Český herec a moderátor Pavel Trávníček sa zmieril s tým, že mu ostala nálepka filmovej postavy spred vyše 30 rokov

Princa z legendárnej rozprávky o Popoluške má občas plné zubyNech by sa snažil s tým urobiť čokoľvek, pre divákov vždy ostane princom z jednej na

Princa z legendárnej rozprávky o Popoluške má občas plné zuby

Nech by sa snažil s tým urobiť čokoľvek, pre divákov vždy ostane princom z jednej na najobľúbenejších českých rozprávok Tri oriešky pre Popolušku. Český herec Pavel Trávníček sa zmieril s tým, že mu ostala nálepka filmovej postavy spred vyše troch desaťročí a dnes venuje väčšinu svojho času vlastnému divadlu. S predstavením Vražedné dedičstvo alebo Bastardi zavítal uplynulý víkend aj do Košíc a čas si našiel i na krátky rozhovor.

Diváci, ktorí si nemohli túto komédiu, ktorou sa uzatvoril 12. ročník Českých dní, naživo vychutnať, majú čo ľutovať. P. Trávníček sa na javisku predstavil v dvojúlohe a na postave homosexuála Oskara sa doslova "vyřádil". "Táto komédia sa hrá veľmi dobre. Bavíme sa na nej my na javisku, ale hlavne diváci. Je to síce detektívka, ale nejde tam o to, kto je vrah. Je to hlavne veľká recesia. Postavu ´teplého´ Oskara mám veľmi rád, lebo sa vďaka nej môžem na javisku vyblbnúť. Táto hra poskytuje veľa priestoru na improvizáciu a to mi vyhovuje," prezradil P. Trávniček.

To, že mnohé repliky nie sú pripravené, si mohli diváci všimnúť, lebo P. Trávníčkovi sa neraz podarilo kolegov na javisku dostať do situácie, kedy mali čo robiť, aby sa nezačali smiať... "Vždy si niečo také pripravím a potom sledujem, či sa niekto z kolegov začne smiať. Predstavenie tak získa osobité čaro a ja vidím, že to poteší aj divákov... Priznám sa, že som sa trochu obával jazykovej bariéry, ale košickí diváci boli ohromní. Nakoniec - publikum je dôvod, prečo to všetko robíme..."

Má za sebou sťahovanie

P. Trávníček je majiteľom a šéfom súkromného divadla, o to viac mu teda na srdci leží spokojnosť divákov... "Po revolúcii som si povedal, že keďže máme slobodu podnikania, tak by sa to malo skúsiť aj s divadlom. Založil som divadlo Skelet, no nebolo to jednoduché. Súkromné divadlá nedostávajú peniaze od štátu, všetko závisí od divákov. V štátnom či meststkom divadle je vedeniu jedno, keď je poloprázdne hľadisko, no mňa by to poriadne bolelo. Veď kto iný ako ja by to musel zaplatiť? Napriek tomu však súkromné divadlá žijú a mňa osobne baví viesť jedno z nich..."

Pred časom divadlu Skelet vypršala zmluva, ktorou si prenajímali priestory, takže ich čakalo sťahovanie... "To bola hrôza... Presťahovali sme sa do kina Illusion na Vinohradskej triede. Voľakedy to bolo kino Oldřicha Nového a mnohých ďalších... Mali sme šťastie, že ostalo zachovalé. Presťahovali sme tam divadlo Skelet, no rozhodli sme sa ponechať pôvodný názov - Theatre Illusion Biograf. Bolo treba prispôsobiť scénu, aby sa na nej dalo hrať divadlo aj koncertovať. Tieto veci ma najviac vyčerpávajú. Až 80 percent času mi zaberá manažovanie divadla, iba zvyšok hranie. Musel som sa naučiť dohliadať na praktické veci - či tečie voda na toaletách a postarať sa o opravu, ak niekde praskli rúrky... Starám sa o to, aby boli lístky, aby ľudia mali o nás záujem... Poklopem však na drevo - zatiaľ to všetko ide ako má..."

Ak P. Trávníčka manažérske povinnosti a starosti oberú o energiu, nové zásoby načerpá na javisku... "Nenávidím to, ak musím v kancelárii sedieť za stolom a vybavovať ´papierovačky´... To by ubíjalo každého herca. Preto si najlepšie od toho všetkého odpočiniem na javisku, lebo hranie ma tak baví, že sa necítim unavený. Samozrejme, oddýchnem si aj doma. Mám za Prahou krásny dom a záhradu. Energiu načerpám aj na tenise, alebo si zájdem zajazdiť na koni..."

Láska ku koňom mu "prischla" od nakrúcania rozprávky Tri oriešky pre Popolušku, keď sa ako princ musel naučiť jazdiť na koni. "Každý, kto si raz vylezie na koňa, mi dá zapravdu, že láska k týmto zvieratám už ostáva navždy... Mark Twain raz povedal, že najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta a ja s tým súhlasím. Kone ostali mojou veľkou záľubou. Vôbec som sa toho na začiatku nebál, aj keď som mal zvláštny pocit. Človek si totiž uvedomí, že pod ním je živý tvor, ktorého treba brať ako partnera. Nie je to auto, ktoré rozbehnete na jednotke a robíte si s ním, čo chcete. Kôň vycíti, aký ste..."

Nakrúcanie rozprávky o Popoluške bola pre P. Trávníčka ako hodenie do vody. Šlo o jeho prvý film a jazdenie na koni tak nebolo to jediné, čo sa musel naučiť... "Učil som sa veľmi rýchlo a to najmä vďaka skvelým starším kolegom - veľa mi pomohol Láďa Menšík i režisér Vašek Vorlíček. Rád si na to spomínam, ale musím sa priznať, že princa z tejto rozprávky mám občas plné zuby. Veď sa ma na neho pýtajú už 33 rokov! Bolo obdobie, keď som o tejto rozprávke nechcel ani počuť, no potom som si uvedomil, že je vlastne vzácne, že film prežil toľko rokov a stále je populárny a to si treba vážiť."

Vladimír Ráž, ktorý tiež navždy ostane pre divákov princom, raz P. Trávníčkovi povedal: Ak zahráš raz princa a vydarí sa ti to, ostaneš princom už navždy a nič ti nepomôže - môžeš potom zahrať čo len chceš, vždy budeš princ a hotovo... "Vašo Vorlíček to krásne vysvetlil Libuške Šafránkovej, ktorá hrala Popolušku - si mladá a krásna, buď rada, že hráš mladé a krásne princezné. Charakterové role si zahráš, keď budeš staršia, veď mladosť ti rýchlo utečie..." V. Vorlíček podobnú taktiku zvolil i na P. Trávníčka. "Povedal mi, nech sa nerozčuľujem, že som pre každého princ. Vraj nájsť poriadneho princa nie je ľahké a mňa hľadal pol roka, kým ma našiel... Dnes som určite za túto úlohu vďačný. Nedávno ma však pristavil jeden pán a vravel mi, že sa už na mňa nemôže ani len pozrieť - s vnúčatmi na mňa musí pozerať každý deň, lebo Popolušku zbožňujú..."

Pred časom sa uvažovalo nad pokračovaním tejto rozprávky. "Malo by však ísť len o akési voľné pokračovanie, kde by sme my dvaja s Libuškou hrali kráľa a kráľovnú a mali by sme deti... Problém však vznikol s financiami. Nie je to však ešte úplne stratené, lebo to, ako je táto rozprávka populárna v Čechách, je nič proti tomu, ako ju zbožňujú Nemci. Nakrúcalo sa to v koprodukcii a vraj sme mali v Nemecku fanklub s päťtisíc členmi. Na zámku Moritzburg, na ktorom sa Popoluška nakrúcala, je dnes sobášna sieň. Snúbenci sú počas obradu oblečení v šatách, ktoré sú replikami našich kostýmov z rozprávky. Urobili z toho perfektný ´kšeft´..."

Ak by sa bola Popoluška nakrútila dnes, z P. Trávníčka by bezpochyby zo dňa na deň urobila veľkú hviezdu... "V tých rokoch však neexistovala taká medializácia ako dnes. Navyše, nerado sa videlo, keď sa niekto snažil dostať ´hore´. Ak sa niekto dral na výslnie,

dostal poza uši, aby nevyskakoval. Dnes by z toho médiá urobili superbombu. Aj keď nakoniec - v dnešných časoch nie je problém urobiť superbombu z hocičoho. Každý, kto si stiahne pred kamerou nohavičky alebo rozopne rázporok, je hviezda. Dnešné akože celebrity nepoznám a ani po tom netúžim."

Rád dabuje fešákov

Mnoho času trávi P. Trávníček aj v dabingových štúdiách. "Najradšej mám Alana Aldu, ktorého som nadaboval do seriálu M.A.S.H. Je to vydarený seriál, ktorý snáď stále na nejakej televíznej stanici vysielajú. A. Alda je výbušný typ herca, taký som aj ja a preto sa mi dobre daboval. Robili sme to vari dva roky." Okrem A. Aldu však P. Trávníčkovi "prischlo" i dabovanie fešákov. "No áno, či už je to John Travolta, Mel Gibson alebo Alain Delon. Dokonca ma niektorí známi začali volať český Delon. Mal som to šťastie, že som sa s ním stretol. Je to už pán v rokoch, no celkom iste stále veľký pojem francúzskej kinematografie. Keď sme sa stretli, tak som si zrazu uvedomil, čo je to za osobnosť a díval som sa na neho s otvorenými ústami..."

Vtedy vedel pochopiť, ako sa mnohí ľudia dívali na neho - okrem iného celé zástupy fanyniek, ktoré si vďaka úloham princov získal... "Fanúšikovia sú tí, ktorí robia hviezdy slávnymi... Dostával som celé stohy listov s rôznymi ponukami... Bolo to obdobie plné obdivovateliek. Mal som pocit, že presne tak to má byť a bolo mi to veľmi príjemné... Dnes som rád, že som si užil chvíľku slávy, ktorá rovnako ako prišla, aj odišla... Uvedomujem si, že celý život beží raz do kopca, raz z kopca..."

Najviac "na kopci" sa za posledné roky cítil P. Trávníček v čase, keď so Sabinou Laurinovou uvádzal populárnu reláciu na TV NOVA s názvom Do-re-mi. "Robil sme to šesť rokov a mali sme toľko povinností, že sme pracovali od vidím do nevidím... Vtedy sme boli obaja na vrchole televíznej popularity. Tie časy minuli - takéto zábavné relácie vystriedali VyVolení a iné stupidity. Dnes robím prevažne divadlo a dabing. Ak mi čas dovolí a zoženiem dôsť peňazí, rád by som nakrútil film. Bolo by to práve podľa hry, ktorú sme zahrali Košičanom. Je to veľmi dobre napísané a odohráva sa to celé v jednej vile."

Ak sa podarí získať práva na sfilmovanie, rád by sa do toho pustil. Chce ľuďom ponúknuť poriadnu zábavu. "V divadle som túto hru aj režíroval a dosť som ju prispôsobil. V súčasných hrách, kde je na to dosť priestoru, sa to dá. Nemám však rád, keď sa niekto rozhodne pozmeniť hru, ktorá sa na experimentovanie nehodí. Potom v Rómeovi a Júlii behá po scéne Júlia so samopalom. Je to príšerná hlúposť, diváci sa pomaly vytrácajú z hľadiska, no režisér si myslí, že je geniálny a že autor bol hlupák... Takéto ´režírovanie´ neznášam... Ako šéf súkromného divadla uznávam, že dramaturgiu mi určujú diváci. Máme v repertoári aj vážne hry, no sám viem, že ľudia najradšej chodia na vydarené komédie."

P. Trávníček má humor rád na ja javisku aj v súkromí. "Humor je úžasná zbraň! Ja sa snažím vnímať veci s nadhľadom. Občas to však nejde ľahko..." S nadhľadom sa díva aj na svoje tri nevydarené pokusy založiť si rodinu. "Teraz som chvalabohu zase sám... Ako som už raz povedal - nemám talent na rodinu. Mám veľmi rád chvíle, keď som s rodinou, keď sa všetci stretneme - mamička, tetičky... Ale mne osobne sa to nedarí, jednoducho na to nemám čas a trpezlivosť..."

To, že sa mu nevydaria tri manželstvá, si mohol skúsiť sám vyčítať z dlane... "Pred časom sa mi náhodou dostala do rúk knižka o čítaní budúcnosti z ruky... Zaujalo ma to a zistil som, že je to veľmi zaujímavé. Veď aj z lekárskeho hľadiska je isté, že čiary na dlani odrážajú zdravotný stav a tak veľa napovedia. A keď sa k tomu pridajú nejaké ´všetko a nič´ hovoriace vety, tak sa to dá pekne zaobaliť... Ja to skúšam pre zábavu a zo srandy a ako recesiu. Vždy ma však zaujímali nevysvetliteľné veci. Som totiž Škorpión a toto znamenie priťahujú magické javy. Navyše - na stopercent dôverujem svojej intuícii. Nech sa mi skutočnosť javila akákoľvek, vždy som dal na svoju intuíciu, aj keď to vyzeralo ako nezmysel," dodal P. Trávníček.

Dátum narodenia: 26. október 1950

Znamenie: Škorpión

Miesto narodenia: Konice

Rodinný stav: po tretí krát rozvedený

Ukončené vzdelanie: DAMU

Relax: hudba

Filmová a televízna tvorba

2006 Lojzička je číslo

1996 Manželská tonutí

1993 Případ Auffenberg

1992 O myrtové panně

1991 Klaním se, měsíci