IX. ročníka Rally Opatovská - Žiť na plný plyn. S myšlienkou organizovať niečo také prišli pred rokmi spevák a hudobník Erik Aresta a Košičanka Anetta Smiková, ktorá sa venuje charitatívnych činnostiam. Počas rallye si za volanty áut sadajú osobnosti športového, kultúrneho a spoločenského života, osádku tvoria rôznym spôsobom hendikepovené deti.

Hlavným sponzorom akcie je už tradične U. S. Steel Košice, ktorý finančne aj účasťou členov vrcholového manažmentu sediacich za volantmi áut, podporil aj tento IX. ročník.

Celý minulý týždeň bolo počasie hrozné. Vietor, dážď a slnka nikde. I keď sa deti zo ZŠ na Opatovskej každý rok tešia na toto podujatie, ešte v stredu podvečer to kvôli počasiu vyzeralo, že z pretekov nič nebude. Na druhý deň sa však stalo čosi nečakané. Keďže bolo 1. júna a deti oslavovali Medzinárodný deň detí, počasie si povedalo, že nemôže byť bez srdca. Odohnalo všetky chmáry a od predpoludnia do skončenia pretekov bolo príjemne, slnečno a bez dažďových kvapiek.

Hendikepovaných deťom z Opatovskej teda počasie nepokazilo radosť. Jedinou chybičkou krásy bolo, že všetky deti si do áut so známymi osobnosťami nemohli sadnúť. Súťažiacich vozidiel bolo len 30 a do každého sa vošli tri 3 deti, čo je spolu 90 detí. Keďže základnú školu navštevuje vyše sto rôznym spôsobom postihnutých detí, všetkým sa miesto neušlo.

Medzi účastníkmi bolo opäť niekoľko známych tvárí. Štartovné čís1o 1 mal moderátor TV Markíza Patrik Herman, č. 2 spevák a hudobník Erik Aresta. Trojku mal spevák a moderátor Dano Junas, so šestkou sa na štart postavil košický spevák Peter Stašák. Číslo 7 mal na aute jeden z operných bratov Dvorských - Jaroslav a s číslom 9 mal vyraziť predpovedač počasia TV JOJ Juraj Hajdin. Na neho však musíme nabonzovať, že z Bratislavy do Košíc bez problémov došiel. Potom sa však dostal na Sídlisko Dargovských hrdinov a odtiaľ na Opatovskú nie a nie trafiť. Museli po neho ísť. Kvôli meškaniu nevyrazil na trať v stanovenom čase. Ale, až keď mali štartovať vozidlá s číslami 21 a 22, prednostne ho pustili. J. Hajdin nakoniec po blúdení svoju reputáciu napravil. Tak šliapal na plyn, a jeho detská posádka odpovedala na súťažné otázky, že si vyjazdili 3. medailové miesto.

Hoci sa P. Herman bál, že zablúdi, vrátili sa skôr ako o štyri dni

Čas si nevšímal, dával pozor na kuželky

Moderátor Markízy Patrik Herman je už na súťaži ako doma. Veď tu bol tento rok piatykrát. A predsa mal obavu, ako trasu zvládnu, lebo vraj má ešte problém sa v Košiciach orientovať. "Pár záchytných bodov ale poznám. Tými najpodstatnejšími sú hotely, obchodné centrá, polícia. Keď viete, kde je polícia, nezablúdite. Keď poznáte hotely a reštaurácie, neumriete hladom." Napriek tomu, keď s posádkou, ktorú tvorili Janka, Kristína a Radko s mamou, vyrážal na trať, vtipne poznamenal, že keby do štyroch dní späť neprišli, organizátori nech pošlú niekoho, čo ich pohľadá. To sa však nestalo, do cieľa trafili.

Účasť v Košiciach je pre P. Hermana okrem stretnutí s deťmi vždy aj motiváciou, že snáď to raz vyjde a on sa postaví na najvyšší stupienok. Na podobných súťažiach v Bratislave a v Brne sa mu darí, len v Košiciach sa ešte ani raz nedostal medzi najlepších. I keď, tento rok to čiastočne vyšlo, s posádkou obsadil 2. miesto. Prečo nie prvé? "Na súťaži máme my, vodiči, jazdu zručnosti. A ja som viac dával pozor na bezpečnosť detí a na to, aby som nezhodil kuželky, ako na čas," zdôvodňoval Patrik pomalšiu jazdu.

Kristínka, Radko a Janka, ktorí sa s ním v aute viezli, sa aj druhej priečke tešili. A vôbec sa s ním v aute nebáli. Patrik je vraj veľmi dobrý šofér. "Myslím, že volant ovládam. Ročne, kvôli práci, odjazdím okolo 60-tisíc km. Rád jazdím rýchlo, no vždy dávam pozor. Ono šoférovať pomaly neznamená vždy aj bezpečne," prehlásil.

Rallye Opatovská bola pre P. Hermana relaxom aj možnosťou zabudnúť na smutné veci, pretože príbehy ľudí v Lampárni sú neraz veľmi vážne. Tentokrát však smutné chvíle zažil i v osobnom živote. "V priebehu dvoch týždňov mi zomrela babička a o pár dní som pochoval otca. Do Košíc som aj preto potreboval prísť. Nech sa s deťmi vybláznim a prídem na iné myšlienky, čo sa podarilo. Deti boli úžasné. I keď v aute výskali, kričali, bol to dôkaz, že si jazdu spolu so mnou užívali."

Patrik je presvedčený, že na budúci rok opäť na rallye príde. Dôvodov bude viac. Napríklad, nemal by chýbať na jubilejnom ročníku. Túži tiež konečne obsadiť 1. miesto. A hlavne sa znovu stretnúť s deťmi, ktoré ho považujú za svojho kamaráta.

Peter Stašák sa považuje za vodiča - jednotkára

Vedľa seba nemá rád kibicov

K nováčikom akcie patril spevák Peter Stašák. I keď na podobných charitatívnych aktivitách nezvykne chýbať, prísť môže len vtedy, keď má v bohatom programe voľné okienko. A keď vie o akcii včas.

"Tentokrát ma A. Smiková oslovila s predstihom, mohol som si urobiť voľné popoludnie, preto som jej bez váhania povedal - áno. Deti, najmä takéto deti, sú v aute príjemnou spoločnosťou. I keď ako vodič nemám veľmi rád, pokiaľ vedľa mňa sedí niekto, kto mi ´kibicuje´ do šoférovania. No posádka mohla..."

P. Stašák sa považuje za dobrého vodiča, jednotkára. Najazdených má tisícky kilometrov. Pritom sa snaží jazdiť pozorne, nepreháňa to s rýchlosťou, nepredbieha sa zbytočne, najmä na priechodoch pre chodcov maximálne zvýši opatrnosť a sústredenosť. "Už mám vek nato, že nejazdím rallye. Takže, ak niekam idem autom, ja cestujem a nie pretekám."

Hoci do súťaže šiel P. Stašák pevne rozhodnutý, že vyhrá, nevyšlo to. Možno aj na tejto rallye viac šoféroval, ako pretekal. Mať však v aute tri detské životy, ani sa mu nečudujeme. Po jazde potvrdil to, čo povedal pred ňou - že ak niekto na súťaži niečo pokazí, určite to bude on, lebo deti všetko vedeli stopercentne. "Na čom mi to nevyšlo? Na jazde zručnosti. Absolvoval som ju okolo 40 sekúnd, kým tí druhí, myslím šoféri, boli rýchlejší. Je to však samozrejmé, sú mladší a razantnejší. Na budúci rok i ja pritlačím plynový pedál viac na podlahu...," prehlásil.

Jaroslav Dvorský súťažil hneď po návrate zo Soulu

V mobile mal pre istotu číslo polície

Operný spevák Jaroslav Dvorský bol na akcii prvý raz, a treba povedať, klobúk dolu. Nie pred umiestnením, to nebolo medailové. Ale iba deň pred súťažou pricestoval z ďalekého Soulu a namiesto toho, aby sa hodil do postele, prišiel medzi hendikepované deti. "Keby išlo o moju akciu, určite by som oddychoval a potom sa venoval dcérke a rodine. A až zajtra by som robil niečo iné. Tieto deti však čakali, a keď im aspoň trošku môžem urobiť radosť, chcem im ju urobiť," povedal J. Dvorský pred štartom.

Keďže sa považuje za dobrého vodiča, jazdy po košických uliciach sa nebál. Každá cesta je vraj zradná vtedy, ak po nej jazdia bezohľadní šoféri, čo neuvažujú o tom, že im v meste kedykoľvek môže vbehnúť do cesty dieťa alebo nepozorný starší človek. "Skôr mám obavy z údajov v itineári. Teda, či sa budem vedieť orientovať. Hoci som v Košiciach už viac ako dva roky, poznám len styčné body ako hotel Slovan, OD Dargov, Štátne divadlo a nemocnicu, kde som nedávno dva týždne ležal. Pre istotu mám preto v mobile uložené telefónne číslo na políciu, keby sme sa náhodou s deťmi stratili..." Použiť ho však J. Dvorský nemusel. I vďaka dobrému navigátorovi sa do cieľa vrátili všetci celí a zdraví.

Dano Junas pred vjazdom do zákrut "zatváral" oči

S policajtmi sa nezvykne hádať

Dano Junas bol na košickej rallye súťaži prvýkrát, no s deťmi to nebolo jeho prvé stretnutie. Už asi 15 rokov spolupracuje s dievčatami a chlapcami žijúcimi v detských domovoch. Do Košíc prišiel na pozvanie P. Hermana. "Rozhodnutie neľutujem. Všetko je tu super a dobre pripravené," pochválil košických organizátorov.

D. Junas mal pred rokmi vážnu dopravnú nehodu, z ktorej si, ako povedal, nič nepamätá. Len obrovskú bolesť, ktorá ho trápila, keď sa po troch týždňoch prebral z kómy. Práve preto, že nevie, čo sa ako udialo, zo šoférovania traumu nemá a za volant si nesadá s obavami. S rešpektom však áno. "Myslím, že som celkom dobrý šofér. Aj keď je pravda, že ak ma časový stres pritlačí, zvyknem jazdiť rýchlejšie, ako by som mal. Keď ma v takej situácii nachytajú policajti, nezvyknem s nimi diskutovať. Skôr poviem - ´Áno. Viem. Koľko?´ Je to určite rozumnejšie ako otvoriť okienko a začať sa s nimi hádať. Čo môžem vyhádať, keď idem po úseku, kde je 80-tka rýchlosťou 140 km? Ťažko sa môžem vyhovávať."

D. Janus priznal, že trasu súťaže si vopred neprešiel. "Košice trochu poznám. Slovan, ´bužňu´, K-2.... Tade však trasa asi nevedie..." Po súťaži mal celkom dobrú náladu. Do cieľa došiel šťastne vďaka dobrej navigátorke. "A tiež vďaka deťom. Keď sme vchádzali do zákruty, vždy, lebo som mal obavy, som ´zavrel´ oči. A deti kričali, kedy sme z nej vonku," neodpustil si D. Junas vtipkovanie na svoj účet.

Erik Aresta priznáva, že mu trochu chýba vojenský dril,

Nevie, ktorá ruka je ľavá a ktorá pravá

Jeden z organizátorov súťaže - Erik Aresta - mal štartovné číslo 2. Druhý však do cieľa nedošiel. V posledných rokoch má stále nejaké problémy. Vlani ho zradilo auto, takže na súťaž mu svoje žihadielko musela požičať kamarátka Katka. Tentokrát to tiež takmer vyzeralo na skrat. "V utorok som bol s autom na STK, nech bude na pretekoch všetko v poriadku. A práve pri kontrole mi praskla brzdová hadička. Nechápem, ako je to možné. No je aj dobre, že odišla pri mechanikoch a nie počas súťaže."

E. Aresta je spokojný, že rallye súťaž sa stala súčasťou diania v meste. Na jubilejný, 10. ročník, chce samozrejme, prísť. I keď mu trošku nešlo do hlavy, že tento bol už 9. ročník, on rátal, že len ôsmy. Okrem matiky má zrejme Erik problémy aj s tým, ktorá ruka je pravá a ktorá ľavá. Priznal sa totiž, že sa mu pri Carrefoure podarilo zablúdiť. Hoci deti mu hovorili, že má odbočiť doľava, šiel doprava. "Určite je to tým, že som nebol na vojne, a tak sa mi do krvi nedostal dril ľavá, pravá, ľavá, pravá . .."

Ako vodič patrí Erik k pomalším. "Keď niekam ideme, náhodou pritlačím plynový pedál a ručička ukazuje 110 km, ostatní podotknú: ´U há. Čo sa stalo? Ponáhľame sa...?´ Za obdobie, čo šoférujem, som sa dosť vylietal. Predtým som síce došiel niekam o 20 minút skôr, no bol som nervózny, vystresovaný, a žiaden efekt, len riskovanie. Takže, teraz pohoda..," dodal E. Aresta.

Text: Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári