Zo štyroch jalcov sa dlho netešil. Odplávali mu v sieťke dole prúdom

Nikto chodí na huby, iný športuje alebo číta knihy. Pomerne veľká skupina ľudí však využíva svoj voľný čas postávaním pri rieke či jazere a čakaním, kedy sa im na háčiku zatrepoce ryba. Aj napriek tomu, že sa im to pošťastí iba raz za čas, ešte nemajú vyhrané. Ryba môže byť prikrátka, prípadne sa na červíka ulakomí v čase, keď je lov jej druhu zakázaný. Aj napriek tomuto riziku trávia rybári s udicou v ruke celé hodiny a dni. Prečo? Na to sme sa niekoľkých opýtali, keď sme ich vyrušili, ako lovili pod vodopádom na Hornáde neďaleko Aničky.

Hneď na úvod treba spomenúť, že Hornád časťou, ktorou preteká cez Košice, patrí do tzv. kaprových vôd. Teda takých, ktoré charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie pre život určitých druhov rýb. Napríklad kapra, šťuky, sumca, zubáča, podustvy, mreny či jalca. Hoci pstruhy sú typické pre tzv. lososové vody, zvyknú sa v Hornáde vyskytnúť aj tie.

Malé kapre

Takmer každého zo spomínaných šupináčov už ťahal z Hornádu pán Ján. S udicou sa kamaráti vyše pol storočia a je preto skutočným znalcom podvodného života. Najväčšiu zatiaľ v týchto miestach chytil podustvu. Mala dva a pol kila. "Ako návnadu používam všeličo. Raz je to červík, inokedy kukurica alebo cesto," odpovedá na otázku, aké menu zvykne rybám pripraviť. Výber návnady nezávisí od ničoho. Ani od počasia, ani od druhu ryby, na ktorú má zálusk. Jednoducho testuje...

"Veľakrát sa stalo, že som celý deň nič nechytil. Ale nebol som z toho smutný. Je to pre mňa relax. Nechytil som dnes, chytím zajtra." Mimochodom, ak jedinému "zabrala" ryba počas nášho rozhovoru práve Jánovi. Dlho však jeho (ani naša) radosť netrvala. Keď sa trepotajúci šupináč ocitil na brehu, "šťastný" rybár skonštatoval, že nemá dostatočnú mieru. S úsmevom hodil kapríka do vody a dodal, že je to dnes už tretí. Žeby stále ten istý...?

Kvalita a cena udice vraj nemá na úlovok a pravdepodobnosť úspechu žiaden vplyv. Rozhodujúce je podľa Jána šťastie. Prezradil, že ho mal vlani v decembri, keď na Hornáde, ale o čosi "vyššie", premohol vyše polmetrového a 1,28 kg vážiacého lipňa. Najväčšiu váhu, ktorú kedy ulovil, bol 16-kilový amur. Bolo to vraj na štrkovisku Geča a mordoval sa s ním 10 minút.

Rekordný sumec

Pán Michal sa rybárčeniu venuje už štyri desaťročia. Okrem Hornádu chytá aj na Laborci a Latorici. Pod vodopádom už vytiahol všeličo. "Podustvy, mreny, pstruhy i kapre. Najväčší, pred ôsmimi rokmi, mal päť kilogramov," pochválil sa Michal a pridal spomienku na rekordný úlovok. "Bol to 25-kilový sumec, ktorý sa zrejme splavil zo Šíravy do Laborca. S kamarátmi sme sa s ním najprv dlho mordovali a potom sme si na ňom pochutnali."

Aj Michal pri vode skúša rôzne návnady. Kukuricu, cestoviny či tzv. kostné červy. Dajú sa kúpiť v obchode živé a ryby na nich berú, akoby týždeň nežrali. "Aj mne sa stane, že dlho nič nechytím," priznal, no udicu kvôli tomu "do žita" nehádže. "Chodím k vode relaxovať. Väčšinou po robote, trochu sa upokojiť a uvoľniť." Na to je vraj rybárčenie ako stvorené.

Rivalitu medzi kolegami necíti. S viacerými sa pozná, úlovky si nezávidia. Rýb je vraj dosť, terba si na tú svoju počkať... Michal však už vie, že ak rybu chytí, musí ju dobre "zabezpečiť". Nie ako vlani na Laborci, keď chytil takmer 12-kilového amura. "Zle sme zaistili sieť a do rána nám ušiel," prezradil...

