Rifle za 600 korún nechcel nikto, po zdražení na 1600 šli na dračku
Hovorí sa, že šaty robia človeka. Alebo, že prvý dojem je najdôležitejší... Veľakrát sú tieto okrídlené vety pravdivé. Veď kto by nepoznal hrejivý pocit, aký vie navodiť moderné oblečenie. Možno preto sa tak ľahko dáme od obchodníkov nachytať. Majiteľ butiku v centre mesta nám prezradil najúčinnejšie obchodnícke chytáky. Z pochopiteľných dôvodov nechcel byť menovaný, preto v článku vystupuje ako Peter.
Obchodnícky kumšt sa zakladá na jednoduchosti a keby sa nám pri pohľade na lákavé veci chcelo trochu viac rozmýšľať, zbadali by sme, ako ľahko sa dokážeme nachytať. "Fintičky zlepšujúce predajnosť tovaru si vyžadujú zákazníci sami. Akonáhle vidia lacný tovar, stratia o neho záujem," začína tému Peter. Nízka cena spôsobí, že výrobok je prinajmenšom podozrivý. Automaticky je spájaná s podradnou kvalitou. "Pritom obchodníci vedia nakúpiť kvalitný tovar aj lacno a preto ho zákazníkom môžu ponúknuť za nižšiu cenu." Okrem toho, že zákazník začne pochybovať o jeho kvalite, pochybuje aj o tom, či ho dokáže dostatočne reprezentovať a či v ňom bude "in". "Je to psychologický moment," myslí si Peter. "Drahý tovar je pre mnohých ľudí zárukou toho, že budú správne a lepšie oblečení, ako ostatní. Vo všeobecnosti sa ľudia nevedia dobre obliekať."
Obchod je klamanie
Čím je niečo drahšie a nedosiahnutelnejšie, tým viac naberá na hodnote. Psychologické pravidlo, realitou veľakrát popierané, na ľudí učinkuje dokonale... "Keď som vyložil rifle za 600 korún, pomyslel som si, že za takú cenu budú isto okamžite rozobrané. Nepredal sa ani jeden kus. No, čo s nimi... Predať som ich chcel, ale musel som na to ísť inak. Na nejaký čas som ich stiahol a potom ich vyložil s cenou 1 600 Sk. Do týždňa sa len tak za nimi zaprášilo." Neuveriteľné? Nuž, podobnú skúsenosť majú viacerí obchodníci s textilom. Veľmi sa osvedčila aj taktika, zvýšiť cenu na horibilné číslo, preškrtnúť ju a pod ňu napísať cifru o štvrtinu alebo polovicu nižšiu. A zákazník odchádza z obchodu vysmiatý, ako dobre "natrafil"...
"Obchod je vedomé klamanie zákazníka takým spôsobom, aby bol spokojný," pokračuje Peter. Francúzska, talianska i španielska móda sa považuje za najlepšiu, čo môže byť. Ľudia "vysolia" neskutočné sumy za obleky, či šaty s visačkou: "Italy Moda", "France Moda" .... Spokojne sa v nich vytŕčajú a hreje ich pomyslenie, že sú značkovo nahodení v modeloch vyrobených v mekkách svetovej módy. "Ani to nie je pravda. Oblečenie, ktoré si kúpia vo väčšine značkových butikov, je vyrobené v Turecku. Alebo v iných ázijských štátoch, kde je lacná pracovná sila. Je to logické, pretože väčšina našich zákazníkov nezarába toľko, aby si mohla kúpiť tovar vyrobený ľuďmi, ktorí za to dostali dobre zaplatené. Preto značkové firmy odnesú svoj materiál a strihy do Turecka a tam si to dajú ušiť neporovnateľne lacnejšie." Zadávatelia jednotlivé kusy selektujú, nevyhovujúce nepreberú. Turkom ostáva časť oblečenia, ktorú potom predávajú ako neznačkovú.
"Niektoré, kvázi značkové firmy, predávajú nekvalitný tovar. Predražujú ho najmenej šesťnásobne oproti nákupnej cene. Preto ho potom v akcii vedia ponúkať za 50 percentné a niekedy aj 70 percentné zľavy. A stále na tom zarábajú. Doslova manipulujú s cenou a zákazníkom. Nerobia to len preto, že sa tovaru potrebujú zbaviť. Veď nepredané kusy ponúkajú o rok znovu zamiešané v novom tovare a opäť za horibilnú sumu." Na prvý pohľad to pre zákazníkov vyzerá ako veľmi výhodné. "Treba si uvedomiť, že predajca takýmto spôsobom sám dehonestuje svoj tovar i meno. Ako sa asi cíti ten, kto za určitú vec zaplatil ´balík´ peňazí, lebo si myslel, že kupuje kvalitu, ktorá ho bude reprezentovať ako VIP človeka. A potom ten model uvidí na ulici na každom druhom..."
Taktika zlodejov
Obľúbeným nákupným miestom Košičanov je Blšák. Tu sa dá zohnať oblečenie v rôznej kvalite. Vo veľmi dobrej i podradnej. A aj také, ktoré ponúkajú drahé butiky v centre mesta, alebo v hypermarketoch za oveľa vyššiu cenu. "Väčšina je tureckej výroby, zvyšok čínskej. Pokútni predajcovia kupujú tovar od najlacnejších výrobcov, ktorí nepoužívajú vhodnú látku ani strihy. Kúpia vonku tričko za dolár a predávajú ho potom najmenej o švornásobne vyššiu cenu."
Pri zisťovaní kvality oblečenia, si treba všímať detaily, ako je zloženie látky, vnútorné vypracovanie či použité nite. "Dôležitá je uncovosť - hustota látky. Čím je vyššia, tým ide o kvalitnejší materiál. Pri dotyku sa to dá zistiť, pochybná látka je akoby redšia, tenšia. Znamená to, že pri jej tkaní sa šetrilo. Po praní sa roztiahne, alebo sa žmolíka a dlho nevydrží." Najlepším indikátorom kvality oblečenia je pranie. Vtedy sa skryté vady naplno "rozvinú". Zrazu tričko ťahá, jedna strana je dlhšia ako druhá, švíky na pleciach alebo rukávov sú vytočené. Okrem toho, praním sa odstránia chemikálie, ktorými je látka napustená.
Nie každý zákazník má záujem o kvalitu. Peter sa často stretáva s takými, ktorí si kupujú oblečenie len na niekoľko použití. "Dievčatá si kúpia lacné tričko, v ktorom sa dvakrát ukážu na diskotéke a potom si ho už neoblečú. Radšej si kúpia ďalšie lacné tričká. Za peniaze, ktoré by dali za kvalitu, uprednostnia niekoľko lacných kúskov a stále sú iné." Peter tvrdí, že najlepšie sa obliekajú bohaté Rómky. "Sú to väčšinou ženy hudobníkov. Ked príde niečo moderné, tak vykúpia v obchode všetko. Veľmi dobre vedia, čo im sadne a vedia to aj zladiť."
S kradnutím vo svojom butiku má Peter bohaté skúsenosti a pozná veľa trikov, ktoré zlodeji používajú. Ich najčastejšia taktika je zobrať do kabínky niekoľko kusov oblečenia a vrátiť o jeden menej. "Kradnú aj celé skupiny. A to veľmi rafinovane. Do obchodu vojde troj-štvorčlenná skupinka Rómov, ktorá nenápadne obkolesí a zamestná predavačku. Potom vojdú ďalší traja, ale už ´bieli´ a tí kradnú. Tieto zmiešané partie chronických zlodejov už poznám a rozoznávam ich aj bežne na ulici."
Kradnú aj dámy, o ktorých by to nikdy nikto nepovedal. Novým fenoménom žien z "lepšej vrstvy" je prísť si v piatok kúpiť drahé spoločenské šaty, predviesť sa s nimi v sobotu na plese a v pondelok ich doniesť späť s tým, že sa im už nepáčia. "Skúšali to na nás viaceré. Peniaze sme im nevrátili, ani ich nevymenili. Nie je na to dôvod. Nie sme predsa požičovňa. Ale máme s tým potom problémy, pretože urazené dámy sa obrátia na obchodnú išpekciu. A tá, aj keď im nárok na reklamáciu neuzná, musí z obchodu stále odísť tak, aby niečo našla..." Peter však radšej zaplatí pokutu inšpekcii, ako by podporoval tento trend, na ktorý by si potom zákazníčky rýchlo zvykli.
Problémy mu robia dámy, ktoré v snahe vyzerať čo najštíhlejšie, dokážu svoje bujaré proporcie napchať do konfekčnej veľkosti menšej o dve čísla. No nie každé oblečenie takýto "tlak" vydrží. "Skúšaním mi tovar zničia - roztiahnú šitie i látku. A s tým nespravím nič. Aj keď šaty roztrhajú, budú tvrdiť, že sa to stalo preto, lebo neboli kvalitné." Vrásky mu pridávajú aj priveľmi namaľované zákazníčky. Najmä biele veci sú po ich skúšaniach zamejkapované a orúžované. "Čudovali by ste sa, koľko normálnych a slušných zákazničiek smrdí. Napáchnuté šaty musím niesť do čistiarne," ťažká si Peter.
Košickí majitelia butikov majú viaceré možnosti na nákup tovaru. Raz štvrťročne sa v meste konajú kontraktačné trhy, kde si oblečenie môžu podľa vystavených modelovnakúpiť alebo objednať. "Sú tam výrobcovia zo Slovenska, Čiech, Poľska a Maďarska. Tiež naše firmy, ktoré oblečenie dovážajú zo zahraničia. Slovenské výrobky sú pomerne kvalitné ale je o nich veľmi malý záujem, pretože nie sú dosť moderné," vraví Peter, ktorý tovar z týchto trhov dopĺňa tureckým tovarom.
Turci sú rýchli
Za nákupmi cestujú obchodníci do Istanbulu autobusom, alebo lietadlom. Peter sa kvôli problémom s colníkmi na hraniciach rozhodol zvoliť leteckú dopravu. "Stalo sa, že v autobuse našli rádio, video, alebo televízor, ktoré je normálnou súčasťou jeho výbavy. Colník nás nechcel pustiť, lebo ho vraj musíme mať zapísané. Pozbieral od každého pasy a kým sme sa nevyzbierali na úplatok, tak nás nepustil. A to robia stále."
Istanbul je jedno obrovské medzinárodné trhovisko. Je rozdelené do viacerých štvrtí, podľa druhu a kvality ponúkaného tovaru. "Natrafil som tam na mnoho paradoxov. Moslimovia, ktorí nemajú ani ´páru´ o našich náboženských zvykoch, vyrábajú haldy vianočných ozdôb. Nevedia, kvôli čomu kupujeme gule či blikačky na stromček, ale vedia, že to chceme," Predávajú všetko, od oblečenia, bižutérie až po zbrane.
"Turci vytušia, kto je perspektívnym zákazníkom a k takým sa správajú veľmi priateľsky. Akonáhle zbadajú, že z obchodu nič nebude, alebo len v malej miere, zhodia masku. Keď tam prídem, vítajú ma ako veľkého kamaráta, okamžite ma usadia, ponúknu čajom alebo koktejlom. Ale kamarátstvo s Európanom tam neexistuje. Najvyšším vzťahom je dobré obchodné partnerstvo. Obchody sa tu uzatvárajú len na ústnu dohodu, na zmluvy tu nič nefunguje. Cenu treba zjednávať a stále sa dá znížiť najmenej o tretinu a niekedy o polovicu."
Turci sú dobrými obchodnými partnermi. Vedia sa prispôsobiť, sú flexibilní a keď je to potrebné, vedia zmobilizovať všetky sily, aby vyhoveli zákazníkom. Sú schopní doslova z večera do rána ušiť čokoľvek, čo si zákazník objedná. Vtedy bez oddychu pracuje celá rodina i známi, aby ráno bolo všetko hotové. S reklamáciami nerobia problémy. Buď tovar vymenia, alebo ho v momente opravia.
Aj keď by to človek nepovedal, Turci neponechávajú nič na náhodu. Pred výrobou modelov na ďalšiu sezónu si zisťujú, aké bude v Európe počasie. Ak sa napríklad očakáva dlhá zima, jarné oblečenie nevyrobia, pustia sa rovno do letného. Najnovšie trendy "odkukajú" od značkových firiem, ktoré si tu dávajú šiť svoje nové kolekcie. Látky nakupujú v Perzii.
Peter považuje turecké oblečenie za veľmi kvalitné, treba si len vedieť vybrať. Za mimoriadne lacno sa dá nakúpiť atraktívny ale podradný tovar. Dodnes sa zabáva na tom, ako si spolu s manželkou "výhodne" kúpili nádherné "adidasy", na chlp podobné originálu. "Asi tri hodiny sme v ´adidaskách´ behali po Istanbule. Na hoteli som si ich vyzul a do nosa mi udrel taký silný zápach, akoby som v nich chodil týždeň v kuse. Výrobca pravdepodobne použili iný materiál a veľmi nekvalitné lepidlo. Nič sa nedalo robiť, ´adidasky´ som vyhodil." Podobne dopadla aj manželka, ktorá nikdy predtým s týmto zvyčajne mužským problémom zápasiť nemusela. "To sú tie lacné napodobeniny. Čím viac pásikov, tým lepší adidas..." smeje sa Peter.
Cieľom článku nebolo znechutiť vám nakupovanie v košických butikoch s odevami. Skôr upozorniť na to, aké triky používajú obchodníci v snahe získať si zákazníka, vytrieskať z neho čo najviac peňazí či zbaviť sa starého tovaru. Pamätajte si, že nie všetko, čo je drahé, je aj kvalitné a nie každý lacný tovar musí byť podradný. A ak niekde uvidíte napríklad rifle, zlacnené z 2000 na 1000 korún, pravda môže byť taká, že stáli 900 korún, no majiteľ sa ich chce zbaviť...
Andrea BOŽINOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
