prebiehali prevažne v dvoch dňoch. Presnejšie, voľby sa uskutočnia v sobotu 17. júna 2006 od 7:00 hod. do 22:00 hod. Na základe parlamentných volieb občania Slovenskej republiky volia svojich zástupcov v Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej ako NR SR), ktorá predstavuje zákonodarnu zložku moci a je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom (teda orgánom oprávneným príjimať ústavu a zákony). NR SR alebo parlament sa skladá zo 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky. Poslanci ako zástupcovia občanov vykonávajú mandát im zverený podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi (tzv. zákaz imperatívneho mandátu). V histórii samostatnej Slovenskej republiky ide v poradí o štvrté voľby do NR SR po predčasných voľbách v roku 1994, a pravidelných voľbách v rokoch 1998 a 2002. Zároveň ide o historicky prvé parlamentné voľby počas členstva SR v Európskej únii.

--------Kto môže voliť----------

Právo voliť do NR SR má každý občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕši 18 rokov veku.

Kto nemôže voliť (prekážky volebného práva)?

Aj pri dosiahnutí potrebného veku sa volieb nemôže zúčastniť občan, ak mu v tom bráni jedna z nasledujúcich prekážok výkonu práva voliť:

- jeho osobná sloboda bola obmedzená z dôvodu ochrany zdravia ľudí (napr. je prenášačom epidemiologického vírusu),

- je počas konania volieb vo výkone trestu (bol právoplatne odsúdený),

- bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony (svojprávnosti).

Je možné voliť, ak som občanom SR (mám slovenské občianstvo), no trvalý pobyt mám v zahraničí?

Podľa nového zákona o voľbách do NR SR sa volieb môžu zúčastniť aj občania SR s trvalým pobytom v zahraničí. Podmienkou je, že takýto volič požiada o zápis do osobitného zoznamu voličov, ktorý vedie Mestská časť Bratislava-Petržalka. Písomná žiadosť musí byť doručená najneskôr 50 dní predo dňom volieb (v piatok 28. apríla 2006). Táto lehota už teda pominula.

Je možné voliť, ak mám trvalý pobyt na území SR, no v čase volieb budem v zahraničí?

Na základe nového zákona o voľbách do NR SR sa volieb môžu zúčastniť aj občania s trvalým pobytom v SR, ktorí budú v čase volieb v zahraničí. Podmienkou je, že takýto volič požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt, o voľbu poštou. Písomná žiadosť musí byť doručená najneskôr 50 dní predo dňom volieb (v piatok 28. apríla 2006). Aj táto lehota už uplynula.

Je možné voliť, ak budem v čase volieb mimo bydliska, ale na Slovensku?

Áno, je to možné. Ak volič nebude môcť voliť vo volebnom okrsku, v ktorom je zapísaný do zoznamu voličov (v mieste jeho trvalého bydliska), môže požiadať obec v mieste jeho trvalého bydliska o vydanie voličského preukazu (volič by mal vedieť vopred, že vo volebný deň nebude doma, aby si mohol voličský preukaz vybaviť vopred). Žiadosť o vydanie voličského preukazu je možné podať najskôr 30 dní (vo štvrtok 18. mája 2006), najneskôr však 2 dni predo dňom volieb (vo štvrtok 15. júna 2006, teda zajtra). Voličský preukaz ho následne oprávňuje na zápis do zoznamu oprávnených voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku na celom území Slovenska, ktorý vykoná volebná komisia v okrsku kde sa volič rozhodne využiť právo voliť.

Kam mám ísť voliť?

Volebný akt sa odohráva vo volebnej miestnosti. To, do ktorej kto patrí, sa každý dozvie z oznámenia „Oznámenie o mieste a čase konania volieb", ktoré by mu obecný úrad mal doručiť najneskôr 25 dní predo dňom volieb (teda najneskôr v utorok 23. mája 2006) do miesta jeho trvalého bydliska. V ňom je uvedený čas konania volieb, volebný okrsok a miesto (konkrétna volebná miestnosť), kde môže volič voliť, s uvedením presnej adresy tejto volebnej miestnosti. Ak by náhodou občan toto oznámenie nedostal, je nutné sa informovať na príslušnom (vlastnom) obecnom úrade.

Ako zistím, že som zapísaný vo voličskom zozname?

Volič si môže v úradných hodinách obecného úradu overiť, či je zapísaný v stálom zozname (vedie ho obec). Môže požadovať doplnenie údajov, príp. vykonanie opráv. Obec je povinná žiadosti vyhovieť alebo do troch dní písomne oznámiť voličovi dôvody, pre ktoré žiadosti nemôže vyhovieť.