Dáva si pozor

Michal nie je jediný, komu sa čosi podobné prihodilo. S úlovkom sa už rozlúčil aj pán Jozef, dokonca pár metrov od miesta, kde sme ho oslovili. "Vlani v júli som tu chytil štyri jalce na čerešňu," spomína. "Dal som ich do sieťky a ´zakvačil´ ju o túto vrbu. Potom som chytil piateho a chcel ho dať k tým ostatným, no už nebolo kam. Ryby sa zrejme v sietke hádzali, uvoľnili ju a spolu s ňou ´pošli´ dole prúdom..." No nebola to jediná smola. Keď sa Jozef vrátil k autu, nemohol naštartovať. Zistil, že ráno zabudol vypnúť svetlá a vybil tak baterku. "Odvtedy svetlá kontrolujem a sieťku prichytávam o roznožku."

Jozef sa rabárčeniu venuje 23 rokov. Keďže je dôchodca a na vysedávanie pri vode má dosť času, prípadný jednorazový neúspech ho nevyvedie z miery. Zbalí náradie a nabudúce sa opäť s vráti plný optimizmu. "Rybárska stráž kontroluje všetko," zabŕdol Jozef do tejto témy. "Rybársky lístok, náradie i úlovok. Osobitne dôležité je mať v poriadku záznamy o love, teda čas príchodu, revír i ulovené ryby." On sám už absolvoval niekoľko kontrôl a vždy mal všetko v poriadku.

Amur zdrhol

Posledným, koho sme oslovili, bol pán Roman. S malými prestávkami sa rybárčeniu venuje už 20 rokov. Doteraz chodil iba na stojaté vody, tento rok po prvý raz skúsil šťastie aj na Hornáde. Aj v jeho prípade platí, že prípadný neúspech ho od ďalšieho lovu neodradí. Uprednostňuje živé návnady, dážďovky či kostné červy a nepotrpí si na samotu. Dvakrát sme ho pri vodopáde našli a vždy bol spolu s partiou.

Sklamania sa nevyhli ani jemu. "Na Geči som chytil veľkého amura, zle som utiahol sieťku a do rána bol preč," spomína na svoju príhodu a pridal i jednu kamarátovu. "Chytilo sa mu niečo veľké na jazere v Geči. Tipoval, že je to sumec. Šiel za ním na člne, lebo sa mu niekde zavadil. Chvíľu sa tam trápil, no potom sa mu utrhol aj s háčikom..."

S Romanom sme rozoberali aj kvalitu vody v Hornáde. "Kedysi sa vravelo, že je znečistená a že ryby obsahujú ťažké kovy. Bol to vplyv Kovohút v Krompachoch, odkiaľ sa dostávali do vody. Teraz je to už lepšie." Hornád zvykne zakaliť jeden z jeho prítokov - Svinka. Keďže preteká ilovitým korytom, najmä v čase dažďov sfarbí rieku od Kysaku nažlto. Ale rybám to až tak nevadí. A ako sme sa presvedčili, ani rybárom.

MO SRZ Košice investuje každý rok do zarybnenia svojich revírov vyše tri milióny korún

Kto hlavátku nepustí späť do vody, dopúšťa sa pytliactva

Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Košiciach aktuálne eviduje 5040 členov, medzi nimi aj približne 150 žien. Právoplatným členom sa môže stať iba záujemca nad 18 rokov, ale existujú aj tzv. detské krúžky pre deti od 10 do 14 rokov a mládež od 15 do 18 rokov. Chytať ryby môžu aj deti od 6 do 10 rokov, ale iba v doprovode dospelého člena zväzu.

"Naša organizácia spravuje 10 pstruhových a 22 kaprových revírov. Siahajú od hranice s Maďarskom až po ružínsku priehradu," povedal nám Rudolf Harvánek, tajomník košickej MO SRZ a zároveň prezident celoslovenského SRZ. "V pstruhových vodách sa vyskytujú pstruhy, lipne, jalce, plotice a podustvy. V kaprových vodách zas kapry, sumce, amury, jalce, plotice, liene, ostrieže, podustvy, šťuky i mreny. Loviť sa dajú všetky okrem hlavátky, ktorá je zákonom chránená. Komu sa chytí na háčik, ten ju musí pustiť späť. V opačnom prípade sa dopúšťa trestného činu pytliactva." Hornád je rozdelený na pstruhovú a kaprovú časť. Uloviť sa v ňom dá zo spomínaných rýb takmer všetko. Dokonca aj sumce, ktoré pri vypúšťaní Ružína prepadnú do rieky. Už sa ich pár 12-kilových podarilo chytiť v okolí Družstevnej pri Hornáde.

Aj laik už vie, že rybári majú obdobia, kedy musia nechať udice odpočívať. Vyhláška o rybárstve presne stanovuje, kedy sa ktorá ryba chytať nesmie. Dôvod je ten, aby sa každému druhu umožnilo nerušené rozmnožovanie, tzv. neresenie. Zaujímavosťou je, že od júla do septembra sa môže rybárčiť aj v noci, teda 24 hodín non stop. Prísne zakázané je loviť pomocou siete, alebo nebodaj výbušniny či elektrického prúdu.

Každý rybár musí okrem kalendára sledovať aj ďalší dôležitý bod vyhlášky a tým sú parametre. "Minimálne lovné miery má každý druh ryby iné," vysvetľuje R. Harvánek. Kto chytí hoci len o centimeter kratšiu rybu, ako je dovolené a nehodí ju späť do rieky, dopúšťa sa pytliactva. "Obmedzený je aj denný úlovok. U niektorých rýb je limitovaný váhou, u iných počtom. Vyhláška totiž povoľuje ulovenie maximálne dvoch kusov tzv. hospodársky cenných rýb. Tými sú napríklad kapry, šťuky, podustvy alebo zubáče."

Váhové obmedzenie je 7 kg na deň. Týka sa napríklad červenice, plotice alebo pleskáča. V prípade kapra je to trochu inak. Ak rybár uloví päťkilového, môže chytať ďalej a hmotnosť druhého je neobmedzená. Ak však uloví ako prvého 8-kilového, musí sa zbaliť a ísť domov. V opačnom prípade sa opäť dopúšťa pytliactva. U pstruha je limit štyri kusy na deň.

Aby si rybári nerobili v revíroch, čo im napadne, dohliada na nich tzv. rybárska stráž. "Je na úrovni verejného činiteľa a kontroly vykonáva v súčinnosti s políciou," pokračuje R. Harvánek. "Kontroluje sa všetko, čo súvisí s rybolovom. Teda nielen ´papiere´ a zaplatenie poplatkov, ale aj to, či rybár nepoužíva zakázanú techniku lovu. Napríklad na pstruhových vodách nesmie chytať na živočíšne nástrahy - dážďovky a červíky. Používať môže iba jeden prút a musí ho drať v ruke." Za priestupky sa udeľujú pokuty od 1 000 do 10 000 korún, prípadne odobratie povolenia na lov.

Samozrejme, rybársky zväz nevyberá iba poplatky, ale sa aj stará o to, aby mali rybári každý rok čo chytať. "Túto zarybňovaciu povinnosť nám ukladá zákon," vraví R. Harvánek. "Koľko peňazí sa vyzbiera na tzv. povolenkách, toľko sa investuje do zarybnenia. Na Slovensku je niekoľko chovných staníc a my z nich každý rok nakupujeme ryby za vyše tri milióny korún. Malé i väčšie." Ak by sa ryby nevysádzali, vplyvom mnohých faktorov by postupne vymreli. Človek totiž svojimi zásahmi obmedzuje ich životný priestor a tým aj možnosti prirodzeného neresenia.

§ 310 Pytliactvo

1. Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky.

2. Odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin v odseku 1

a) hromadne účinným alebo zavrhnutiahodným spôsobom,

b) v malom rozsahu

3. Odňatím slobody na rok až 5 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin v odseku 1

a) a už bol za taký čin odsúdený,

b) vo väčšom rozsahu

c) závažnejším spôsobom konania.

4. Odňatím slobody na 3 až 8 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin v odseku 1 v značnom rozsahu.

5. Odňatím slobody na 4 až 10 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

Róbert BEJDA

Autor: V PONDELOK 22. 5. 2006

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári