Kým inde sa trasú od zimy, on si vo Phoenixe
vystačí s tričkom a kraťasmi
Po každom góle v súperovej sieti sa v osemnásťtisícovej Glendale Arene rozlieha zavýjanie kojota. Pre miestnych hokejistov je kráľ arizonskej púšte posvätné zviera. Je symbolom klubu z Phoenixu, je v jeho názve, jeho hlava zdobí prsia hráčov, či už vybiehajú na ľad v bielych alebo červených dresoch. Žiaľ, Coyotes, ani to zavýjanie z reprákov, v tejto sezóne NHL u súperov nevzbudzovalo príliš veľkú hrôzu. Mančaft, ktorý na jej začiatku vzal do rúk legendárny Wayne Gretzky, skončil v Západnej konferencii na 12. mieste, a od posledného postupujúceho do play off, Edmontonu, ho delilo 14 bodov.
Možno aj preto, že niekedy v druhej tretine bojov v základnej časti zámorskej ligy prišiel o jednu zo svojich útočných hviezd, Slováka Ladislava Nagya. Dvadsaťsedemročný rodák zo Šace mal nábeh na skvelú sezónu, začiatkom februára mal na svojom konte už 56 kanadských bodov, za 15 gólov a 41 asistencií, jeho hokejka sa už chystala prepísať rekordy kariéry. A Laci sa už pomaly tešil na turínsku olympiádu a dres národného mužstva. Namiesto neho, spoza mora priletela nepríjemná správa o jeho zranení. S málo optimistickou predpoveďou, že natrhnutý meniskus pravého kolena ho nepustí na ľad do konca tejto sezóny.
"Lekári vravia, že sa mi to muselo stať už v zápase s Dallasom (23. januára prehrali kojoti v jeho hale 1:4 - pozn. red.), ale ja som ani netušil, že by mi niečo bolo, že som sa zranil. V kolene ma nič nebolelo, a v pohode som odohral ďalšie dva zápasy." V Minnesote i St.Louis. Až potom sa bolesť ozvala. "Musel som si to už ľadovať, ale dohral som aj zápas so San Jose." Laci nastúpil aj doma proti Edmontonu. "Ale už som ani poriadne nemohol hrať. Bolesť bola príliš silná. Až po štyroch zápasoch som išiel na kontrolu, ktorá ukázala, že meniskus je natrhnutý."
Dovtedy mal Phoenix ešte celkom slušné vyhliadky na play off, no už najbližší duel proti Vancouveru ukázal, ako bude mužstvu jeho ľavé krídlo chýbať. V Glendale Aréne podľahlo Kanaďanom 4:7 a odvtedy to s ním išlo už len dole vodou. Po operácii pravého kolena si odchovanec košického hokeja nechal zarezať aj do ľavého. Ale vôbec nie preto, aby druhému kolenu nebolo smutno. "Tam som mal len trošku poškodený meniskus, a s tým by sa v pohode dalo odohrať celú sezónu, ale vedenie klubu sa obávalo, že by mi po štyridsiatich-päťdesiatich zápasoch mohlo tiež odísť, že ma potrebujú na play off, tak som sa rozhodol, že operáciu podstúpim aj s ním. Ale nebol to žiaden komplikovaný zákrok, všetko trvalo len dvadsať minút, koleno mi prakticky iba vyčistili."
Reprezentačný krídelník je na maródke svojho klubu oficiálne od 18. februára. Predpísanú rehabilitáciu poctivo dodržiaval vo Phoenixe, tam sledoval boje nášho národného mužstva pod piatimi olympijskými kruhmi, ba aj väčšiu časť svetového šampionátu v Rige. "Škoda, v Turíne sme opäť dokázali, že proti Čechom nevieme hrať, v Rige to už od začiatku nebolo ono. Keď prehráte prvý zápas, potom to už s vami ide celý šampionát. Ešteže sme postúpili do štvrťfinále a tam sme s Kanadou odohrali celkom vyrovnaný zápas. No v rozpätí niekoľkých sekúnd bolo po ňom," určite by "kojot" z Phoenixu nad pozvánkou do národného mužstva neohŕňal nosom. Keby bol zdravý. Z majstrovstiev sveta mu chýba ešte striebro do kompletu medailí, po zlato si bol už v Göteborgu pred štyrmi rokmi, s bronzom sa vrátil z Helsínk, o rok neskôr. "Určite vždy rád do reprezentácie prídem, keď ma zavolajú."
Rád by si zahral hokej aj v novej Steel Aréne, ktorá, kým je za morom, zatiaľ vyrástla v jeho rodisku. Ale tak skoro ho odtiaľ asi nepustia, veď by boli sprostí vzdať sa takého strelca. "A ja si tam chcem ešte niekoľko sezón zahrať," nechystá sa Ladislav Nagy Phoenix opustiť, aj napriek tomu, že pre tamojších Coyotes je Stanley Cup zatiaľ iba utópiou. "Pre hráča NHL je tam asi najlepšie bývanie. Celý rok chodím v tričku, kraťasoch a šľapkách. Je tam teplo, ešte aj v decembri, keď niekde v Kanade, v Calgary či Edmontone sú teploty hlboko pod bodom mrazu. Pre nás je to nezvyk, vždy keď tam ideme, musíme sa dobre obliecť, dosť veľa hráčov tam stále ochorie," je Laco rád, keď má jeho mužstvo studenú kanadskú šnúru už za sebou.
V Phoenixe žije od roku 2001, keď ho tamojší kojoti v priebehu sezóny "vyčenčovali" s "blusmenmi" zo St.Louis, ale dodnes nevie odhadnúť, koľko má metropola štátu Arizona obyvateľov. "Netuším, ale je to poriadne veľké mesto. A stále sa rozrastá, veď má aj kde." Sucho, púšť, kaktusy, kojoti, taká je moja predstava o kusisku zeme, kde sa kedysi točila kovbojka za kovbojkou. "Voľakedy tam bola samá púšť, ale dnes je to už iné, všade stavajú domy." Veľa času v priebehu sezóny niet, ale keď sa naskytne, je veru kam sa vybrať, čo obdivovať. "Phoenix je veľmi pekné mesto, je tam veľa možností na zábavu. Ale keď za mnou priletia rodičia, najradšej ich zoberiem do prírodnej rezervácie Sedona, asi dve hodiny za mestom, kde sú nádherné červené skaly."
K jeho baráčiku by ste prišli autom od Glendale Arény asi za pol hodinku. Oveľa bližšie to má Laco do chýrneho tenisového areálu v Scottsdale. "Tam som asi za päť minút. Často sme tam chodili s Radom Suchým, keď hral za kojotov. Tenis je pre mňa najobľúbenejším doplnkovým športom, ale teraz mi ho zakázali, kvôli zraneniu, aby som sa vyhol prudkým zmenám smeru. No pričuchol som už aj ku golfu a hrávam ho čoraz častejšie. Ten mi dovolili. V okolí Phoenixu je veľa výborných ihrísk, a golf tu chodia hrávať ľudia aj z iných miest."
Prirodzene, o tých minútach a vzdialenostiach hovorí Laco iba v súvislosti so štyrmi kolesami a silným motorom. Bez auta v Amerike neurobíte ani krok. "Najskôr som mal džíp, také veľké americké auto, teraz jazdím na BMW. V zámorských kluboch je inak, ako v európskych, kde vám hneď dajú k dispozícii auto i byt. Hráč NHL je platený profesionál, a o všetko sa z tých peňazí musí postarať sám, sám si pozháňa ubytovanie i auto."
Ani hokejisti z Phoenixu frflať nad zárobkom rozhodne nemôžu, aj keď ľadový šport nie je v meste najobľúbenejší. "V popularite športov sme asi štvorka, za basketbalom, americkým futbalom a bejzbalom. Sám si vždy rád zájdem na basketbal, keď je čas a Suns hrajú doma. Veľmi sa mi páči ich štýl. K tomu, aby som si basketbal aj zahral, sa nedostanem. Kedysi, za žiakov, som ho doma hrával, aj keď výška asi nedovolí, aby som v ňom nejako vynikal. Takže som len divákom a fanúšikom Suns, niektorí moji spoluhráči majú medzi nimi priateľov."
Na rozdiel od iných amerických miest, kde sa zväčša o halu delí basket s hokejom, v Phoenixe je inak. Svoj luxus majú jedni i druhí. Hokejisti v spomínanej osemnásťtisícovej Glendale Aréne, basketbalisti v rovnako veľkej US Airways Center. Ale pravidlo o zápasoch v domácom prostredí - keď hrajú doma hokejisti, basketbalisti nastupujú na cudziu palubovku, a naopak - sa oba tímy snažia dodržať. "Iba raz sa stalo, že sme hrali doma v rovnaký deň. A na náš zápas prišlo vtedy strašne málo ľudí. Bolo vidieť, ktorý šport má v meste viac fanúšikov. My musíme niečo dokázať, trebárs vyhrať raz Stanley Cup, aby sme si získali väčšiu popularitu."
Hokejová Glendale Aréna nevychladne ani po sezóne. Aj v týchto dňoch je tam poriadne husto, rôzne kultúrne akcie a umelci toho najväčšieho kalibru si podávajú kľučku na dverách. Len tak námatkom, 3. júna v nej bude spievať Bruce Springsteen, o päť dní ho vystrieda nestarnúca Madonna... "Keby som bol vo Phoenixe, určite by som si Madonnu nenechal ujsť. Takéto koncerty sa tam však konajú až po našej sezóne, a to som väčšinou preč."
Keď sa nájde v nabitom kalendári NHL voľná medzierka, Laci si nenechá ujsť príležitosť pozrieť si americký futbal. "Už som mu aj ja prišiel na chuť, každú nedeľu som ho pozeral zápasy. Keď vám niekto vysvetlí pravidlá, tak je to v pohode. Predtým to bol šport číslo jeden v meste, ale v poslednom čase nehrali veľmi dobre. No teraz nakúpili hráčov, stavajú im nový štadión, takže sa chcú vrátiť na pôvodnú pozíciu. Ten štadión bude stáť hneď vedľa našej haly, má to byť krytá hala so zaťahovacou strechou, pre sedemdesiattisíc divákov. A naokolo vyrastie aj veľké obchodné i zábavné centrum, čo bude dobré i pre nás," pochvaľuje si košický hokejista v službách nadnárodnej hokejovej ligy športový život v Phoenixe.
Aj preňho, zdá sa, je to ideálne miesto pre jeho ďalšiu hokejovú kariéru. Veď nie iba náhodou si ho vybral aj nový kouč kojotov Wayne Gretzky. "Je to veľmi dobrý tréner. Najmä keď vyhrávame, vtedy je nám hej, ale keď sa nedarí a prehrávame, dá nám to poriadne pocítiť. Ako bývalý útočník, aj mne dal veľmi veľa, môžem sa od neho ešte veľa naučiť. Je dobré, že dáva dosť priestoru aj mladým hráčom, no všetci sú radi, že máme takého kouča."
L. Nagy je doma, v Košiciach, ešte len niekoľko dní, stále s príkazom - rehabilitovať. Vôbec ho nezaujíma, či Stanley Cup získa Carolina, Buffalo, Anaheim či Edmonton, nočné prenosy z NHL sú preňho minimálnym lákadlom. "No mrzí ma, že si tu s chlapcami nemôžem ani ten futbal zahrať, to mi veľmi chýba. Ale na ľad už môžem. Chyba je len v tom, že tu ešte nie je. Ale prípravu začnem asi s tunajším mančaftom, ktorý by mal ísť na ľad 24. júla," dúfa, že v čase, keď sa kojoti z Phoenixu budú schádzať do prípravného kempu pred novou sezónou, bude tohtoročná patália s kolenami už dávno zabudnutá.
Bohuš MATIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
