V Aule Maxima TÚ promovali absolventi Univerzity tretieho veku

Seniorov štúdium stále zaujíma

V Aule Maxima Technickej univerzity sú každý rok promócie študentov, ktorí úspešne skončili "vysokoškolské" vzdelávanie. Výnimkou nebol ani minulý piatok. Len absolventi, ktorí preberali diplomy o skončení štúdia, mali v rodných listoch roky narodenia 1920, 1925, 1930 či 1950. Patrili do vyššej vekovej kategórie ako je v tejto univerzite zvykom. Diplomy o skončení preberali seniori, ktorí navštevovali Záujmové štúdium tretieho veku.

Univerzitu tretieho veku tento rok skončilo 152 seniorov v 9 odboroch. Boli to informatika a informačné technológie, ekonomika a hospodárstvo, stavebníctvo a architektúra, psychológia, človek-zdravie-životné prostredie-spôsob života, veterinárna medicína, medicína, právo, dejiny umenia.

"Najväčší záujem bol o dejiny umenia a právo, vlani sa skôr zaujímali o informatiku a medicínu," rozhovoril sa doc. RNDr. Vladimír Penjak, CSc, prorektor Technickej univerzity a odborný garant tohto štúdia. Myšlienka vytvoriť záujmové štúdium tretieho veku sa zrodila 3. marca 1992, keď TU po schválení v Klube rektorov košických vysokých škôl začala v meste so spomínaným štúdiom. Na východnom Slovensku to bola v tom čase premiéra, ktorá nemala obdobu. A nemá doteraz. O pár rokov neskôr sa ku košickej myšlienke vzdelávania seniorov pripojili Žilina, Nitra, Trenčín, Bratislava.

"Do organizácie, riadenia, financovania a samosprávy sa zapájajú okrem našej univerzity Univerzita P. J. Šafárika, Univerzita veterinárskeho lekárstva a Podnikovo-hospodárska fakulta Ekonomickej univerzity," pokračoval doc. Penjak (na snímke).

Záujmové štúdium, ako sa to píše i v organizačnom poriadku, nadväzuje na gerontologický program UNESCO. Jeho poslaním od prvej chvíle bolo vhodnou formou aj starším ľuďom, ktorí už nie sú zapojení do aktívneho pracovného procesu, sprístupniť súčasné poznatky vo vybraných odboroch a dať im možnosť podieľať sa na rozvoji spoločnosti, školstva, vedy a techniky.

"Diplomy zatiaľ prevzalo 1564 absolventov. Medzi nimi je nemálo takých, ktorí sa po skončení jedného odboru štúdia rozhodli pre ďalší. Určite to nie preto, že by patrili k slabším žiakom, veď u nás sa neznámkuje, ale aby sa dozvedeli zase niečo nové." Väčšina seniorov vyhľadáva toto záujmové štúdium aj preto, aby nemali pocit, že sú odstrčení od diania, že sú už nepotrební a len odkázaní sedieť doma pri televíznej obrazovke alebo na lavičke v parku.

"Viacerí," ako doplnil doc. Penjak, "chcú tiež zvládnuť orientáciu v niektorej problematike, ktorá sa ich môže aj bytostne dotýkať. Napríklad to môžu byť zdravotné problémy, ale i veci z oblasti práva či informatiky." I keď diplom, ktorý získajú, im nedáva vysokoškolské vzdelanie, a teda ani možnosť používať titul, to je zrejme to najmenej, čo by seniorom vadilo.

Jednou z podmienok prijatia študenta do UTV je vek aspoň 40 rokov

Prihlášky na štúdium prijímajú do konca augusta

I keď len teraz jeden školský rok skončil, na vrátnici TÚ sú už prihlášky do nového školského roka 2006/2007. Tajomníčka UTV Katarína Kováčová (na snímke) podčiarkla, že kto má záujem o štúdium, vypísanú prihlášku musí doručiť na vzdelávacie oddelenie TÚ do 31. augusta 2006.

"Podmienkou prijatia je vek aspoň 40 rokov, minimálne maturitou ukončené stredoškolské vzdelanie a zaplatenie zápisného. Pre dôchodcov, invalidov a nezamestnaných je to 700 Sk, pre pracujúcich 1000 Sk. Zápis je v septembri." Štúdium, ako pokračovala K. Kováčová v informáciach, trvá 6 semestrov. Prvé dva, čiže prvý ročník, je spoločný pre všetkých študentov. Až ďalšie sa rozdeľujú na študijné odbory. Skúška v každom semestri sa robí písomne, formou testu. Hodnotenie je dvojstupňové - buď študent vyhovel alebo nevyhovel.

"Podobne ako denným študentom, aj seniorom zapisujeme skúšky do výkazu o štúdiu. Pokiaľ viem, mnohí si ho odkladajú na pamiatku. Podmienkou účasti na skúške je zápočet, ktorý udelí poverený učiteľ vysokej školy na základe záznamu o účasti. A tá má byť minimálne 20 hodín za semester." Komu by sa na prvýkrát semestrálna skúška náhodou nepodarila, netreba smútiť. Raz ju môže zopakovať.

"Seniori sa však veľmi poctivo učia. Vidieť, že keď sa už pre štúdium rozhodli, hanbu nemôžu robiť. Sebe, ani rodine, hlavne vnúčatám. No tréme sa aj tak mnohí nevyhnú." Okrem toho, že študenti získajú nové vedomosti, chodia do knižnice, študujú, rozširujú si obzor a majú prehľad, čo sa okolo nich deje, v dvoch prípadoch si v "laviciach" našli aj životných partnerov. "Jedna dvojica si ´áno´ povedala na matrike, druhý pár sa rozhodol pre spoločné žitie bez papiera. Univerzita tretieho veku má teda pre seniorov skutočne veľa podôb ako sa necítiť sám," dodala Katarína Kováčová.

Najstaršou absolventkou Univerzity tretieho veku bola Edita Megová, ktorej chýba už len diplom z informatiky

"Vďaka škole som našla silu prežiť"

Jednou z minulotýždňových absolventiek Univerzity tretieho veku, ktorá už skončila takmer všetky študijné odbory, je Edita Megová. Hrdo stála v piatok, keď čítali jej meno, aby si prešla prevziať diplom. Pred ostatných predstúpila usmievavá, spokojná a aj nohy ju počúvali sviežo ako za mlada. I keď patrila k najstarším promujúcim, veď má 87 rokov. (Hoci sa u dám vek nesluší prezrádzať, snáď nám to odpustí. Veď ten jej je závideniahodný).

"Dnes už áno, dnes už stojím pevne oboma nohami na zemi. A na roky nepozerám, nevnímam, že utekajú. Snažím sa tešiť sa z každého dňa," zdôverila sa E. Megová, ktorá pred 17 rokmi stratila jediného syna. S týmto šokom sa dlho nevedela zmieriť, čo sa prejavilo na jej duši, i na srdci. S oboma chlopňami začali vážne problémy. Mala vtedy dve možnosti - podľahnúť bolesti zo straty, ktorá mohla skončiť všelijako. Alebo si uvedomiť, že po synovi ostali dve dcérky, ktoré potrebujú babkinu pomoc. Vtedy, keď sa rozhodovala, čo a ako ďalej, pomocnú ruku jej podal i staromestský starosta. Prijal ju ako brigádničku do práce a hoci po synovej smrti žiadala, aby ju prepustil, nesúhlasil s tým. "Povedal mi, že pre neho nie je problém skončiť so mnou brigádu. Dodal však i to, že ak by ma uvoľnil, určite budem každý deň na cintoríne, a veľmi skoro pôjdem potom za synom. Zrejme veľmi jasne dovidel až na dno mojej boľavej duše...," nedokončila E. Megová myšlienku.

Druhou podanou rukou bolo otvorenie Univerzity tretieho veku. "Nech si moje slová vysvetlí kto ako chce, ale ja tvrdím, že toto štúdium pomáha vypĺňať seniorom voľné chvíle. Úžasne tiež zbližuje dôchodcov s dnešným časom a dnešným dianím. Vo všetkom. Chvála patrí i profesorom, ktorí si na prednášky vyberajú také témy, ktoré my, dôchodcovia, potrebujeme." Po príklad siahla E. Megová do odboru medicína. Pred niekoľkými rokmi utrpela úraz a dosť ju po ňom boleli kolená. Lekárka jej predpísala istý liek. Skôr ako ho začala užívať, keďže si zobrala k srdcu slová prednášajúcej docentky v univerzite, poriadne si preštudovala priložený letáčik. Tak zistila, že tam bolo napísané: ´nedoporučujeme pacientom s kardiovaskulárnymi chorobami.´ "Ukázala som liek našej prednášajúcej a ona sa zhrozila, ako mne, žene s chorým srdcom, mohla "odborníčka" niečo také predpísať. Je to drobnosť? Možno je. No mne zachránila život. Takže, keď nič iné, po absolvovaní štúdia sa viem aspoň lepšie orientovať. To platí i v stavebníctve, v životnom prostredí."

E. Megová sa vďaka vynikajúcej prednášajúcej nezľakla ani počítača. Dnes na ňom hrá pasians, takže, vo chvíľach, keď sa cíti úplne sama, má spoločnosť. "To však veľmi často nebýva, pretože mám úžasnú rodinu, do ktorej patria aj 7-ročná pravnučka a 8-mesačný pravnuk. Oni všetci sú mojou oporou."

Priateľmi sa E. Megová, ako sama priznala, veľmi pýšiť nemôže. Keď niekomu nevie pomôcť, ublížiť mu určite neublíži. No nie každý je taký. Mnohí ľudia sú zlí, bez chrbtovej kosti. Preto je lepšie sa im vyhnúť. "Radšej sa venujem bylinkáreniu a aspoň raz za týždeň si idem zaplávať. A samozrejme, už teraz sa teším na nový školský rok Univerzity tretieho veku. Zatiaľ mám diplomy zo všetkých odborov, ktoré sa dali študovať. Okrem informatiky," plná optimizmu a radosti sa s nami rozlúčila čerstvá absolventka Edita Megová.

Štúdium v seniorskom veku predĺžuje pocit dôležitosti i vlastnej hodnoty

Akékoľvek namáhanie mozgu predĺžuje jeho funkčnosť

Prečo je aktivita dôležitá v každom veku, no najmä vo vyššom?, s touto otázkou sme sa obrátili na riaditeľku Denného centra duševného zdravia v Poliklinike Nad jazerom PhDr. Moniku Piliarovú (na snímke).

Pre väčšinu ľudí, ako odpovedala, niečo robiť znamená byť nažive a čosi znamenať. "Nemálo ľudí pokračuje v činnosti, ktorú si vybrali, tak dlho, kým im to psychické a fyzické zdravie dovolí. Aktivita je dôležitá pre pocit istoty, výkonnosti, sociálneho začlenenia i vlastnej hodnoty," vraví PhDr. Piliarová. K takýmto aktivitám patrí aj Univerzita tretieho veku, ktorá je okrem zaujímavých a poučných informácií aj podnetným kontaktom s okolím. Seniori predchádzajú istému upadnutiu do rutiny, apatii a udržiavajú si pocit cenného, zodpovedného jedinca, ktorý sa ďalej realizuje.

"Kto si chce zachovať mozog v čo najlepšom stave do čo možno najvyššieho veku, pre toho musí platiť, že čím viac si ho bude namáhať, tým dlhšie mu mozog bude slúžiť. Posledné výskumy v oblasti vedy o poznaní potvrdzujú, že stimulácia dôležitých mozgových centier spomaľuje úbytok mentálnych schopností a zlepšuje činnosť mozgových buniek." Učenie, pri ktorom získavame nové poznatky, k takýmto aktivitám podľa PhDr. Piliarovej nesporne patrí.

Veľmi pozitívnym prínosom záujmového štúdia seniorov je tiež splnenie si plánov a predsavzatí, ktoré pre iné povinnosti (práca, deti), ustupovali do pozadia. A až teraz prišiel čas venovať sa medicíne, filozofii, histórii. Ďalším momentom sú nové vzťahy, priateľstvá, kontakty, ktoré posilňujú sociálne zázemie "študentov". Denný režim už nie je taký jednotvárny, zaplnia sa voľné chvíle, je sa na čo tešiť. Pritom sa venujú tomu, čo sami chcú, čo si sami vybrali. Nie je to teda aktivita, ktorú musia alebo by mali robiť, ale ktorú chcú robiť.

"Starší ľudia sú často popisovaní ako skľúčení starobou. Starnutie však nemusí len obťažovať, môže byť i ľahké a príjemné. Ak sa nám vek staroby nepáči, nie je to chyba starnutia, ale naša, pretože život prežitý pokojne, čisto a slušne, má pokojné a príjemné starnutie." Nejedno problematické správanie je výsledkom toho, že človek nemá čo robiť, resp, že nemá vhodný a podnetný program. "Určite, že nemôžeme byť aktívnymi celý deň. Treba mať čas i na rozjímanie, pozorovanie a čisté bytie..., ale aj sa zamestnávať," podčiarkla PhDr. Piliarová.

V období staroby je vhodný taký životný štýl, ktorý zahŕňa primeranú úroveň telesnej, duševnej a spoločenskej aktivity. Opačný životný štýl, teda so značnou mierou stresu, zvyšuje hladinu stresových hormónov a tie ničia mozgové bunky. "A to predsa nechceme. Alebo áno?," spýtala sa PhDr. Monika Piliarová.

LIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári