prekonanie svetového rekordu Ing. Radomírom Orlitom v motorovom lietaní
1987 - Košičanka J. Sabliková získala titul majsterka ČSSR v leteckej akrobacii
1989 - prvý let kĺzavým padákom v meste
1990 - otvorenie prevádzky strediska leteckej záchrannej služby Krištof 8
1991 - založenie leteckej spoločnosti Cassovia-Air
- vznik akrobatickej skupiny Biele albatrosy
1992 - ukončenie rekonštrukcie pristávacej a vzletovej dráhy na súčasnom letisku
- založenie Leteckej školy SNA
1993 - prvý medzinárodný leteckej deň SIAD
1994 - prvý ročník balónovej fiesty
- založenie pobočky Slovenského leteckého zväzu Košice
1995 - Košičan Dušan Šamko získal 4. miesto na prvých Majstrovstvách sveta v leteckej akrobacii "Advanced"
1996 - vznik Balón klubu - SNA Košice
- medzinárodný letecký deň SIAD
- výstava k 90. výročiu lietania v Košiciach
1997 - obnovená prevádzka na vzletovej a pristávacej dráhe košického letiska
- Svetový pohár v raketovom modelárstve
- vytvorenie letky ministerstva vnútra na novom letisku
- tandemový zoskok 88-ročného Michala Kolibáša z výšky 3000 metrov
1998 - let a šťastné pristátie 89-ročného Michala Kolibáša na motorovom rogale
1999 - zriadenie novej učebne riadenia letovej prevádzky na Vojenskej leteckej akadémii
- štart linky Bratislava-Košice Slovenských aerolínií
2000 - nákup nového protipožiarneho vozidla typu VMA-90 na letisko
2001 - začiatok výstavby nového letištného terminálu
- prílet najväčšieho ruského nákladného lietadla AN-124-100 (Ruslan) na košické letisko
2002 - otvorenie prvej etapy Leteckého múzea
- prílet prvého lietadla spoločnosti Sky-Europe Airlines
- krst lietadla ČSA typu Boeing 737-300 - dostalo meno Košice
2003 - otvorenie druhej etapy Leteckého múzea
- prvá vzducholoď na košickej Balónovej fieste
- let 94-ročného Michala Kolibáša ako pasažiera na poľnohospodárskom lietadle Zlín Z-37 (čmeliak)
2004 - odlet posledného vojenského prúdového lietadla z Košíc
- zánik výcvikovej letky VLA Biele albatrosy
- rozhodnutie o zániku Vojenskej leteckej akadémie
- vznik Leteckej fakulty Technickej univerzity
- ukončenie činnosti Vojenskej strednej školy leteckej
- začiatok Odbornej výcvikovej školy letectva Košice
- dokončenie a slávnostné otvorenie nového terminálu na košickom letisku
2005 - 1. ročník leteckej navigačnej súťaže Lietanie pod otvoreným nebom Európskej únie
- inaugurácia prvého dekana Leteckej fakulty TU F. Olejníka
2006 - oslavy 100 rokov lietania v Košiciach
Niekoľko zaujímavostí, ktoré sa viažu k lietaniu v Košiciach
Bača zo vzduchu ohrozoval baču na zemi
Prvé letisko v Košiciach fungovalo v Barci. Situované bolo medzi železničnou traťou a niekdajšou Budapeštianskou (dnes Barčianskou) ulicou. Vyrástlo oproti verejnému cintorínu. Tiahlo sa od Ryby po nadjazd na Sídlisko nad jazerom. Blízko neho bola kolónia drevených domčekov pre slabšie situovaných občanov.
Na tomto letisku bol ako prvý plátený hangár. Až postupne začali rásť murované stavby tvoriace jeden celok. Ľudia ich ľudovo volali letecké kasárne. Neskoršie pribudol veľký murovaný hangár a odbavovacia budova Československých aerolínií. Aj v súčasnosti je časť tohto komplexu (okrem hangárov) zachovaná. Celý objekt čaká na zaradenie do zoznamu chránených kultúrnych a technických pamiatok, pretože je ojedinelým objektom na území bývalého Československa. Dokonca tam doteraz rastie prvá lipa, ktorú zasadili na úrovni spomínaných kasární. Zachovala sa aj budova, spred ktorej odštartovala prvá linka spoločnosti ČSA. Momentálne ju využíva ako sklad Letecká vojenská nemocnica. Doteraz existuje i odbavovacia budova ČSA. Súkromná firma ju zrenovovala a je tam predajňa talianskeho nábytku. Väčšina stavieb bývalého leteckého komplexu však chátra.
Druhý let balóna pred 100 rokmi sa uskutočnil z ihriska KAC, teda Košického atletického klubu. Situovaný bol na pozemku, kde je dnes budova polície.
Do začiatku výstavby sídliska Nové mesto (dnes Terasa alebo Západ) toto zatrávnené územie slúžilo ako vojenské cvičisko. Tam absolvoval prvé lety na motorovom lietadle dolnozemský Slovák Andrej Kvasz. Najprv však lietadlo predviedol na zemi zvedavých divákom na ihrisku KAC.
Prvé lety klzákov Masarykovej leteckej ligy sa uskutočnili na starom letisku v Barci. Neskôr sa "letci" spúšťali z úbočia Podhradovej a leteli smerom na dnešnú Aničku, predtým Gajdove kúpele. Pristávali medzi Hornádom a úbočím, na mieste, kde kedysi jazdila električka. Smyčku mala pri súčasnom moste cez Hornád vedúcom od Kostolianskej cesty do MČ Ťahanovce-obec.
Liahňou športových a neskôr vojenských pilotov sa stala súčasná SPŠ strojnícka, ktorá bola už v bývalom Uhorsku renomovanou vzdelávacou inštitúciou.
Pri výcviku športových pilotov v rámci akcie Tisíc pilotov republike inštuktor lietania, ktorý sedel vzadu, komunikoval so žiakom sediacim vpredu, paličkou. Keď mal žiak letieť doprava, učiteľ ho klepol paličkou po pravom pleci. Keď doľava, po ľavom. A keď mal letieť rovno, tak ho buchol po hlave. Rovnako žiak "inkasoval", aj keď bol polomer zákruty iný ako predstavy inštruktora. Žiakovi to dal najavo dvojitým klepnutím na plece. Čo sa dalo robiť, keď vysielačky nemali?
Stalo sa i to, že pri vzlietnutí lietadla typu Piper, pilotovi odpadlo koleso. Ľudia, to let pozorovali, boli samozrejme, vo vytržení. Báli sa, ako zosadne. Dobrý pilot však dokázal pristáť aj s jedným kolesom.
Ďalší pilot zase musel núdzovo zosadnúť na trávnatú plochu, kde oddychoval nič netušiaci bača. Krídlo lietadla ho skutočne len tesne minulo. Keďže pilot sa volal Bača, doteraz si piloti rozprávajú túto skutočnú príhodu, ako Bača ohrozoval baču.
Staré letisko v Barci pomaly na rozmach letectva nestačilo. Keďže kvôli jeho obmedzeným rozmerom došlo tam i k trom haváriam, začala sa hľadať nová plocha,
ktorá by vyhovovala leteckej doprave. Tak sa vytypovalo územie medzi Barcou a Perešom, kde vyrástlo súčasné letisko. Jeho staviteľom bol prešovský rodák Anton Gregor. Mimochodom, bol aj plachtárom a motorovým pilotom. Kurz letectva absolvoval v roku 1946.
LIA
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