Čo mám robiť, ak obecný úrad nevykonal doplnenie, či zmenu mojich údajov?

Ak sama obec neodstráni chyby, či nedostatky v stálom zozname, môže sa dotknutý volič obrátiť na okresný súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo doplnení do stáleho zoznamu. Súd musí rozhodnúť do troch dní od podania návrhu, pričom proti takému rozhodnutiu už nie je možný opravný prostriedok. Na základe rozhodnutia súdu vykoná zmenu v stálom zozname obec, v deň volieb vykoná zmenu v zozname voličov okrsková volebná komisia.

Je možné voliť, ak budem v čase volieb v nemocnici alebo inak neschopný prísť do volebnej miestnosti?

Je to možné. Ak sa volič nemôže dostaviť do volebnej miestnosti a zdržiava sa v čase voľby v obci, kde má trvalý pobyt, alebo má voličský preukaz, môže požiadať okrskovú volebnú komisiu (podľa oznámenia, ktoré prišlo každému voličovi domov, by mal každý volič poznať svoju komisiu, príp. ak má volič voličský preukaz, môže požiadať ktorúkoľvek volebnú komisiu), aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti (doma, v nemocnici). V takom prípade komisia vyšle k voličovi 2 svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Za voliča, ktorý nemôže pre zdravotné postihnutie sám vložiť obálku do volebnej schránky, môže ju na jeho požiadanie a v jeho prítomnosti do nej vložiť iný volič, nie však člen okrskovej volebnej komisie.

Je možné voliť, ak budem v čase volieb vo väzbe?

Ak bude niekto počas volieb v celách policajného zaistenia, v miestach kde sa vykonáva väzba, prípadne disciplinárny trest väzenia (teda ešte nebol právoplatne odsúdený), volebné právo nestráca. Ak nebol v takomto zariadení vytvorený osobitný volebný okrsok, okrsková volebná komisia v spolupráci s vedúcim príslušného zariadenia zabezpečí možnosť voliť prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, sprevádzanú aspoň dvoma členmi okrskovej volebnej komisie.

V prípade, že si niekto na základe právoplatného rozsudku odpykáva v miestach výkonu trestu uložený trest, nemôže sa z tohto dôvodu parlamentných volieb zúčastniť. Výkon trestu odňatia slobody je totiž prekážkou volebného práva.

-----Ako postupovať vo volebnej miestnosti------

Čo si potrebujem so sebou vziať do volebnej miestnosti?

V zásade je úplne postačujúce mať pri sebe preukaz totožnosti (občiansky preukaz, nie cestovný pas). Pero, ktoré bude nutné pri označovaní hlasovacieho lístku, bude vo volebnej miestnosti priamo „za plentou".

Čo robiť v prípade, že pri sebe nemám preukaz totožnosti?

Ak niekto pri sebe vo volebnej miestnosti nemá preukaz totožnosti, teda občiansky preukaz, podľa nového zákona o voľbách do NR SR už neplatí možnosť, aby mu boli vydané hlasovacie lístky, ak ho spoznal aspoň jeden z členov volebnej komisie, alebo ak preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb, ktoré sú známe komisii (tieto možnosti poskytoval starý zákon o voľbách do NR SR, či zákon o spôsobe voľbe prezidenta). Preto v prípade, že si volič svoj preukaz totožnosti nepriniesol, jedinou možnosťou je vrátiť sa poň a prísť ešte raz.

Čo má volič robiť vo volebnej miestnosti?

a) Preukáže svoju totožnosť a po zázname v oboch rovnopisoch zoznamu voličov dostane prázdnu obálku a hlasovacie lístky (1 lístok pre každú kandidujúcu stranu či koalíciu celkovo 21 hlasovacích lístkov). Ak sa volič dostavil s voličským preukazom, volebná komisia ho zapíše do oboch rovnopisov zoznamu voličov a nechá si jeho voličský preukaz, ktorý pripojí k zoznamu voličov. Voliča, ktorý sa dostavil s preukazom totožnosti, no nie je zapísaný v zozname voličov, dopíše volebná komisia do oboch rovnopisov na základe jeho preukazu totožnosti.

b) Zoberie lístky a obálku a odoberie sa za „plentu" (priestor na úpravu hlasovacieho lístku), ktorá je voľná.

c) „Za plentou" vloží do obálky iba jeden hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže zakrúžkovať štyroch konkrétnych kandidátov, ktorým dáva prednosť.

d) Po vyjdení spoza „plenty" vhodí zalepenú obálku do volebnej schránky (urny).

Čo v prípade, ak sa pri vyberaní strany/koalície, alebo pri označovaní kandidátov pomýlim ?

Na požiadanie voliča mu komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné.

Ako mám voliť, keď som nevidiaci?

V tomto prípade (rovnako je tomu, ak niekto nevie písať alebo z iných dôvodov čítať, príp. pre telesné postihnutie) je možné vziať so sebou za „plentu" (do volebného priestoru, kde sa vyplňuje hlasovací lístok) iného voliča (nie však člena okrskovej volebnej komisie), aby mu pomohol s úpravou hlasovacieho lístka, vložením do obálky, príp. vhodením do volebnej schránky.

Čo ak záverečná hodina na ukončenie hlasovania uplynula práve, keď stojím v rade pred ňou?

V takom prípade je ešte možné odvoliť od momentu, keď uplynie záverečná hodina hlasovania (teda 22.00) však môžu hlasovať už len voliči, ktorí boli práve vtedy vo volebnej miestnosti alebo pred ňou.

-----Čo sa stane s mojím hlasom------

Kto spočítava volebné hlasy?

Volebné hlasy spočítava okrsková volebná komisia. Tá následne výsledky zapíše do zápisnice, ktorú po podpísaní členmi komisie posiela obvodnej volebnej komisii a tá po vykonaní rovnakej procedúry nakoniec Ústrednej volebnej komisii.

Ako sa posudzuje platnosť hlasovacích lístkov?

Keďže sa v parlamentných voľbách volia politické strany alebo koalície, na ich prospech sa rátajú i hlasovacie lístky, na ktorých sú mená kandidátov prečiarknuté, menené alebo dopisované. Na takéto úpravy sa neprihliada, a takéto hlasovacie lístky sú platné.

Ak volič dal na hlasovacom lístku prednostný hlas viac ako štyrom kandidátom, takýto hlasovací lístok sa ráta v prospech strany alebo koalície, na prednostné hlasy sa však neprihliada.

Ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné.

Ak o platnosti hlasovacieho lístka alebo prednostného hlasu vzniknú pochybnosti, rozhoduje s konečnou platnosťou samotná okrsková volebná komisia.

Čo sú prednostné hlasy a ako sa posudzujú?

Tzv. prednostné hlasovanie je bežné a typické pre voľby politických strán a koalícii, v ktorých si volič vyberá politickú stranu alebo koalíciu. Prostredníctvom prednostného hlasu má však zároveň možnosť do istej miery rozhodovať aj o poradí jednotlivých kandidátov. Zakrúžkovaním konkrétneho kandidáta ho tak môže uprednostniť pred ostatnými, a pomôcť mu, aby sa za určitých okolností „posunul" na vyššie, teda zvoliteľnejšie miesto na kandidátke.

Pri voľbách do NR SR je možné zakrúžkovať najviac štyroch kandidátov, pričom kandidát sa posunie na najvyššie miesto kandidátnej listiny, ak získal najmenej 3% prednostných hlasov z celkového počtu hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu.

Napr.: strana X získala celkovo 1000 hlasov, z nich 50 voličov zakrúžkovalo konkrétneho kandidáta ZZ (pôvodne na 8. mieste kandidátky) dôsledkom by bolo, že sa kandidát ZZ posunie z 8. na 1. miesto kandidátky (samozrejme ak iní kandidáti danej strany či koalície nezískali viac prednostných hlasov).

Podľa akého kritéria sú zvolení poslanci do NR SR?

Pri voľbách do NR SR sa uplatňuje dlhodobo zaužívaný spôsob prideľovania mandátov. V praxi to znamená, že voliči nevyberajú konkrétnych kandidátov (ich poradie môžu ovplyvniť zakrúžkovaním štyroch kandidátov ide o tzv. prednostné hlasy), ale volia jednotlivé politické strany a koalície.

Základnou podmienkou prideľovania mandátov pre samotné kandidujúce strany je zisk aspoň 5 %, pre koalície zložené z dvoch alebo troch strán je to zisk aspoň 7% a pre koalície zložené najmenej zo štyroch strán zisk aspoň 10% z celkového počtu platných hlasov (na tie politické zoskupenia, ktoré získali menej ako 5 % sa už pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov neprihliada). Jednotlivé mandáty sa medzi úspešné strany a koalície pridelia pomerným spôsobom podľa zákonom stanoveného spôsobu.

Kedy budú vyhlásené výsledky volieb?

Zverejnenie celkových výsledkov sa spravidla koná nasledujúci deň po dni volieb, v tomto prípade teda v nedeľu 18. júna 2006.

Autor: MEMO 98, krátené

Zdroj: www.infovolby.sk

Autor: kla, bri

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári