Jaroslav a Edita N. Pred senátom Okresného súdu Košice I sa zodpovedali z trestného činu podvodu v spolupáchateľstve. Svojim konaním mali spôsobiť škodu 2 423 500 korún.
Podvody u nás patria k veľmi rozšíreným trestným činom, tie o ktorých bude reč, boli navyše spáchané v dôsledku iného podvodu. Išlo o to, že v roku 1995 sa obžalovaný Jaroslav N., konateľ firmy Gastro s. r. o, skontaktoval s istými ľuďmi z Nigérie. Tí mu ponúkli spoluprácu pri deblokácii pohľadávky naftovej spoločnosti, ktorá by vyniesla finančne veľmi zaujímavý zisk. Nežiadali žiadny vklad, len doklady o činnosti jeho firmy, ktorá sa zaoberala importom a exportom potravinárskych výrobkov. Na vysvetlenie uviedli, že nigérijská vláda uprednostňuje pred domácimi preplácanie pohľadávok zahraničných firiem.
Dostal poverenie na zastupovanie jeho firmy v právnych veciach v Nigérii a po ňom výzvu na úhradu daní, v ktorých mali byť DPH, ekologická daň a iné. Išlo o niekoľkotisícové sumy v USD. V súvislosti s tým obžalovaný dostal od nigérijského právnika prísľub, že po uhradení tzv. povinných výdavkov mu bude vyplatená príslušná finančná čiastka. "Veci okolo nigérijskej spoločnosti, ktorá ma požiadala o spoluprácu, som si overoval na ich veľvyslanectve v Prahe. Tam mi oznámili, že spoločnosť skutočne existuje…," uviedol obžalovaný.
To však nebolo všetko, Nigérijčania od neho aj neskôr "ťahali" peniaze s tým, že svoj podiel dostane až po uhradení ďalších platieb. Nešlo o drobné, ale opäť o niekoľko desiatok tisíc USD. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že s ľuďmi, ktorí ich od neho žiadali, sa trikát stretol v Amsterdame. Keďže sa preukazovali diplomatickými pasmi a inými dokladmi, nemal dôvod im neveriť. Keď prišiel o vlastné peniaze aj o majetok, v nádeji, že už dostane sľúbený podiel z riskantného obchodu, si začal požičiavať a poriadne sa zadĺžil, kým zistil, že naletel podvodníkom.
Podľa obžaloby prokurátora, Jaroslav N. spolu s manželkou si od apríla do októbra 1998 požičali od Ing. Jána F. 1 050 500 korún. Táto suma mala byť použitá na výdavky spojené s deblokáciou pohľadávky nigérijskej spoločnosti. Manželia sa písomne zaviazali vrátiť pôžičku do 23. novembra 1998, no sľub nesplnili.
Koncom roka 1997 si obžalovaná Edita N. mala na obchodné aktivitiy manžela postupne požičať od susedy Violety M. 328-tisíc korún. Išlo o pôžičku na jeden mesiac na základe ústnej dohody. Zhruba o rok neskôr si od nej obžalovaný Jaroslav N. požičal 570-tisíc korún s tým, že ak nevráti peniaze, prepíše členské práva na svoj družstevný byt na jej druha. To sa aj stalo, ale následne si manželia mali od susedky požičať ďalších 80-tisíc korún.
"Požičala som im peniaze pez papiera. Dôverovala som im, veď sme boli susedia. Teraz viem, že takú hlúpu ženu, ako som bola ja, by určite nikde nenašli…," uviedla Viola M., ktorá pred senátom uviedla, že kvôli nezodpovednosti obžalovaných, ktorým chcela pomôcť, sa s ňou nerozprávajú deti, rodina ani priatelia. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že obžalovaným nepožičala len svoje peniaze, ale aj doláre svojho brata a peniaze sestry.
Nepeknú spomienku na bývalú kolegyňu má aj Klára R., ktorá požičala obžalovanej 70-tisíc s tým, že jej ich vráti najneskôr do dvoch mesiacov. "Tvrdila, že zo zahraničia majú dostať väčší balík peňazí, že mi ich bez problémov vráti. Nič mi nevrátila, ani sa len nepokúsila so mnou skontaktovať. Potom som sa dozvedela, že si napožičiavala od viacerých…," vypovedala Klára R.
Podľa obžaloby si pani Edita N. požičala od Kataríny Z. 35-tisíc a okrem nich aj tisíc USD, ktoré nevrátila. O čosi lepšie obstál Ladislav B., ktorému z pôžičky vo výške 15-tisíc vrátila rovných desať. V decembri 1998 si obžalovaná požičala 60-tisíc od Milana K., ktorý si na tento účel vybral pôžičku zo Slovenskej sporiteľne s tým, že ju bude splácať pani Edita. Tá však dohodu nedodržala a požičané peniaze nevrátila. Podobný osud stihol aj Libora H., ktorý požičal obžalovanej 40-tisíc takým spôsobom, že ich vložil na účet jej manžela.
"Manžel investoval do obchodu, na ktorom sme mohli zarobiť veľkú sumu peňazí, kapitál svojej firmy a rodinné úspory… Aby sme neprišli o to, čo už do obchodu vložil a aby mohol splniť ďalšie finančné požiadavky, požičiaval si od známych. Chcela som mu pomôcť, preto som si aj ja požičiavala peniaze, najmä od bývalých kolegov z priemyselnej banky," uviedla na svoju obranu Edita N.
V januári 1998 si mal obžalovaný Jaroslav N. ešte postupne požičať 235 000 korún od Ladislava V. tentoraz išlo o inú podnikateľskú aktivitu, spojenú s privatizáciou podniku Sabina Sabinov. Ani v tomto prípade však peniaze nevrátil, resp. nedodržal zmluvu o tichom spoločenstve.
Pojednávanie bolo odročené na august.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
