uvedení rovnomennej retrospektívnej výstavy, ktorá sa minulý rok konala v Slovenskej národnej galérii, ide o druhé ucelené predstavenie Bartuszovej diela na slovenskej scéne.

Výstava prináša jednak autorkin svet subtílnych, krehkých a introvertných tvarov a zároveň predstavuje jej silný sochársky program tzv. organickej (nefigurálnej) plastiky.

M. Bartuszová sa po absolvovaní pražskej VŠUP a po sobáši so sochárom Jurajom Bartuszom usadila v Košiciach. Pôsobila tu až do svojej smrti v roku 1996. Charakteristickou pre ňu bola technológia odlievania sadry v gumených hmotách či nadľahčovanie hmoty vo vode. Sadru tak povýšila na plnohodnotné výtvarné médium.

Spočiatku sa autorka inšpirovala tvarmi prírody - hľadaním malej sochárskej "bunky" (kvapka, dážď, zrnko...) Neskôr do svojich plastík priamo zapájala prírodné materiály - konáre, kamene, piesok. Osobitnú kapitolu jej tvorby tvorili tzv. haptické plastiky určené zrakovo postihnutým a slepým deťom. Išlo o zväčšenie drobných prírodnín aj o skladacie plastiky z troch či viacerých častí, ktoré boli určené na rozvíjanie hmatovej i estetickej fantázie.

Tento jej počin bol v oblasti haptickej estetiky ojedinelý nielen v slovenskom prostredí.

Výstavu jej diel si budete môcť pozrieť do 16. júla.

Autor: ato

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári