Stačil jeden bodík, aby sa medzi

atlétov vkradla odmeranosť

Ešte vlani vypadával z elitnej kategórie atletického Európskeho pohára klubov iba jeden z osmičky štartujúcich tímov, v tejto sezóne však Európska atletická asociácia trošku sprísnila kritériá a medzi najlepšie klubové družstvá starého kontinentu zamiešala čiernych Petrov až dvoch. A treba otvorene povedať, že jedným z hlavných kandidátov na zostup do B-skupiny ECCC bol práve nováčik mužskej súťaže, atléti Spartaka Dubnica nad Váhom...

"Doteraz vždy vypadával iba jeden. Že to budú tentoraz dve družstvá, dozvedelo sa vedenie nášho klubu asi mesiac pred pretekmi," vraví košický dvojstovkár Ján Gajdoš, ktorý háji farby najlepšieho mužského slovenského klubu druhú sezónu. "Aj keby súťaž opúšťal len jeden mančaft, vedeli sme, že to bude tak na hrane, že v takej silnej konkurencii budeme bojovať maximálne o to siedme miesto, ktoré by nám ešte vlani stačilo na udržanie."

Prvý deň súťaží na štadióne Turia Track vo Valencii naplnil predpoklady do bodky. Po polčase mal najlepšie skóre vysoko favorizovaný Luč Moskva a Dubničania boli siedmi, so šesťbodovou stratou na španielsky Puma Chapin Jerez a trojbodovým náskokom pred Francúzmi z CA Montreuil. No v nedeľu, pred záverečnou štafetou na 4x400 m, sa črtala nečakaná šanca na záchranu. Atléti nášho majstra boli už na šiestom mieste, s tesným náskokom pred pražskou Duklou, ktorá sa druhý deň nečakane prepadla zo štvrtého až na siedme miesto znamenajúce zostup. "Potrebovali sme v tej štafete skončiť čo najbližšie k Dukle, mohli sme si dovoliť pustiť medzi seba iba dva iné tímy. No nebolo to jednoduché, pretože sme nastupovali v pozliepanej zostave. Zranil sa nám Roman Hollý, ktorý stále túto štafetu držal, na treťom úseku nastúpil prekážkar Matúš Janeček a ja som rozbiehal štvrtkársku štafetu prvý raz v živote," dala by sa podľa J. Gajdoša pred štartom nervozita v zostave slovenského kvarteta doslova krájať.

Finišman, mimochodom ďalší odchovanec košickej atletiky, Marcel Lopuchovský napokon preťal lúč časomeru o 2,6 sek. neskôr ako jeho český súper Karel Bláha, ale 7. miesto znamenalo napokon dva zlaté bodíky, ktoré mužom Spartaka Dubnica stačili na udržanie sa medzi elitou aj pre ďalší ročník Európskeho pohára klubov. Pražania totiž dobehli na štvrtom mieste a jediný bod rozhodol o tom, že o rok, na Olympijskom štadióne v Aténach bude česká vlajka chýbať. "Ešte po prvom dni, keď Dukla viedla pred nami o jedenásť bodov, bolo všetko okej, ale po poslednej disciplíne sa ich správanie voči nám trošku zmenilo. Zrazu boli odmeranejší, prestali sa s nami baviť. Česi nás vždy podceňujú, preto, keď skončili až za nami, zavládlo v ich tábore veľké sklamanie."

Dubničania však, na naše pomery, poslali do Valencie silnú zostavu. "Bola to kvázi slovenská reprezentácia, prakticky osemdesiat percent nášho tímu sú reprezentanti. Každé družstvo sa mohlo navyše posilniť o dvoch cudzincov a jedného atléta z iného domáceho klubu. Nám dvojica Keňanov (Moses Kipsiro a Collins Kosgei, ktorí obsadili trate od 1500 do 5000 m - pozn. red.) k záchrane veľmi pomohla. Získali cenné body, ktoré sme inde strácali. Viac ako ôsme miesto sme čakali napríklad v diaľke od Dmitrija Vaľukeviča, ale pod jeho výkon sa podpísalo dlhotrvajúce zranenie," vraví 23-ročný Košičan, pre ktorého, okrem oboch štafiet, bol hlavným bodom programu beh na 200 metrov. V treťom tohtoročnom štarte si časom 22,07 vylepšil výkon sezóny a na konto Spartaka pridal siedmym miestom (keď porazil Senegalčana Diarru vo francúzskych službách) dva body.

"Nášmu behu pripísali rozhodcovia kladný vietor 0,3 m za sekundu, ale mne sa nezdalo, že by nám fúkalo do chrbta. S určovaním smeru a sily vetra asi mali problémy, pretože napríklad v tom čase, keď prekážkarom namerali v cieľovej rovinke plus tri metre, ženám, hneď vo vedľajšom diaľkárskom sektore napísali -2,7 m/s... S tým vetrom to bolo nejaké čudné."

V tejto sezóne by J. Gajdoš z pohárového výkonu rád ubral ešte pár stotiniek, aby sa priblížil k svojmu osobáku (21,27 sa datuje ešte k 21. júlu 2001 a juniorskému európskemu šampionátu v talianskom Grossete). "Ale momentálne je to na mňa trošku veľa, čas musím deliť medzi školu a trénovanie. Doma, v Košiciach totiž končím štvrtý ročník na Technickej univerzite a čaká ma ešte päť skúšok. Navyše, po zranení sa stále ešte len dávam do poriadku, a chce to ešte trošku času. Aj preto trénujem s trénerom Schullerom na štadióne tunajšej techniky a s Dubničanmi chodím len pretekať. Kým vlaňajší rok u nich bol pre mňa akýsi skúšobný, teraz som tam už na stálo. Myslím, že som ich nesklamal ani v Portugalsku, kde sme si vybojovali postup do A skupiny Európskeho pohára klubov, ani teraz vo Valencii. Môžeme rátať s maximálnou podporou klubu, ktorý nám vo všetkom vychádza v ústrety, na nič neexistuje odpoveď, že sa to nedá. A čo nám klub dáva, my sa mu snažíme vrátiť," je Ján Gajdoš rád, že ho môže reprezentovať na zaujímavých atletických podujatiach.

"Najbližšie to bude míting Slovak Gold v Bratislave, potom niečo v Banskej Bystrici, reprezentácia Slovenska na Európskom pohári... Ale musím si to nejako dobre rozplánovať, pretože ma čaká boj na niekoľkých frontoch," nechce budúci inžinier ekonómie zanedbať ani školské povinnosti.

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári