Telo a duch jedno sú túto pravdu si treba vždy pripomínať
Liečiť chorobu v človeku a nie človeka v chorobe
Trápila ju neustála únava, občas sa jej zakrútila hlava, pobolievali ju kĺby aj nohy. Po dlhých a náročných vyšetreniach bol verdikt jasný: roztrúsená skleróza. Pani Ivana - mladá, iba 26-ročná žena, zhodou okolností lekárka, nepotrebovala podrobné vysvetlenie. Dobre vedela, čo ju čaká. Toto degeneratívne ochorenie graduje rôznou rýchlosťou a keďže napáda ložiská nervových vlákien, ktoré postupne prestávajú vysielať vzruchy, človek obyčajne končí na invalidnom vozíku. Obmedzené prostriedky klasickej medicíny práve pri tejto diagnóze hovoria: je to nevyliečiteľná choroba, jej priebeh sa dá iba zmierňovať.
Osvietený človek hľadá cesty na riešenie predovšetkým v sebe a pátra tiež po ľuďoch, ktorí sa na problém vedia pozrieť aj z iného uhla. A tak doktorka pani Ivana zašla za iným pánom doktorom, konštitučným homeopatom Petrom Kubisom (na snímke). A keďže tento doktor akoby znovu objavil Hahnemannov základný homeopatický princíp - liečiť choré vnútro, (lebo duch a telo jedno sú), postupne sa dopracoval k záveru, že u pani Ivany sa všetko začalo obyčajným zápalom vlasových cibuliek, ešte niekedy v detstve. Klasická liečba zápal potlačila. Prešlo pár rokov, až do času dospelosti, keď sa vtedy už u doktorky Ivanky - objavil ekzém. Usilovne ho natierala steroidnými mastičkami, až kým sa nezatlačil niekde do úzadia. O pár mesiacov sa objavili hnačky neidentifikovateľného pôvodu. Antibiotiká zabrali v priebehu troch dní, ale po čase sa hnačky opäť vrátili. Okamžite sa pridružili aj problémy so zrakom, čo je už jeden z príznakov ochorenia na sklerózu multiplex. Doktorovi Kubisovi to bolo jasné: problém sa presunul z menej dôležitého do závažnejšieho systému.
Vysvetlenie je prosté: zápal vlasových cibuliek a tiež ekzém sa podľa embryológie vyvíjajú v prvej zárodočnej vrstve, kde vzniká pokožka. Problémy črevného traktu to je už druhá vrstva - (choroba postúpila do náročnejšieho štádia) a odrazu tu bola roztrúsená skleróza, čo je šiesta zárodočná vrstva, v ktorej vzniká nervový systém. Toxín, ktorý sa nenápadne prejavil na vlasových cibuľkách z tela nezmizol, iba sa presunul, ba priam skočil na nervy, aby ich postupne vyradil z činnosti.
Liečenie je v súlade
s prírodnými zákonmi
Uplynulo už 250 rokov, čo na zem prišiel zakladateľ homeopatie Samuel Hahnemann. Dielo Organon, z ktorého sa dá vychádzať ako z biblie, prepisoval šesťkrát. Zanechal tu presné postupy, ako ísť krok za krokom, aby sme dosiahli úplné vyliečenie. A čo to znamená slovami dr. Petra Kubisa? "To znamená, že budeme uplatňovať najmodernejšie poznatky z embryológie, genetiky, imunológie, fyziológie, aj biochémie", konštatuje vecne. Treba povedať, že dr. Kubis nemá k dispozícii žiadne prístroje, ale riadi sa princípom: liečiť človeka v chorobe a nie chorobu v človeku. Dôležité je pacienta spoznať do hĺbky, zistiť aké sú jeho vlastnosti tie, s ktorými prišiel na svet spolu s genetickou výbavou. Lebo gén riadi bunku. A bunka tá malá čarodejka v nás, môže fungovať tíško a dobre, ale aj všeličo povyvádzať.
Je veľmi pravdepodobné, že človek s menšou dôverou v tento jednoduchý, a predsa účinný systém, by 14 dní "lietania" považoval za dyzentériu a sotva by to riešil bez medikamentov a bez paniky. Doktorka Ivanka naopak, tešila sa a vydržala. Samovoľným čistením sa telo zbavilo toxínov. Aj tých, ktoré spôsobili roztrúsenú sklerózu.
Liečenie podľa prírodných zákonov musí prebehnúť tak, že samo telo sa bude postupne vysporiadavať s problémami, ktoré človeka trápili predtým. Škála chorôb sa u pani Ivany postupne prinavracala až tam, kde to začalo k zápalu vlasových cibuliek. Keď dostala malú kožnú erupciu bolo jasné, že je vyliečená. A k tomuto spätnému liečivému procesu musí dôjsť vždy, nech je terapia akákoľvek. Ivana užívala konštitučný homeopatický liek vytvorený iba pre ňu, podľa jej konštitučných vlastností. Medzi ne patrila, napríklad, aj vlastnosť, ktorá sa často vyskytuje aj u onkologických pacientov: príliš veľká svedomitosť.
Ešte v detskom veku, hneď ako prišla zo školy, pustila sa do učenia a neprestala dovtedy, kým všetko nezvládla. Ak dostala nejaké úlohy či už doma alebo v škole, bezodkladne ich riešila. To bolo v nej, takúto výbavu dostala do vienka. Príliš veľká zodpovednosť, napätie a málo oddychu často privodí aj iný vážny zdravotný problém. Veď telo sa nedá oddeliť od psychiky.
Autizmus a imbecilita
sa vedia vytratiť
Dr. Kubis sa stretol s prípadom, keď obyčajný opar (herpes) na pere dievčaťa vyústil do stavu jej hlbokého bezvedomia. Dievča mastičkou potlačilo vírus herpesu, ktorý sa z povrchu stratil, ale nie z tela. A keďže jej organizmus bol mimoriadne vnímavý na toxíny, ten "skočil" z prvej úrovne rovno na šiestu, kde paralyzoval celé telo. Počas mesiaca si s tým nikto nedokázal poradiť, nič nezaberalo. Keď zúfalí rodičia zavolali dr. Kubisa ako poslednú nádej, z rozhovoru vyplynulo, že noxou, teda škodlivinou, ktorá to spôsobila, by mohol byť onen vírus herpesu. Dievčatko dostalo špeciálne pre ňu pripravený homeopatický preparát. Keď sa na pere opäť objavil herpes, bolo jasné, že všetko je definitívne preč. Ten však už nechali bez mastičiek. "Dozrel a sám odišiel", s úsmevom to uzavrie dr. Kubis.
Niekoľko ďalších príbehov má podobný záver. Dieťa s diagnózou imbecilita, ktorá sa považuje za nemennú a bojí sa jej každý rodič, sa po liečbe stalo najlepšie prosperujúcim žiakom na normálnej základnej škole. "V takýchto prípadoch však treba s terapiou začať v čo najranejšom veku," doplní dr. Kubis. Tento typ homeopatie je rovnako úspešný napríklad aj u autistických detí, ba sú aj prípady, keď sa schizofrenici vrátili do bežného života.
Ľudí voľakedy kvárili celkom iné choroby ako dnes, ale princípy sa v podstate nezmenili. Voľakedy to bol svrab, pohlavné choroby ako kvapavka či syfylis, tuberkulóza... Dnes sú to hlavne srdcovocievne a onkologické choroby, ktoré patria medzi najdeštruktívnejšie. V Indii, v ktorej dr. Peter Kubis už niekoľkokrát pobudol, je to trocha inak. Tu sa dá stretnúť s leprou aj s malomocenstvom, aj s niektorými ťažko identifikovateľnými ochoreniami, lebo u nás sú už skôr výnimočné. Je to dobrý priestor na štúdium aj na kvalitnú homeopatickú prax. Nezriedka sa stane, že k lekárovi počas dňa príde aj vyše sto ľudí.
Základnou myšlienkou výučbových seminárov je myšlienka, že telo a duch jedno sú. Prichádzajú sem doktori z celého sveta, aby indických pacientov s tou najširšou škálou zdravotných problémov, aké si u nás doma sotva vieme predstaviť, liečili konštitučnou homeopatiou na základe embryológie, genetiky a ďalších najmodernejších poznatkov. Ťažko sa tomu verí, ale už pred 250 rokmi o tom písal jej zakladateľ Samuel Hahnemann.
Na záver už iba jedna myšlienka: Iba málokedy si človek uvedomí, aká dôležitá je čistota myšlienok, slov i následných činov pre vlastné zdravie.
Ako syn chudobného roľníka získal vzdelanie
Skutočný príbeh s poučením
Volal sa Fleming a bol to chudobný škótsky roľník. Raz počul z neďalekej bažiny volanie o pomoc. Našiel tam vydeseného chlapca po pás v bahne, ako kričí a usiluje sa dostať von. Roľník vyslobodil mladíka, čím ho zachránil pred pomalou a strašnou smrťou.
Nasledujúci deň pri Flemingovej záhradke zastal luxusný voz a vystúpil z neho elegantne oblečený šľachtic. Predstavil sa ako otec chlapca, ktorého roľník vytiahol z bahna.
"Chcem sa s vami vyrovnať," povedal šľachtic. "Zachránili ste život môjmu synovi."
"Nie, nemôžem prijať peniaze," zdráhal sa roľník. V tej chvíli sa vo dverách objavil roľníkov syn.
"Toto je váš syn?" - opýtal sa šľachtic.
"Áno," odvetil ten.
"Dovoľte teda, aby som mu poskytol rovnakú úroveň vzdelania, aká sa dostane môjmu synovi. Ak sa ten mladík aspoň trocha podal na otca, určite z neho vyrastie muž, na ktorého budeme obaja hrdí."
A tak sa aj stalo. Syn roľníka Fleminga chodil do najlepších škôl a po čase promoval na Lekárskej fakulte St. Mary´s Hospital Medical School v Londýne. Po čase sa stal svetoznámym ako vynálezca penicilínu Sir Alexander Fleming (na snímke).
Prešli roky, keď syn toho istého šľachtica, ktorého zachránil roľník z močiara, dostal zápal pľúc. Čo zachránilo život tomuto chlapcovi? Penicilín. Ten šľachtic sa volal Lord Randolph Churchil a jeho syn sir Winston Churchil.
Ono biblické: ´Čo zaseješ, to zožneš´ nikdy nestratí platnosť.
Monáda tradičný symbol jinu a jangu
Jeden klesá, druhý stúpa
Nezriedka sa stretávame s obrazcom, ktorému sa hovorí monáda. Je to tradičný symbol jinu (čierna farba) a jangu (biela farba), pričom v obidvoch polovičkách sú akoby zárodky týchto zdanlivo protichodných síl.
Monáda predstavuje niektoré vlastnosti aspektov jin a jang. Jin rastie smerom dole, teda má tendenciu klesať /zem/, zatiaľčo jang má tendenciu stúpať /slnko/ a rastie smerom hore.
Do aspektu Jin patrí napríklad noc, tma, Mesiac, Zem, voda, zima, žena, pasivita /pokoj/, dole, klesanie, dostredivá sila, uvoľnenie, cukor, zelenina a ďalšie.
Do kategórie jang sa priraďuje oheň, Slnko, nebesá, energia, aktivita, muž, leto, svetlo, stúpanie, odstredivá sila, napätie, soľ, mäso a ďalšie.
Jin a jang nie sú strnulé a nemenné sily. Môžeme ich chápať ako relatívne, ktoré sa menia podľa okolností. Plynule prechádzajú jedna do druhej (noc a deň, ročné obdobia...) a vzájomne sa dopĺňajú. Bez tmy by sme si neuvedomili deň a bez chladu teplo.Oba princípy sú rovnako potrebné a ich vyváženosti sa hovorí harmónia.
Existuje krásny indický príbeh, keď majster urobí čiaru do piesku a vyzve svojich žiakov, aby túto čiaru predĺžili bez toho, aby sa jej dotkli. Žiaci sa nad tým zamýšľali niekoľko hodín, ale na nič neprišli. Majster nakoniec podišiel k čiare a vedľa nej vyryl ďalšiu kratšiu čiaru. Ktorá z nich je jin a ktorá jang nech zváži súdny čitateľ.
Vývoj prebieha v cykloch gradujúcich do bodu nula
Zrýchľovanie času
Tiež máte pocit, že čas beží stále akosi rýchlejšie? A čo keď je to naozaj pravda? Jeden z programov, ktorý vychádza zo štúdia I-ťingu, mayského kalendára a ďalších prameňov, vypracovali teóriu, podľa ktorej vývoj prebieha v neustále sa zrýchľujúcich cykloch gradujúcich do bodu nula, ktorý je podľa nich totožný práve s koncom veľkého cyklu mayského kalendára, čo je dátum 21.12.2012.
Netreba sa zľaknúť, aj keď sú aj takí ľudia, čo sa stále niečoho boja a čakajú na rôzne "konce sveta". Ani Nostradamove proroctvo však nepredpokladalo svetový zánik. On iba hovoril o konci sveta takého, aký ho poznáme. Vždy šlo teda o uzatvornie jednej vývojovej etapy a nástup druhej. Dokážeme si predstaviť človeka, ktorý tu žil pred 200 rokmi a vstúpil by bez prípravy do tohto obdobia? Ako by reagoval?
Nech je to už akokoľvek, ale svet sa mení naozaj stále rýchlejšie. A je len na nás, či to zvyšovanie vibrácií dokážeme nasledovať vzrastom svojho osobného vyžarovania, vývojom k hlbšej morálke (aj keď dnes sa nad týmito slovami kde-kto môže usmiať), aj množstvom lásky, ktorú dokážeme vôkol seba rozdávať. Plynulé prechádzanie do "nového veku" by v takom prípade malo byť bezbolestné, ba dokonca radostné.
Rozdiel medzi pravým a falošným mystikom
Klame nielen iných, ale aj seba
"Ako rozpoznáme pravého mystika od falošného? - pýtali sa žiaci, ktorí prejavovali prehnaný záujem o všetko okultné.
"Ako rozpoznáte pravého spáča od takého, čo spánok len predstiera? - opýtal sa Majster.
"To sa nedá. Len sám spáč vie, kedy spánok predstiera"- odpovedali žiaci.
Majster sa usmial. Neskôr povedal: "Ten, čo spánok predstiera, môže oklamať ostatných - no nemôže oklamať seba. Žiaľ, falošný mystik môže klamať nielen iných, ale i seba."
Anthony de Mello: Minúta múdrosti
Stranu pripravila: Lea Gallová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
