aj armáda. Situácia sa však v poslednom období opakuje takmer so železnou pravidelnosťou. Obyvatelia postihnutých oblastí i kompetentní tušia, kedy je zle, napriek tomu zdá sa organizácia pomoci zlyháva. Často panuje chaos, ktorý má za následok zvyšovanie škôd. Proste pravá ruka nevie, čo robí ľavá a pomoc prichádza neskoro. Aspoň ľudia z postihnutých oblastí si to myslia.
Na vlastné oči sme mohli vidieť, ako sa ľudia takmer pobili, keď v Zdobe doviezli vrecia. Každý chcel chrániť to svoje a našlo sa niekoľko jedincov, ktorých nezaujímalo, že vrecia s pieskom treba v prvom rade umiestniť na najrizikovejšie plochy. Mali vlastný názor i pohľad na vec. Nečudo, kým prišla pomoc, hodiny budovali provizórnu hrádzu. Keď dorazili zachranári, zrazu nikto neocenil ich neodškriepiteľnú snahu.
Prečo však k povodniam dochádza? Mnohé toky nie sú vyregulované tak, ako by byť mali. Naopak, mnohé sú spravené dobre, ale voda preletí cez dediny na hornom toku v koryte a na dolných tokoch je jej zrazu naraz priveľa. Niekde proste musí mať aj miesto na vyliatie, keď je jej viac ako korytá a hrádze znesú. To je však len jedna z príčin záplav. Druhou je chyba nás samotných. Ľudia si stavajú domy aj v záplavových územiach. Niekto to dovolil, pozemok je náš, netreba kupovať, tak sa stavia.
Už naši starí rodičia vedeli, že v blízkosti rieky sa stavať neoplatí. Hrozí totiž priveľké riziko. Aj v Zdobe si dnes niektorí ľudia bijú hlavy o stenu. Tvrdia, že tam, kde majú domy, boli kedysi lúky. Nik tam nestaval. Prečo asi?
Proti sile prírody sa síce dá sčasti brániť, nie však s ňou bojovať. A vraví sa: "Oheň zastavíš, vodu veru nie!"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
