Herečka Zuzana Kronerová sama sebe zakázala nahlas vysloviť svoje sny, aby sa tak vyhla možnému sklamaniu

Rodičia ju ako malú prichytili, ako si prednáša monológy z OthelaŽe sa dieťa vyberie v šľapajách svojich rodičov nie je ničím výnimočným. Slovenskí

Rodičia ju ako malú prichytili, ako si prednáša monológy z Othela

Že sa dieťa vyberie v šľapajách svojich rodičov nie je ničím výnimočným. Slovenskí ale aj českí diváci môžu byť iba radi, že sa tak rozhodla urobiť aj herečka Zuzana Kronerová. Škoda len, že príležitosť postaviť sa na Slovensku pred filmovú kameru nedostala už štrnásť rokov... V rozhovore nám prezradila, prečo sa v českom filme cíti ako ryba vo vode a ktoré Shakespearovo dielo recitovala už ako malé dievčatko.

Do Košíc Z. Kronerovú priviala príležitosť ponúknuť divákom v rámci Dní humoru predstavenie Shirley Valentine Divadla Café Teatr Čierna Labuť. "Každý môj deň je plný humoru a to dokonca aj v tom prípade, keď sa mi stávajú malé katastrofy. Som totiž takzvaná umelkyňa života - pod tým sa skrýva to, že často strácam kľúče, nemôžem nájsť mobilný telefón a dejú sa mi iné drobné nešťastia. Ale už som sa s tým naučila žiť... Nerozčuľujem sa, ale beriem to s humorom. Potom sa na mňa usmeje šťastie a ja nájdem, čo hľadám," prezradila herečka.

To, že sa na veci dokáže dívať s humorom, vraj zdedila po rodičoch... "Mala som veľmi šťastné detstvo - nechýbal u nás humor a smiech. Aj keď na druhej strane - nebola u nás núdza ani o dramatické situácie. My herci sme totiž veľmi citliví ľudia a dávame najavo svoje city. Je pravda, že dieťa si nevyberie, do akej rodiny sa narodí, no ja som mala šťastie. Mala som rada svojich rodičov a oni naopak mňa. Keď sa ma krátko po tom, ako odišli, opýtala jedna novinárka, či som smutná, tak som sa zamyslela a povedala som, že nie... Mohla by som byť smutná, ak by neboli obaja takí výborní ľudia a takto môžem byť iba rada, že som ich mala..."

To, že vyrastala v hereckej rodine, však malo rôzne "následky"... "Určite sa to na mne podpísalo... Rodičia ma ešte ako malú prichytili, ako si prednášam monológy z Othela. V tom čase totiž v Martine skúšali túto hru - otec hral Jága, mamka Desdemonu. Akosi si nevšimli, že ich doma sledujem, ako sa každý v inom kúte učí svoje texty a že ich počúvam. Takže som vedela celé pasáže naspamäť. Keď ma ako dieťa nemali kam odložiť, tak ma vzali so sebou do divadla na skúšku..."

Neraz vzali svoju dcéru aj na predstavenie, v ktorom účinkovali. "Vtedy na mňa pozerali spoza opony a videli, že pokojne sledujem, čo sa deje, ruky zložené v lone... Len čo však mal vyjsť na javisko môj otec, rúčky mi začali nervózne pracovať a mala som za neho obrovskú trému. To isté sa vždy zopakovalo aj pri mame..."

Z. Kronerová tak prirodzene od malička mala k herectvu blízko, neskôr chcela byť členkou rozhlasovej dramatickej družiny. "Rodičia mi to veľmi vyhovárali. Nepustili ma tam a nechceli, aby som ´pričuchla´ k hereckému povolaniu. Keď som aj mala také úmysly, tak som ich pred rodičmi a vlastne aj sama pred sebou tajila. Prišiel moment, kedy som sa prihlásila na dramaturgiu na VŠMU ale aj na štúdium jazykov na filozofickej fakulte. Šla som sa však opýtať tajomníčky na VŠMU, či by som mohla prísť aj na skúšky na herectvo. Sama sa čudujem, prečo som sa tam vybrala, prečo ma tam kroky zaviedli... Bola som veľmi prekvapená, keď ma prijali a rodičia sa až potom dozvedeli, čo som to urobila za šialený krok..."

Dnes však ani náhodou neľutuje, že tieto kroky smerom k herectvu urobila. "Myslím si však, že by som pokojne mohla robiť niečo iné. A keď zistím, že už moje herectvo nie je pre divákov zaujímavé, alebo keď si uvedomím, že ma to už nenapĺňa, tak skúsim čosi iné. Bola by to určite práca s ľuďmi, pomoc tým, ktorí to potrebujú. Tieto ambície si zatiaľ napĺňam tým, že som činná v niekoľkých charitatívnych organizáciách. Ďalšia oblasť, ktorej sa venujem, je pedagogika. Nikdy som nemala takú ambíciu, no osud ma k nej zavial. Študenti si ma pred vyše 10 rokmi vybrali a dnes som tomu rada. Je totiž veľmi inšpiratívne stretávať sa s mladými ľuďmi - spoznávať ich názory a odovzdávať im skúsenosti. Cítim sa ako ich radkyňa a pomáham im v snažení napĺňať svoje túžby."

V českých filmoch ako ryba vo vode

Nejeden slovenský herec sa môže posťažovať na to, že na Slovensku sa nenakrúca... Ostrovčekom, kam sa mnohí naši herci v posledných rokoch utiekajú, sa stal český film. "Je nás takých viac a ja sa v českom filme cítim ako ryba vo vode. Je mi však ľúto, že v slovenskom filme som si naposledy zahrala pred 14 rokmi... Aspoň malú satisfakciu mám v tom, že v poslednej dobe som hrala asi v štyroch filmoch, ktoré nakrútili naši študenti. Sú to pre mňa také prvé lastovičky..."

Naposledy sa divákom pripomenula v českom filme Bohdana Slámu Štěstí. S tým istým režisérom spolupracovala aj na filme Divoké včely, zopakovala si aj spoluprácu s Pavlom Liškom a Táňou Vilhelmovou. "Sme ako taká malá rodina, pridali sa ďalší výborní herci... Česi by povedali, že je to taká naša partička... B. Sláma napísal vo filme Štěstí postavy každému z nás na telo a z môjho pohľadu je ten príbeh poprepájaný našimi vzájomnými vzťahmi a tým obohatený. Myslím, že aj vďaka tomu, že si tak dobre rozumieme, je film taký dobrý..."

Za posledných 10 rokov je Štěstí štvrtým českým filmom, v ktorom si Z. Kronerová zahrala. Prvým boli Divoké včely. Za herecký výkon v ňom si odniesla Českého leva... "Ponuku hrať v tomto filme som neprijala preto, že som doma nemala možnosť nič nové nakrútiť. Prijala som ju preto, že sa mi veľmi páčil scenár a po stretnutí s režisérom som zistila, že jeho pohľad na svet je mi veľmi blízky a sympatický." Českého leva si Z. Kronerová vyslúžila za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe - zahrala si postavu matky hlavnej ženskej predstaviteľky. "Scenár sa mi zapáčil na prvý krát a režisér mi posielal nové verzie, ktoré boli vždy ešte lepšie. Potom za mnou prišiel s malou dušičkou a pýtal sa ma, či by som súhlasila s tým, aby tú moju postavu obohatil o to, že by robila najstaršie povolanie... Pýtal sa ma, či by mi to nebolo proti srsti. Nebola som proti, lebo to v príbehu iba umocnilo tú zlú situáciu hlavnej postavy, ktorej mamičku som hrala..."

Mnohým divákom sa Z. Kronerová zapísala do pamäti nie len ako herečka, ale aj interprétka najmä šanzónových piesní. "Muziku mám veľmi rada, z modernej jazz a mám rada aj klasickú hudbu, no nie vždy mám čas vybrať sa na koncert... Čo sa týka spevu - veľa ľudí mi vraví, že je škoda, že nespievam a hudobní redaktori sa zas sťažujú, že nemajú k dispozícii viac mojich nahrávok. Ja však nemám čas a ani ambíciu venovať sa viac spevu. Možno keby som mala osobného textára, tak by som nad tým uvažovala, lebo mne najviac záleží na obsahu piesne, povedala by som básne..."

Text skladby Čerešne, ktorú mnohí poznáte v podaní Hany Hegerovej, napísal Milan Lasica práve pre Z. Kronerovú. "Priznám sa, že tejto pesničky už mám - ako sa hovorí - plné zuby. Nedávno ma ju prinútil spievať Jan Kraus v relácii Uvoľnite sa, prosím. Musím povedať, že aj keď je to - použijem škaredé slovo - otrepaná pesnička, je nádherná. Vždy sa ju snažím spievať v inej obmene, raz som mu spievala dokonca s cimbalovou hudbou a bolo to zaujímavé..."

Deti zdedili talent na muziku

Z. Kronerová má syna a dcéru. Obidve deti zdedili čosi po mamičke, no viac ako z hereckého nadania, sa na ne "nalepil" talent na muziku. "Dcéra študuje hru na klavír, teraz bude mať absolventskú skúšku. Okrem toho, že skladá hudbu, píše aj texty a zhudobňuje básne, najmä anglické viktoriánske - to je jej zamilované obdobie. Uvažuje nad štúdiom dramaturgie alebo anglistiky. Syn má do maturity ešte rok času, ten zatiaľ bubnuje a učí sa. Ale má aj veľký výtvarný talent. To tiež zdedil, lebo moji rodičia pekne kreslili a jeho dedko je architekt... Uvidíme, čo si vyberú. Obaja majú na čom stavať."

Máloktorý rodič sa však poteší, keď sa jeho dieťa uberá umeleckým smerom... "Samozrejme, že každý rodič by bol najšťastnejší, keby jeho dieťa robilo to, čo ho teší a súčasne by to bolo aj niečo do života, niečo, čo zabezpečí dobré živobytie. Sama som sa však vydala na dráhu, po ktorej síce šli aj moji rodičia, ale na ktorú ma nechceli pustiť. Viem dnes pochopiť ich obavy, ale na druhej strane - niet väčšieho nešťastia, ako keď človek robí povolanie, ktoré ho neteší a pri ktorom trpí. Je jasné, že sa budem snažiť svojim deťom poradiť, ale - ľudovo povedané - nebudem ich cez koleno lámať, keď budú chcieť ísť za svojim snom... Herci to však majú v sebarealizácii najťažšie. Maliar môže maľovať sám pre seba, muzikant si môže doma skladať hudbu... Druhá vec je, či bude ľuďmi jeho umenie prijímané... Ale herec je závislý na tom, či si ho vyberie režisér, či je žiadaný do divadla a do filmu. Ako raz v jednom rozhovore povedal Miloš Kopecký - Herec je ako slečna, ktorá čaká na vyzvanie do tanca."

Z. Kronerová má to šťastie, že bola do tanca vyzývaná často... "Nemôžem sa sťažovať. Už v mladom veku som si zakázala vysloviť nahlas svoje sny, aby som sa vyhla sklamaniu. No ako každý herec, aj ja som mala svoje sny a mnohé sa splnili. Keď som bola mladá, tak som nechcela uraziť režisérov televíznych inscenácií, takže som sa snažila prijať čo najviac ponúk a ledva som to všetko stíhala, mnoho som aj tak musela odmietať. Dnes je situácia úplne iná... Iste, možno som mohla hrať viac alebo lepšie, ale keď som zrelšia, zdá sa mi, že ponúknutú hereckú príležitosť viem lepšie využiť."

Za jednu z najlepších hereckých príležitostí, ktorá sa jej dostala, považuje Z. Kronerová práve hru Shirley Valentine, ktorú ponúkla aj Košičanom. "Je tam aj spev a pohyb i práca akoby s bábkárskou scénou, zahŕňa to mnoho žánrov. Pre mňa je táto monodráma výzvou aj preto, lebo si musím na javisku vystačiť sama. Je to svojim spôsobom ťažké, no keď sa mi to podarí, tak je to veľmi oslobodzujúce a radostné. Tento text nie je veľmi intelektuálne náročný, no je hlboko ľudský a obsahuje to, čo mám na divadle najradšej - je to viac komédia, no nechýbajú jej vážne miesta... V tejto inscenácii mám veľký priestor ´vyblázniť´ sa ako herečka a navyše viem so Shirley aj ľudsky súhlasiť. Našla som si s ňou veľa styčných bodov, nie je pre mňa ťažké túto postavu pochopiť, preto môj prejav pôsobí tak autenticky."

Ak by to šlo, Z. Kronerová by si so Shirley rada posedela pri káve a chvíľu podebatila. "Rozprávali by sme sa o všetkom možnom. Hoci aj tom, že treba mať svoje sny a netreba sa báť ich zrealizovať," dodala herečka na záver.

Dátum narodenia: 17. apríl 1952

Znamenie: Baran

Miesto narodenia: Martin

Ukončené vzdelanie: VŠMU Bratislava

Domovská scéna: Astorka Korzo ´90 Bratislava

Rodinný stav: vydatá, dve deti

Relax: jazz

Výber z televíznej a filmovej tvorby:

2005 Štěstí

2003 Pupendo

2001 Divoké včely

1999 Fiaker číslo 21